„Ja sa zaoberám, ako je všeobecne známe, medzinárodnou ekonomikou a problematikou eurozóny a tiež jej mnohokrát negatívnymi vplyvmi na niektoré štáty. S tým som začala už počas svojho štúdia na vysokej škole. Preto ma zaujal prípad gréckej dlhovej krízy, ktorý rezonoval v roku 2010 po celom svete a vo veľkej miere aj u nás,“ uviedla na úvod docentka Švihlíková.
„Grékov nám väčšina médií predstavuje ako leňochov, ktorí väčšinu času prespia pod olivovníkom. Lenže keď som grécku ekonomiku začala študovať hlbšie, rozprestrel sa predo mnou úplne iný obrázok. Ja som tou knižkou chcela tiež odhaliť, ako skutočne funguje Európska únia bez všetkých tých vlajočiek a, s prepáčením, drístov o hodnotách. Ukázať jej mocenské vzťahy, akými nástrojmi trestá neposlušných členov a k čomu to potom vedie,“ pokračovala.
Švihlíková vo svojej publikácii, ako na besede uviedla, aj pomocou vierohodných štatistík dokazuje, že Gréci patria v rámci EÚ podľa odpracovaných hodín medzi tých najusilovnejších a že ich ekonomiku vždy veľmi zaťažovalo najmä zbrojenie, pretože sa nachádzajú vedľa svojho mnohoročného rivala – Turecka. Zbrane potom Grékom dodávajú aj ich najväčší veritelia, teda Nemecko a Francúzsko.
„V súčasnosti z tých takzvaných záchranných balíčkov, z tých stoviek miliárd eur, ako sa prezentuje v médiách, ide len päť percent do ekonomiky Grécka, zvyšok na blokovaný účet, z ktorého sa potom všetko vracia veriteľom. Nejde teda o záchranu Grécka, ale predovšetkým nemeckých a francúzskych bánk. Hrubý domáci produkt (HDP) Grécka klesol tak o jednu štvrtinu, čo sa stáva krajinám, ktoré sú vo vojne,“ konštatovala známa česká ekonomická publicistka.
Spoluautor publikácie Konstantinos Tsivos potom ešte doplnil, že kríza sa teraz v Grécku týka predovšetkým veľkých miest na pevnine, kde vraj nezamestnanosť mladých ľudí presahuje až 50 percent, a že vysokoškolskí absolventi preto vo veľkej miere odchádzajú do zahraničia. Ide zatiaľ o 300-tisíc vysokoškolákov, ktorí najviac mieria práve do Nemecka. „Ak by tento trend pokračoval, dnešné Grécko s takmer 11 miliónmi obyvateľov by sa dostalo v roku 2050 na 8,5 milióna ľudí,“ informoval Tsivos.
V gréckej štátnej správe to však veľmi nefungovalo…
Veľkú časť besedy zabrala aj pestrá diskusia s návštevníkmi. Prvá otázka sa týkala nedobrých pomerov v gréckej štátnej správe v minulých rokoch, kde sa v piatok veľmi nechodilo do práce, do dôchodku sa odchádzalo skoro a poberali sa vysoké, neadekvátne mzdy. Jeden z ľudí sa teda opýtal, prečo proti tomuto stavu nevystupovala napríklad politická opozícia v Grécku.
„Štátna správa bola skutočne veľmi predimenzovaná, ale problém bol aj v tom, že mnoho ľudí zo strednej a vyššej triedy si ,ulievalo‘ svoje príjmy do cudzích bánk, a tak sa neplatili riadne dane. Politický systém bol zabetónovaný, keď sa dlho vo vládnutí striedali prakticky len dve strany. Ich lídri potom dosadzovali na vplyvné úradnícke miesta svojich ľudí. Naozaj panoval veľký rozdiel medzi výkonmi v súkromnom sektore a v štátnej správe. Grécko má navyše problémy so správou svojich 2 500 ostrovov – a patrilo aj k najvýznamnejším dovozcom zbraní,“ odpovedal na otázku Konstantinos Tsivos.
Ilona Švihlíková prišla do ostravského Knihcentra predstaviť svoju novú publikáciu s názvom Řecká tragédie aj s jej spoluautorom, vedeckým pracovníkom z Karlovej univerzity Konstantinosom Tsivosom. Zdroj: Jan Štěpán
Ďalší diskutujúci z publika kritizoval grécku menšinu v Československu v roku 1968 za to, že veľmi aktívne podporovala sovietskych okupantov. Reč bola aj o horentných gréckych dôchodkoch, ktoré boli ešte nedávno druhé najvyššie v Európskej únii.
„V roku 1968 neboli ani v gréckej menšine vo vtedajšom Československu všade rovnaké pomery, existovala časť Grékov, ktorí okupáciu schvaľovali, ale existovali aj takí, ktorí ju odsúdili a boli za to potom perzekvovaní. Čo sa týka dôchodkov, tak tie boli v štátnej správe skutočne neúmerne vysoké. Líšili sa od penzií robotníkov a ľudí pracujúcich v poľnohospodárstve, ktoré boli porovnateľné s tými českými. V súčasnosti sa všetky dôchodky horentne znížili. A aj keď sú niekedy vyššie ako tie, čo poberajú ľudia v chudobnejších krajinách EÚ, seniori nimi podporujú svoje rodiny, inak by bol ekonomický vplyv gréckej krízy pre tamojšiu spoločnosť ešte drvivejší. Myslím si tiež, že v dnešnej dobe to nie je správny trend, aby ľudia poberali nízke dôchodky,“ uviedol pedagóg a vedecký pracovník Tsivos.
O Fínsku, ktoré ide ekonomicky dole, sa zámerne nehovorí
Ilona Švihlíková sa venovala aj rozprave o situácii jednotlivých štátov, ktoré sa ocitli v dlhovej pasci, a o tých, ktorým menová únia v EÚ veľmi neprospieva. „Správanie špičiek Európskej únie k jednotlivým štátom sa naozaj dosť líši. Proti Grécku postupuje EÚ s nebývalou tvrdosťou, keď zvlášť nemeckí politici mu nechcú dlhy odpustiť, hoci tie sú reálne nesplatiteľné. To tvrdia, prekvapivo, aj experti z Medzinárodného menového fondu. Gréci majú pre ostatných slúžiť ako odstrašujúci príklad pre iných, aby si niečo podobné nedovolili. O vláde v Aténach sa už tak nedá veľmi hovoriť, je to skôr nemecký protektorát, kde len úradníci plnia príkazy z Berlína.
V tejto súvislosti je zaujímavé, že sa už nehovorí o veľkom poklese fínskej ekonomiky, na ktorú mali negatívny vplyv predovšetkým tri faktory. Predchádzajúce ekonomické neúspechy firmy Nokia, pokles ziskovosti drevospracujúceho priemyslu a sankcie proti Rusku. Ak by si Fíni mohli pomôcť devalváciou meny, bolo by to v poriadku, lenže majú euro, takže nemôžu. O tom sa už veľa nedozviete, pretože to nie sú tí ,leniví južania‘, ale predsa premianti zo severu Európy,“ vyhlásila publicistka a vysokoškolská pedagogička.
Uviedla aj to, že Gréci sú teraz nútení vo veľkom privatizovať svoj majetok, ako sú prístavy, letiská a podobne, čo za priaznivé ceny skupujú aj finančníci z Nemecka. „Musela som sa smiať, keď som počula vyhlásenie francúzskeho prezidenta Macrona, ktorý sa čudoval nad tým, čo viedlo grécku vládu k tomu, aby predala aténsky prístav Pireus Číňanom a ďalšie dôležité nehnuteľnosti Nemcom, a nie Francúzom. Myslím si, že medzi Nemeckom a Francúzskom dôjde čoskoro aj k väčším názorovým stretom. Grécko môže byť aj pre našu republiku mementom, aby sme neskončili podobne pre mocenské praktiky vedenia EÚ,“ dodala na záver Ilona Švihlíková.
