Podľa Pašku došlo v roku 1999 na katastrálnom úrade v Poprade k trom rýchlym transakciám, a to bez toho, aby sa pôvodný majiteľ svojich pozemkov vzdal, predal ich či daroval. „Konečným užívateľom tohto pozemku sa stal ústavný činiteľ, ktorý vie, že pozemok je scudzený, a nechce ho vrátiť jeho skutočnému majiteľovi,“ tvrdí Paška.
Rodina, ktorá prišla o predmetný pozemok, podľa Pašku pochádza z Popradu a nejde o prvý prípad, keď prišla o majetok. „Najskôr im ho zobrali komunisti. Po reštitúcii ho dostali späť a otec im to venoval darom ako dedičstvo. No o rok nato sa udiala na katastri taká transakcia, kde bol na základe nejakých falošných dokladov počas dvoch mesiacov pozemok trikrát prevedený a skončil u ústavného činiteľa,“ tvrdí národniar s tým, že súdny spor naďalej prebieha a súčasný majiteľ, ktorým má byť aktívny ústavný činiteľ, si chce pozemok aj napriek spomínaným skutočnostiam ponechať.
Môže ísť o prezidenta
Denník Pravda poukazuje na to, že spomínaným ústavným činiteľom by mohol byť prezident Andrej Kiska. Viaceré skutočnosti to totiž údajne naznačujú. Paška spomínal ústavného činiteľa, ktorý nepochádza z prostredia vládnej koalície. Ústavnými činiteľmi sú poslanci parlamentu, členovia vlády, sudcovia či prokurátori.
Ak by mal podpredseda SNS na mysli niektorého z trojice najvyšších ústavných činiteľov, mohlo ísť o prezidenta Kisku, predsedu národnej rady Andreja Danka (SNS) alebo premiéra Roberta Fica (Smer). Danko aj Fico ale sú členmi vládnej koalície, ostal by tak prezident.
Jaroslav Paška (druhý zľava) v diskusnej relácii V politike na TA3 Zdroj: ta3.com
Kisku navyše s Veľkým Slavkovom spája vlastníctvo pozemku na spomínanom území, ktoré verejne deklaroval v majetkovom priznaní za rok 2016.
S otázkou, koho konkrétne mal pod „ústavným činiteľom“ na mysli, sme sa pokúšali obrátiť aj na samotného Pašku, skontaktovať s ním sa nám však nepodarilo, telefón mal vypnutý. Otázky sme preto poslali na tlačové oddelenie SNS. Pýtali sme sa aj, odkiaľ pán Paška disponuje informáciami, ktoré v diskusii prezentoval, a či má na ich podloženie aj konkrétne dôkazy. Stanovisko po zaslaní doplníme. V kontexte špekulácií okolo osoby Andreja Kisku sme kontaktovali aj kanceláriu prezidenta. Na odpoveď čakáme.
Kiska je zrejme v hľadáčiku SNS
Podľa politológa Jána Baránka je celá záležitosť okolo Paškovho vyjadrenia zatiaľ veľmi zahmlená. „Uvidíme, ku komu skutočne vedú tie stopy a či to je naozaj Kiska. Druhá vec je, že SNS by momentálne na iných ústavných činiteľov zrejme neútočila, takže pravdepodobne to bude tak, ako sa špekuluje,“ myslí si Baránek.
„Či to je útok na prezidenta… no ak je to pravda, tak potom to nie je útok, ale ďalšia kauza,“ vysvetľuje. Zároveň ale upozorňuje, že je zaujímavé, ak je pravda to, čo pán Paška hovorí, že s tým prichádza až teraz. Kauza Veľký Slavkov totiž nie je žiadnou novinkou. „Logiku by skôr dávalo, ak by to vytiahli pred prezidentskými voľbami ešte počas kampane,“ myslí si.
Politológ Ján Baránek Zdroj: Facebook, Slovak Political Watchdog
Kauza, ktorá takmer položila vládu
Kauza Veľký Slavkov bola jednou z najväčších káuz prvej vlády Roberta Fica. V roku 2007 sa pre ňu takmer rozpadla vtedajšia vládna koalícia v zložení Smer, ĽS – HZDS a SNS. V dôsledku kauzy prišiel o miesto ministra pôdohospodárstva Miroslav Jureňa z ĽS – HZDS.
Kauza prepukla po tom, ako sa ukázalo, že viac ako milión štvorcových metrov pôdy, ktorej hodnota by sa mohla vyšplhať na 1,5 miliardy slovenských korún (49,8 milióna eur), sa krátko po reštitúcii ocitlo v rukách firmy GVM. Tá mala údajne blízko k ĽS – HZDS a za pozemky zaplatila necelých 13 miliónov slovenských korún (431 500 eur).
Podtatranská obec Veľký Slavkov Zdroj: velkyslavkov.sk
Vtedajší námestník Slovenského pozemkového fondu (SPF) mal v rozpore s internými predpismi a nedodržaním úradného postupu podpísať s reštituentmi z južného a východného Slovenska zmluvy o prevode pozemkov, na základe ktorých sa dostali k lukratívnej pôde vo Vysokých Tatrách aj podnikatelia blízki ĽS – HZDS.
Prokuratúra v marci 2012 podala na námestníka SPF Branislava Brízu obžalobu za prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa. V čase jeho poverenia na riadenie a zastupovanie Slovenského pozemkového fondu od 29. marca 2007 do 10. apríla 2007 totiž nechal vypracovať a podpísal viaceré zmluvy s reštituentmi o bezodplatnom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v katastrálnom území Veľký Slavkov a iných lokalitách.
Bríza následne na súde tvrdil, že v tom čase žiadny zákon nezakazoval, aby sa reštituenti z južného Slovenska mohli stať vlastníkmi pôdy pod Tatrami. V jeho prípade padol konečný verdikt začiatkom tohto roku. Krajský súd v Bratislave mu potvrdil trest odňatia slobody vo výmere dva roky s podmienečným odkladom na skúšobnú lehotu tri roky. Tým sa vyvodzovanie zodpovednosti za kauzu, ktorá poriadne zatriasla vládou, skončilo.
