Je situácia týkajúca sa iránskeho jadrového programu a prípadného vypovedania dohody zo strany USA taká vyhrotená, že hrozí nový konflikt na Blízkom východe?
Čo sa týka Iránu, ktorý patrí k širšiemu Blízkemu východu, tam hrozí nebezpečenstvo, že prezident Donald Trump presadí zrušenie zmluvy s Iránom, ktorú zaviedol prezident Obama. Ak sa toto stane, tak vyostrenie vzťahov je samozrejmé, hoci Trump môže dosiahnuť to, že Irán si dá pozor. Teherán však môže reagovať tým, že ak by táto dohoda neexistovala, bude môcť aj naďalej vyvíjať svoj mierový jadrový program, ako ho nazýva.
V tomto prípade však málokto verí, že ide o mierový jadrový program. To znamená, že ak USA vypovedajú jadrovú dohodu, môže dostať Irán zelenú, ak sa teda nenechá zastrašiť, keby došlo medzitým ku konfliktu medzi Spojenými štátmi a Severnou Kóreou. To by Irán jednoznačne zastrašilo, ale to, že dochádza k zostreniu vzťahov medzi Washingtonom a Teheránom, je evidentné, pretože Irán je nepriamo vo vojne. Vedie vojnu v Sýrii na strane prezidenta Asada, podporuje militantné hnutia Hizballáh v Libanone a prehlbuje tak sám priepasť medzi sunnitmi a šiítmi, čo sú od počiatku islamu, teda prakticky od 7. storočia znepriatelené frakcie, ktoré teraz majú svoje vlastné štruktúry, svoje vlastné vojenské kapacity a dokonca vlastné štáty.
Ako môže túto napätú situáciu v súvislosti s Iránom a jeho jadrovým programom ovplyvniť výsledok vojny v Sýrii, ak by Asad zostal pri moci?
Ak Asad ostane pri moci, čo nie je vôbec vylúčené, lebo má dvoch mocných spojencov, Rusko a Irán, tak si myslím, že pozícia Teheránu sa posilní. Irán bude odvážnejší a bude jednoznačne určovať aj politiku svojho mandanta, teda politiku Sýrie. Aspoň tej časti, ktorá z nej zostane, pretože Sýria v pôvodných hraniciach, ktoré boli aj tak nakreslené západnými mocnosťami, najmä Britmi, pravdepodobne nezostane. To ale Irán nemusí trápiť, pretože bude mať v Damasku spoľahlivého spojenca, ktorý bude od neho de facto závislý. Takáto sa Sýria stane skôr protektorátom Iránu a to tento štát nesmierne posilní.
Z bezpečnostného hľadiska je v regióne dôležitým hráčom Izrael, ktorý sa stavia k tejto veci takpovediac opatrne. Je to len pre obavy z toho, že ak by Irán a Sýria nabrali na vplyve, bol by práve židovský štát prvým cieľom?
Irán to hovorí otvorene, takže Izrael musí rátať s tým, že so Sýriou pod iránskym vplyvom sa skôr či neskôr môžu pokúšať o to, aby ho zničili. Izrael je opatrný aj preto, že nechce mať problémy s Ruskom, ktoré je krajinou so špičkovou vojenskou technológiou. Môže dodávať (Iránu a Sýrii) protilietadlové rakety a raketovú výzbroj, v tom je ruský vojenský priemysel špičkou a izraelskí experti tvrdia, že Hizballáh môže skôr či neskôr po rokoch znova začať vojenskú operáciu proti Izraelu, čo neurobil od roku 2005. Do akej miery je Izrael pripravený zvládnuť takúto situáciu, keby útok prišiel aj zo Sýrie, to už je otázne.
Ak by Donald Trump, respektíve Senát vypovedal jadrovú dohodu s Iránom v tej podobe, ako ju poznáme dnes, boli by to otvorené dvere k priamemu vojenskému konfliktu?
Na základe Obamovej dohody bol takýto konflikt aspoň dočasne zažehnaný. Malo to byť obdobie pokoja medzi Iránom a USA, ale chýbal mechanizmus kontroly a overovania. Myslím si, že v tomto smere nebola tá zmluva dobre postavená a skôr či neskôr by aj tak viedla k tomu, že Irán jadrové zbrane vyvinie, pretože podľa môjho názoru tieto zbrane chce. Dôležité je, ako sa bude v prípade vypovedania zmluvy správať Rusko, pretože má na Irán podstatný vplyv a môže prispieť k zmierneniu konfliktu.
Bolo by podľa vás vypovedanie tejto jadrovej zmluvy s Iránom správne riešenie?
Tu ide o koncepciu zastrašovania. Ak nastane medzi tým ešte vyššia miera napätia v konflikte so Severnou Kóreou, tak možno sa zastrašenie podarí. Ak nie, tak bude mať Irán voľnejšiu ruku a nebude sa cítiť viazaný. Zrušenie dohody môže Teherán neskôr použiť ako argument na zmenu mierového programu na vojenský. Je tu niekoľko zámenných, ktoré asi ťažko niekto vylúšti. V takomto prípade však opakujem, že kľúčová bude pozícia Ruska.
Keď ste spomenuli Severnú Kóreu v súvislosti s Iránom. Nehrozí v prípade ešte väčšej eskalácie napätia v týchto dvoch regiónoch vypuknutie svetového konfliktu, tretej svetovej vojny?
V prípade vypuknutia tretej svetovej vojny by sa boj neviedol konvenčnými zbraňami a prostriedkami. Už by asi nedošlo k situácii ako napríklad v Afganistane, Iraku a podobne. Nedošlo by k bežnému strategickému bombardovaniu, ktoré je akýmsi spôsobom zakódované ako úspešné. Došlo by skôr k použitiu jadrových zbraní alebo výraznej hrozbe ich použitia.
Koniec-koncov KĽDR už takúto hrozbu vydala, keď vyhlásila, že bude bez problémov naďalej vyvíjať takéto zbrane, s ktorými chce zasiahnuť územie Spojených štátov. Hrozba tu teda už je, aj keď ju USA aj s pomocou Trumpa znižujú, ale ak pôjde Severná Kórea ďalej touto cestou, tak je asi iba otázkou času, kedy Spojené štáty siahnu k prevencii alebo, ako hovoril Bush, „preemcii“ a pokúsia sa nejakým spôsobom KĽDR zastaviť.
To by potom mohlo mať dvojaký efekt na Irán. Buď dôjde k jeho zastrašeniu, to je prvá možnosť, alebo dôjde, naopak, k zintenzívneniu jeho jadrových aktivít, pretože si to Irán vysvetlí ako hrozbu. Teherán si povie, že ak bude mať jadrovú zbraň, tak sa Spojené štýty neodvážia podniknúť proti nim jadrový útok, pretože by to bolo recipročné. Toto sú otázky, ktoré sú nesmierne dôležité a svetová verejnosť nimi nie je strašená, ale sú celkom aktuálne. Dohody sa totiž uzatvárajú a dohody sa aj rušia, je možné od nich odstúpiť. Severná Kórea odstúpila od dohody o nešírení jadrových zbraní a začala budovať jadrový program.
Odstúpenie od zmluvy je v medzinárodnom práve úplne legitímne. KĽDR však buduje jadrový program s tým, že vopred určila obeť svojich jadrových útokov. Tento program má posilniť vládnucu špičku v Severnej Kórei, pretože aj taký Kim Čong-Un si je vedomý toho, ako skončili diktátori jeho typu, ako skončili Ceaucescu, Miloševič, Saddám Husajn a ďalší. Jadrová zbraň má byť akýmsi symbolom, že Severná Kórea nie je napadnuteľná a ak by mala jadrové zbrane s nosičmi, ktoré by boli schopné dosiahnuť pevninu USA, tak by asi použitie jadrových zbraní zo strany USA bolo veľmi nepravdepodobné.
Vráťme sa ešte na Blízky východ k nebezpečenstvu, ktoré predstavuje terorizmus. Bol podľa vás v Sýrii definitívne porazený Islamský štát?
Islamský štát v Sýrii bol zrejme definitívne porazený, ale stále sa môže uchyľovať namiesto regulárnej vojny k teroristickým útokom. Tento „islamský kalifát“, ktorý IS vyhlásil v roku 2014, sa ako projekt nevydaril. Z tohto hľadiska bol Islamský štát porazený už len preto, že bol zdecimovaný. Stratil podporu obyvateľstva, ktorú na počiatku čiastočne mal a začínajú z neho odchádzať zahraniční bojovníci.
Do Európy sa zatiaľ vrátilo alebo sa práve vracia približne 7 000 takýchto bojovníkov. To znamená, že táto loď sa potápa, ale kedy sa potopí, čo z nej zostane na záchranných člnoch a čo budú títo ľudia robiť, to zatiaľ nevieme aj preto, že v regióne Blízkeho východu je množstvo iných problémov. Je tu problém Kurdov, ktorí sa sporia s centrálnou irackou vládou v Bagdade a to môže zamiešať karty aj v Sýrii. Prípadne aj v Iráne.
- Reklama -
