Ako píše vo svojom článku indický novinár a analytik Vijeta Uniyal, ktorý pracoval niekoľko rokov pre nemeckú vládu, nemecké voľby predstavovali historický prelom a zároveň debakel pre CDU a SPD. „Kresťanskí demokrati dosiahli svoj najhorší volebný výsledok od roku 1949. Socialisti dopadli ešte oveľa horšie. Naopak, AfD sa stala s 12,6 % treťou najsilnejšou stranou a vo východnej časti krajiny skončila dokonca s 20,5 % druhá za CDU,“ uvádza autor článku.
Úspech vo verejnom priestore démonizovanej AfD spustil v Nemecku rozsiahle protesty a bokom v tomto smere nezostali ani „nezávislé“ médiá. „Verejnoprávna stanica Deutsche Welle informovala, že v Berlíne davy ľudí obklopili budovu, kde AfD oslavovala svoj úspech, a protestujúci skandovali heslá typu ,rasizmus nie je alternatíva‘ či ,AfD je banda rasistov‘ a ,náckovia preč‘. Okolo hlavnej stanice v Kolíne sa zase zhromaždilo asi štyristo ľudí, ktorí spievali ,kto mlčí, je spoluvinník‘,“ opisuje.
„Je iróniou osudu, že celá nemecká ľavica svorne mlčala, keď stovky prisťahovalcov počas osláv príchodu roku 2016 v Kolíne nad Rýnom obťažovali a znásilňovali nemecké ženy a dievčatá. Naopak, označovala tieto ženy za rasistky a klamárky, keď sa obracali na políciu a identifikovali zločincov,“ pokračuje Uniyal a kritizuje aj zaujatý postoj médií. „Novinári odmietli prijať realitu a agresívnych ľavičiarov ešte podporovali,“ podotýka.
„Čo sa s tými Nemcami vo východnej časti krajiny, dopekla, deje?“ pýtal sa denník Handelsblatt vo svojom titulku tesne po voľbách s dôvetkom, že veľa Nemcov výsledok volieb poriadne naštval. Magazín Die Zeit zase začal kampaň zameranú proti AfD na Twitteri. Vyzval čitateľov, aby šírili hashtag #87Prozent, ktorý symbolizuje fakt, že 87 % voličov za AfD nehlasovalo. Týždenník Freitag si zase zúfal slovami: „Ako mohla AfD uspieť? Dalo sa tomu zabrániť?“
Neférovo sa k politikom AfD správajú aj ich noví kolegovia z Bundestagu. „Politici zo zavedených strán sa rozhodli brániť AfD, aby sa ich ľudia postavili na čelo niektorých parlamentných výborov, na čo pritom majú vzhľadom na svoj volebný zisk 12,6 % plné právo. Michelle Münteferingová z SPD dokonca prišla s petíciou, v ktorej sa okrem iného píše, že politikom z AfD treba zabrániť ,šíriť nacionalistický jed na takých výsostných pozíciách‘.“
AfD však čelila mnohých ústrkom a prekážkam už pred voľbami. „V prvom štvrťroku pozvali verejnoprávne televízie ARD a ZDF do svojich diskusných relácií zo štyroch najväčších strán 162 politikov. Ale len štyria z nich boli z Alternatívy pre Nemecko,“ uzatvára s veľmi zrozumiteľnou štatistikou Vijeta Uniyal.
Celý text si môžete v angličtine prečítať TU.
