utorok, 19 októbra, 2021
3.7 C
Bratislava
ÚvodArénaSlovensko má nové vyznamenania. Môže sa to stať aj Cenou Andreja Danka....

Slovensko má nové vyznamenania. Môže sa to stať aj Cenou Andreja Danka. Toto si musí predseda parlamentu uvedomiť, hodnotí bývalý Gašparovičov hovorca

Podľa ústavy štátne ceny, respektíve vyznamenanie, ako to pomenováva prezident Andrej Kiska v zdôvodnení vrátenia zákona parlamentu, udeľuje prezident. Vláda alebo parlament môže len navrhnúť dotyčného na vyznamenanie. Ako z tohto pohľadu hodnotíte zákon o Štátnej cene Jozefa Miloslava Hurbana a Štátnej cene Alexandra Dubčeka, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie, ktorý parlament tento týždeň definitívne schválil?

Tradícia udeľovania vyznamenaní pramení v historických súvislostiach, keď hlava štátu – monarcha – udeľovala vyznamenania svojim poddaným. Dnes je hlavou štátu prezident republiky a naša ústava vo svojej šiestej hlave v článku 102 písmeno i) jasne definuje, že touto právomocou disponuje prezident. Iný štátny orgán, respektíve ústavný činiteľ, môže mať túto právomoc iba v prípade, že ho hlava štátu na udelenie štátneho vyznamenania splnomocní. Vychádzajúc z aktuálne prijatého zákona o štátnych cenách teda vyplýva, že „štátna cena“ a „štátne vyznamenanie“ sú dva rozdielne pojmy, a teda naďalej by vyznamenania udelené hlavou štátu mali byť najvyššou poctou občanovi Slovenskej republiky, respektíve cudziemu štátnemu príslušníkovi.

Navyše laureáti štátnych vyznamenaní dostávajú okrem udeľovacej listiny aj rády a kríže so stuhou a malým odznakom, ktoré môžu fyzicky nosiť pri významných príležitostiach na odeve. Štátne ceny sú udeľované „len“ ako diplomy.

Ktorá z tých cien je z hľadiska toho, kto ju udeľuje, rušivejšia, teda ak takou niektorá je? Je to prvá z nich, kde predkladá návrh jeden z výborov parlamentu?

Osobne vnímam novovzniknuté „ceny“ J. M. Hurbana a A. Dubčeka ako snahu predsedu parlamentu a predsedu vlády oceňovať aj iné „spektrum“ osobností, než aké vyznamenáva súčasná hlava štátu. Navyše na rozdiel od štátnych vyznamenaní majú „štátne ceny“ aj charakter finančnej odmeny, čím sa výrazne líšia od čestného titulu laureátov, rádov a krížov z rúk prezidenta. Myslím si, že ako motivácia významných osobností a ich zviditeľnenie v očiach verejnosti takéto ceny majú svoj zmysel. Nesmú však byť zneužité na politickú propagandu či oceňovanie „kamarátov“.

Štátna cena Jozefa Miloslava Hurbana sa vyhlasuje 1. septembra, teda na Deň ústavy. Hurban však bol prvým spolupredsedom novovzniknutej Slovenskej národnej rady až 15. septembra (1848), nebol by pre vyhlasovanie vhodnejší tento dátum?

Štátne vyznamenania sa v minulosti udeľovali 1. januára a 1. septembra. V súčasnosti už len v Deň vzniku Slovenskej republiky. Deň ústavy je štátny sviatok a z tohto pohľadu je symbolika tohto dátumu spojená s udeľovaním Štátnej ceny J. M. Hurbana namieste. Štátne vyznamenania i ceny by sa mali udeľovať pri príležitosti štátneho sviatku, tak ako je to aj v iných krajinách.

Návrh na udelenie môže vzísť od Ústavnoprávneho výboru NR SR alebo predseda parlamentu môže zvoliť osobnosť podľa svojho uváženia… Nemôže sa to stať Cenou Andreja Danka?

Môže, a preto si aj predseda parlamentu musí uvedomiť, že verejnosť i médiá budú jeho „nominantov“ na cenu prísne sledovať. Ale takisto je to aj s vyznamenaniami udeľovanými prezidentom, štátna komisia iba navrhuje nominantov a konečné rozhodnutie o vyznamenaných osobnostiach je na hlave štátu.

Udeľovanie cien predsedom parlamentu či vládou je bežné aj vo svete?

Určite áno. Takmer všade, samozrejme, najvyššie ocenenia udeľuje prezident či monarcha, kráľ, cisár, knieža či veľkovojvoda, no udeľovanie vyznamenaní či cien inými ústavnými činiteľmi je pomerne rozšírené. Okrem toho, že ceny, diplomy a medaily udeľujú u nás aj ministri, napríklad v susednom Česku premiér oceňuje osobnosti Medailou Karla Kramářa a podobne i predseda Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky udeľuje pamätné medaily. Výnimkou nie sú ani iné štáty Európy.

Marek Trubač pôsobil v tíme exprezidenta Ivana Gašparoviča Zdroj: TASR

Opakovane sme svedkami chýbajúceho dodržiavania zásad protokolu pri najvyšších štátnických príležitostiach, prečo sa to opakovane deje? Čo vás v tomto smere pobavilo v poslednom čase najviac?

Azda najčastejším a podľa mňa i najväčším prehreškom voči štátnemu protokolu je udeľovanie štátnych vyznamenaní po 1. januári. Teda nie presne v Deň vzniku Slovenskej republiky. Pozrite sa len na susedné Česko, tam sa nestane, že by štátne vyznamenania neudeľovali presne v deň najväčšieho štátneho sviatku 28. októbra. Chápem, že prvý deň v roku nie je komfortný dátum, ale diplomati a najvyšší štátni predstavitelia by sa mali tomuto historickému míľniku našich novodobých dejín úctivo prispôsobiť.

Určite ste videli záznam z udeľovania štátnych vyznamenaní prezidentom Andrejom Kiskom pri príležitosti štátneho sviatku, ktorý pripadá na 1. januára. V Rytierskej sále Bratislavského hradu, kde rozdal Kiska ocenenia, sedeli Danko s Ficom tak, že ani nevedeli, čo majú robiť s nohami, následne neprišli na recepciu, na ktorú tiež oficiálne pozývali. Čo si v takých situáciách myslíte? Na jednej strane záujem o vlastné ceny a na druhej nezáujem o tie zakotvené v ústave…

Tu jedno s druhým súvisí. I reč tela ústavných činiteľov a napokon aj ich verejné spochybnenie niektorých ocenených osobností podľa výberu hlavy štátu. V minulosti, aby sa predišlo takýmto situáciám, sa prezident s premiérom a šéfom parlamentu snažili návrhy na najvyššie štátne vyznamenania dopredu prediskutovať. Ono aj keď tú výsadu má hlava štátu a môže si prakticky dovoliť vyznamenať kohokoľvek, aj napriek odporúčaniam komisie pre vyznamenania vždy ide o ocenenia Slovenskej republiky, ktorú tvoríme my všetci. Vznik „vlastných“ vyznamenaní šéfa parlamentu a premiéra nie sú príčinou, ale dôsledkom.

Ocenené osobnosti spĺňali podľa vás rozmer štátneho vyznamenania?

Pri niektorých som aj ja mal pochybnosti, no prezident republiky má svoju právomoc a tú neprekročil. Vždy bude aj on pre svoje rozhodnutia pod drobnohľadom verejnosti. Na druhej strane, zásluhy, za ktoré sa udeľujú vyznamenania, aj napriek paragrafom v zákone o štátnych vyznamenaniach či zmienke v ústave, nie sú merateľnou jednotkou či veličinou. Vždy tu bude aj subjektívny pohľad toho-ktorého ústavného činiteľa s právomocou udeľovať ocenenia.

Z tejto vlády či súčasného parlamentu, kto má nejakú noblesu, čo sa týka etikety?

Jedna vec je osobná charizma politika, druhá zasa jeho schopnosť rešpektovať zásady etikety a protokolu a cit pre situáciu. Určite sú aj takí, ktorým by neuškodil nejaký kurz etikety či školenie z diplomatického a štátneho protokolu. No to sú schopnosti a poznatky, ktoré pochytíte len v praxi. Premiér ako jeden z trojice najvyšších ústavných činiteľov za štvrťstoročie v politike a takmer desaťročie v pozícii predsedu vlády je určite v tejto oblasti dostatočne fundovaný a skúsený. Neúčasť na recepcii k štátnym vyznamenaniam však nebola vhodným spôsobom prejavenia nesúhlasu s vyznamenanými osobnosťami, no na opačnej strane silným politickým gestom odmietavého postoja k rozhodnutiu prezidenta.

Za azda najviditeľnejší nedostatok považujem dress code niektorých poslancov Národnej rady SR. Úroveň ich vystupovania klesá spolu s ich schopnosťou pochopiť, že tričko s krátkymi rukávmi, či už je zelené alebo čierne s nápisom, si do budovy parlamentu môže obliecť akurát upratovačka či technický pracovník. No úborom poslanca by mal byť formálny tmavý oblek či u dám kostým. Oni reprezentujú celú Slovenskú republiku a nielen seba, prípadne svojich voličov… No a, samozrejme, za veľké faux pas u poslancov považujem ich častú neúčasť na udeľovaní štátnych vyznamenaní. To je jednoducho udalosť, pri ktorej by do nohy mali byť všetci na Hrade. Kto iný, ak nie oni, ktorých sme si zvolili, aby nás čestne a s noblesou zastupovali?!

Ako sa pozeráte na protokol pri Andrejovi Kiskovi? Spĺňa prísne kritériá z pohľadu protokolu? Čo by sa mu dalo prípadne vytknúť?

To je už aj osobná otázka, lebo mnohých z nich dobre poznám. Som presvedčený, že sa svoju prácu snažia robiť profesionálne čo najlepšie. Určite sa aj tam pritrafí chybička, tak ako to bolo aj v minulosti či ako sa to stáva aj u zahraničných prezidentov vrátane Trumpa či Putina. Tu však treba poznamenať, že protokol nie je len osoba, ktorá je za chod odboru zodpovedná, ale hlavne ten konkrétny ústavný činiteľ, ktorý odporúčanie svojich protokolistov mnohokrát nerešpektuje a sám poruší zásady a pravidlá. Čiže protokolárne prešľapy nemusia byť vždy chybou zamestnancov protokolu. Zlatým pravidlom protokolu je, aby sme svojím konaním a správaním sa druhých nevyviedli z miery a aby sa v našej prítomnosti cítili príjemne. Ak popritom i spravíme nejakú chybu, nič hrozné sa nedeje, veď sme v prvom rade ľudia.

Štátna cena Jozefa Miloslava Hurbana
– Udeľuje ju predseda NR SR za zásluhy v oblasti legislatívy, práva,
rozvoja demokracie alebo ústavnosti na návrh Ústavnoprávneho výboru NR
SR alebo aj bez neho.
– Pozostáva z listiny s vyobrazením J. M. Hurbana, ocenenému patrí
čestný titul nositeľ Štátnej ceny J. M. Hurbana.
– Vyhlasuje sa 1. septembra alebo v iný termín podľa návrhu predsedu NR SR.
– K štátnej cene parí aj finančná odmena, 25-násobok priemernej mesačnej
mzdy v hospodárstve.

Štátna cena Alexandra Dubčeka
– Udeľuje ju vláda SR za zásluhy o rozvoj v oblasti hospodárstva, vedy
a techniky, školstva, kultúry, umenia, športu, sociálnej oblasti na
základe vyjadrenia poradného orgánu.
– Pozostáva z listiny s vyobrazením A. Dubčeka, ocenenému patrí titul
nositeľ Štátnej ceny A. Dubčeka.
– Odovzdáva sa spravidla v deň sviatku, slávnostne aj pri príležitosti
životného jubilea.
– K štátnej cene parí aj finančná odmena, 25-násobok priemernej mesačnej
mzdy v hospodárstve.

728*90

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu

- Reklama -

NAJČÍTANEJŠIE

- Reklama -
Slovensko
Pozitívne vzorky 0 Úmrtí 0 Uzdravení 0 Infikovaných 0 Last updated: 19. októbra 2021 - 08:08 (+02:00)
Koronavírus (COVID-19), súhrn a štatistiky
- Reklama -spot_img