O kontroverznej udalosti vo Vydranoch a súvisiacich vyjadreniach sme písali TU. Krno na stránke denníka Pravda v rubrike Komentáre a glosy upozornil, že tentoraz neprišiel „admirál (bez mora) a správca Maďarského kráľovstva (bez kráľa)“ ako začiatkom novembra 1938 do Komárna, ale reprezentuje ho busta „darovaná šovinistickými extrémistami spoza Dunaja“.
Podujatie organizovala farárka reformovanej cirkvi. Pod tlakom verejnosti sa vzdala pôvodného zámeru inštalovať Horthyho bustu na verejnom priestranstve na pripravený podstavec. Vystavila ju však počas bohoslužieb v kostole, potom ju preniesli na faru.
Kalvín Horthy bol podľa Krna spoluzodpovedný za transporty takmer 600-tisíc maďarských Židov do nacistických táborov. „Pritom v lete roku 1944 sa už vedelo, že ich tam posielajú do plynových komôr. Boli medzi nimi stovky Židov zo zabraného južného Slovenska – z Košíc, Lučenca, Levíc či z Nových Zámkov…,“ pripomína Krno.
„Admirál regent mal na rováši aj genocídu Srbov a Židov počas uzurpácie Vojvodiny či diktát uzavretý 2. novembra 1938 vo viedenskom Hornom Belvederi,“ odkazuje komentátor na Prvú viedenskú arbitráž podpísanú Hitlerovým ministrom Ribbentropom, poľným maršalom Göringom a Mussoliniho zaťom Cianom, ktorou rozhodli o maďarskej anexii štvrtiny nášho územia. Horthy koncom marca 1939 rozpútal aj Malú vojnu, po ktorej získal desiatky obcí a mestečiek na východnom Slovensku.
„Aj preto treba ´reformovanej´ madam vo Vydranoch odporučiť, aby si do svojho panoptika na fare k Horthymu objednala busty Hitlera a Tisa, ide totiž o pánov toho istého kalibru. Iredentistom za Dunajom by sme zase mali poslať naliehavú žiadosť: Nevláčte k nám fašistov,“ odkázal Krno. Zdôraznil pritom, že my sme ich mali a máme dosť.
