Začnime od konca a v trochu širšom kontexte. Čo znamená výsledok českých parlamentných volieb pre Slovensko ako bývalého federálneho suseda?
Pre Slovensko to neznamená prakticky nič. Možno len to, že Slovák bude českým premiérom, respektíve, že Slovák vyhral v Českej republike voľby. Iné by som ale za tým nehľadal. Vzťahy oboch krajín sú dlhodobo nadštandardné, navyše sme sa rozišli v dobrom. Neprebehlo to ako v prípade Srbov s Chorvátmi, prípadne čo vidíme teraz v Katalánsku.
Sme však dva nezávislé štáty, čiže pre Slovensko tieto výsledky volieb nič špeciálne neznamenajú. Myslím, že ktokoľvek by tam vyhral voľby, vzájomné pevné vzťahy medzi Bratislavou a Prahou by to nenarušilo.
Keď sa pozriete na pestré zloženie strán, ktoré sa aktuálne dostali do parlamentu, nemyslíte si, že ČR bude v budúcnosti viac euroskeptická?
Do istej miery bola Česká republika vždy euroskeptická. V rámci prezidentov mali Havla, teraz Zemana… No celkovo tam nie je nejaká „hurá“ proeurópska strana, hoci v poslednom roku Česi vraveli o potrebe prijať euro.
Neočákavam však, že by sa na politike ČR malo v blízkom čase niečo meniť. Ich naviazanosť na českú korunu ostáva, možno len Nemci a akási nevyhnutnosť ich prinúti prijať spoločnú európsku menu. Celkovo sa ale na českom euroskeptizme nič nezmení, dokonca si dovolím tvrdiť, že (Tomio) Okamura skôr tento prúd posilnil.
Čo sa týka Babiša, ten je v prvom rade ekonóm a obchodník, pri ňom by som o euroskepticizme až tak nehovoril, keďže si uvedomuje, ako takéto veci fungujú a som si istý, že do celého fungovania prinesie Andrej Babiš taký ten ekonomický pragmatizmus.
Spomínate ako Tomia Okamuru, tak Andreja Babiša. Teda lídrov strán, ktoré vo voľbách uspeli a oslovili voličov. Dokážete predpovedať, aká koalícia u našich západných susedov vznikne?
Tak to teda netuším. Ťažko ešte takto krátko po voľbách povedať. Najbližšie dni a týždne ukážu, ako sa to celé vyskladá.
Čo ma však trochu prekvapilo je to, že pri Babišovi mu vôbec neuškodili tie medializované kauzy. Napokon, aj nález nášho ústavného súdu, ktorý vyhovel Babišovým oponentom… O tom sa ale v Česku príliš nehovorilo a výsledky ukazujú, akoby sa ho tieto kauzy ani vôbec netýkali.
Takže tu je možno akýsi zaujímavý fenomén toho českého voliča, ktorý zrejme naskočil na Babišovu rétoriku, že všetko je to účelové s cieľom zdiskreditovať jeho osobu a v podstate on bol tým, kto sa vydával za toho bojovníka proti korupcii.
Pozouhodný volebný zisk dosiahla aj Pirátska strana (10,79 %), prípadne Okamurova strana SPD (Svoboda a přímá demokracie) so ziskom 10,64 %. V oboch prípadoch ide o nesystémové partaje. Majú podľa vás práve takéto strany aj dlhodobejší potenciál alebo pôjde len o akúsi krátku „módnu bublinu“?
Viete, ja by som povedal, že z módnej bubliny sa nám stáva štandard a za chvíľu to, čo sme nazývali štandardom, bude niečo mimo tento mainstream. Takže svet sa mení a rovnako tak sa mení aj politika.
Ale možno príde čas, keď nebudeme hovoriť o prekvapeniach a nesystémových stranách a toto bude štandard, pričom to, čo sme zažívali od začiatku tisícročia až doposiaľ, budeme volať politickým pravekom, prípadne politickými dinosaurami.
Aj v Rakúsku vyhral 31-ročný praktizujúci katolík (Sebastian Kurz – pozn. PL), čo je úplne proti mainstreamu a establišmentu. Napriek tomu vyhral voľby. Povedal by som, že je to aj taká vzbura proti mainstreamu celkovo.
A také strany, ako je napr. Okamurova, prípadne strana nového rakúskeho premiéra, sú aj takým potvrdením, že ľudia sa začínajú navracať k tomu, čo voláme zdravý sedliacky rozum.
Iste, Okamura do istej miery preháňa, no to sa v politike musí, pokiaľ chcete byť úspešní vo voľbách.
Zabodovali obaja. Líder hnutia Sloboda a priama demokracia (SPD) Tomio Okamura (vpravo) a líder Českej prirátskej strany Ivan Bartoš. Zdroj: TASR
Čo teraz vravíte je zaujímavé, lebo hneď nasledujúca otázka sa práve týka súčasného úspechu v politike. Zaznieva totiž čoraz viac hlasov, že dnes už klasické, mainstreamové „robenie“ politiky nie je také dôležité. Úspech vo voľbách zaručí strane (politikovi) skôr kvalitné sebapromovanie a akési politické PR. Súhlasíte s názorom, že dnešná politika sa posúva ďaleko viac do marketingovej roviny?
Určite to platilo vždy, no v dnešnom virtuálnom svete to platí x-násobne, keďže počet zdrojov informácií je pre jednotlivca rádovo oveľa vyšší, než to bolo pred 15-20 rokmi. Čiže ten marketing je potom o to dôležitejší.
Samozrejme, sú tu však obrovské riziká. Najmä v tom, že voliči sa začínajú správať podľa titulkov. Problém je, že málokto si pod titulkom prečíta štvor- alebo päťstranový článok.
A toto je, mimochodom, veľmi nebezpečná cesta, lebo otvára priestor pre ozajstných extrémistov, ktorí voliča dokážu upútať titulkom, no následne si daný človek už nepozrie, že predmetná strana má vo svojom programe aj ďaleko, ďaleko viac, s čím by možno on ani vlastne nesúhlasil.
Čiže väčšina ľudí, respektíve voličov podľa vás dnes prijíma informácie len na základe „prvej signálnej sústavy“ bez hlbšej analýzy?
Tak nejako. Ono, celá spoločnosť sa zvýšeným príjmom a tokom informácií stáva povrchnejšia. Odborne povedané, dnešná spoločnosť mi príde menej analytická. Ľudia menej rozmýšľajú a viac sa nechajú unášať tou davovou psychózou.
Pritom davová psychóza nefunguje len na námestiach v dave, ale „darí“ sa jej aj na sociálnych sieťach. Ja som bol spočiatku šokovaný, lebo sme mali historickú skúsenosť len s tými davmi na námestiach, ale zrazu sme zistili, že to, o čom hovorili tí klasici davovej psychózy (napr. Siegmund Freud), viete aplikovať na sociálne siete.
A to šikovní politici akosi podvedome cítia a veľmi úspešne to využívajú. Pričom to platí aj pre politikov, ktorých zvykneme označovať za extrémistov, prípadne neštandardných politikov.
Už keď spomíname toho Okamuru, tak on napr. získal politické body vďaka islamofóbii a boju proti islamu, pričom mu to, ako vidíme, zafungovalo.
Na druhej strane tohto spektra je komunistická KSČM, ktorá hoci zostáva v parlamente, oproti voľbám z roku 2013 padla takmer o polovicu (7,76 %). Voličská základňa tejto strany je, pochopiteľne, staršia. Nečaká KSČM podobný osud ako napr. u nás HZDS, keď partaji, takpovediac, postupne vymrú voliči?
Asi by som mal zostať nad vecou, no musím povedať, že naozaj dúfam, že ich čaká taký istý osud. Lebo je to extrémistická strana.
My tu na Slovensku bojujeme s Kotlebom, no KSČM je presne to isté, akurát v červenom prevedení. Verím, že už aj v ČR bude tá strana na tej úrovni, ako na Slovensku – okolo jedného percenta.
Samozrejme, u nás je rozdiel v tom, že tu sa tí komunisti rozpŕchli do iných strán, no v Česku zostali pokope. Čiže to vyzerá len tak opticky, že komunisti u nás nemali takú podporu po voľbách.
Objektívnym faktom ale je, že aj historicky mali v ČR komunisti vyššiu podporu než na Slovensku.
Posledná otázka sa týka ČSSD, ktorá vo voľbách totálne pohorela. Kde vidíte príčiny tohto volebného zlyhania?
Ja si myslím, že v tom má primárne „prsty“ Morava, keďže Babiš dokázal osloviť moravských voličov. ČSSD bola silná pritom najmä na Morave.
Druhý faktor je ten, že Andrej Babiš dokázal ponúknuť príťažlivé témy, ktoré ČSSD buď opomenula, alebo vôbec nekomunikovala. No a popri Babišovi sa začala tá ČSSD zrazu javiť ako taký politický dôchodca.
