Zo Slovenska robíme jedno obrovské smetisko. Prečo? Lebo je to lacné, hovoria potravinári

    0
    Ilustračná fotografia (Autor: TASR)

    „Slovenskí potravinári žiadajú, aby NR SR vrátila novelu zákona o odpadoch na dopracovanie  ministerstvu životného prostredia. Stiahnutie novely žiadajú skôr, „než sa pre chybne nastavené nové pravidlá začnú zvyšovať ceny potravín“. Obávajú sa totiž, že novela ohrozí existenciu potravinárskych firiem na Slovensku a budeme nútení dovážať viac potravín zo zahraničia, „často aj otáznej kvality“.

    „Zákon vytvoril nespravodlivý systém, ktorý zvýhodňuje podnikateľov v odpadovom hospodárstve oproti podnikateľom ponúkajúcim balený tovar,“ tvrdia potravinári s tým, že okolo 80 percent odpadu z obalov tvoria obaly z potravín. „Tento systém náhle a dramaticky zvýšil výrobné náklady slovenských potravinárov. Zároveň zákon neurobil nič preto, aby sa zvýšila miera recyklácie týchto obalov. Nijakým spôsobom totiž nemotivuje občanov a obce, aby viac triedili a tak znižovali množstvá odpadu,“ konštatujú. Ten končí na skládkach, hoci by mohol byť recyklovaný alebo termicky využitý.

    Od minulého roka je každý výrobca baleného tovaru povinný uzavrieť zmluvu s organizáciou zodpovednosti výrobcov (OZV) a platiť jej štvrťročne za množstvo obalov uvedených na trh. Slovenským potravinárom sa tak 5- až 10-násobne zvýšili poplatky súvisiace s balením. 

    Triedenie odpadu sa na Slovensku nenosí

    Podľa Správy EÚ o vykonávaní environmentálnych právnych predpisov na Slovensku z februára tohto roku vytriedime len 12 % komunálneho odpadu a 76 % končí na skládkach. Odporúčajú nám preto progresívne zvyšovať daň zo skládkovania a využiť výnosy na zlepšenie recyklácie, stimulovať obce, aby platili občanom platby podľa množstva vytriedeného odpadu a zlepšiť transparentnosť a nákladovú efektívnosť systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov.

    SPPK navrhuje, aby ministerstvo prijalo opatrenia, vedúce k zlepšovaniu systému nakladania s odpadom na Slovensku a zároveň nebudú zvýhodňovať jednu skupinu podnikateľov na úkor druhej a ohrozovať potravinovú sebestačnosť Slovenska. 

    Firmy zákonu nerozumejú 

    „Problém je, že ten zákon je taký komplexný. Ministerstvo životného prostredia vytvorilo jeden obrovský zákon, kde spojilo niekoľko zákonov, ktoré predtým boli separátne. Zákon o obaloch bol kedysi samostatný, teraz máme zákon o odpadoch, ktorý zahŕňa od elektrozariadení cez pneumatiky, obaly všetko možné,“ povedala prezidentka Slovenského združenia výrobcov piva a sladu Jana Shepperdová pre PL.sk s tým, že v zákone sa zle orientuje a ani firmy, ktoré majú podľa tohto zákona fungovať, mu nerozumejú. 

    Smetisko zo Slovenska?

    „Existujú školenia, ktoré si môžete zaplatiť, aby ste pochopili zákon,“ priblížila Shepperdová, pričom sama nepozná nikoho, kto by si bol istý, že presne vie, aké povinnosti mu zo zákona vyplývajú a ako ich má splniť. Odpoveď týkajúcu sa fľaše je totiž potrebné si hľadať medzi pneumatikami a chladničkami. Na otázku, či je možné za tým vidieť zámer alebo neprofesionalitu, odvetila, že možné je všetko.

    Potvrdila, že problémom na Slovensku sú aj chýbajúce technológie a nedostatočné kapacity na zhodnocovanie alebo tepelné spracovanie vytriedeného odpadu, čo je jedna z výčitiek Únie potravinárov Slovenska, ktorú na tlačovej besede zastupovala. Preto aj tri štvrtiny odpadu končia na skládkach, vrátane vytriedeného. „Takže vlastne my na Slovensku si tu budujeme jedno krásne obrovské smetisko, lebo je to lacné a nestaviame spaľovne a netriedime,“ konštatovala.

    Dodala, že občan má z prípadného triedenia odpadu len dobrý pocit, pričom to je podľa nej dôvod, prečo stagnujeme a neblížime sa k priemeru EÚ, hoci sa od výrobcov vyberajú peniaze. „Vy nemáte nižšie poplatky za komunálny odpad od vašej obce za to, že triedite, skrátka nič sa pre vás nezmenilo,“ zhrnula.

    - Reklama -