piatok, 24 septembra, 2021
16.5 C
Bratislava
ÚvodArénaVIDEO Jánošík bol obyčajný gangster. Praktiky pouličných gangov 90. rokov sa môžu...

VIDEO Jánošík bol obyčajný gangster. Praktiky pouličných gangov 90. rokov sa môžu veľmi rýchlo vrátiť, hovorí Žitný o organizovanom zločine na Slovensku

Môžeme už s určitosťou povedať, že mafiánske praktiky z 90. rokov (verejné popravy, ublíženie na zdraví, výpalné…) sú minulosťou a primitívne a ostentatívne „správanie sa“ členov organizovaného zločinu odchádza do zabudnutia?

Ja tomu hovorím, že to boli skôr také pouličné gangy, ktoré sa vyrojili veľmi rýchlo po revolúcii, no tento konkrétny model už odišiel.

Druhá vec je, že sa to môže veľmi rýchlo vrátiť. Stačí, že sa tu zhorší politická situácia. Môžeme si predstaviť, že kotlebovci sa dostanú do vlády… Úplne stačí pozrieť sa na ich mentalitu, na ich výzor, na ich slovník a je to okamžite naspäť.

Už to nebude postavené na gangoch, bude to mať inštitucionalizovanú podobu a svoje paramilitantné jednotky, pri ktorých bude tendencia najprv ich zlegalizovať, pričom za istých politických okolností môžu byť úplne zlegalizované.

Zoberme si Nemecko v 20. rokoch minulého storočia, respektíve Nemecko v 30. rokoch. Tým, ako sú všetky tendencie na užšiu európsku spoluprácu ohrozené alebo nerealizovateľné, je toto veľké riziko. Vznikajú trenice a napätie vo vnútri Únie a akonáhle ten projekt „krachne“, môžeme toto čakať nielen u nás, ale prakticky v každej krajine EÚ.

V neslávne známych „mafiánskych“ 90. rokoch vyhaslo množstvo životov. Zdroj: Facebook 

Čomu, respektíve komu pripísať zásluhu na tom, že mafiánske klany postupne stratili na sile, respektíve zanikli? Alebo sa tieto bandy „vyčistili“ medzi sebou?

Je to proces, ktorý mal svoje veľmi jasne dané podmienky. Najprv (klany) tieto podmienky vytvorili, aby ich potom neskôr zničili.

Podmienky, v ktorých gangy vyrástli a žili intenzívnym životom, teda 90. roky, vytvoril politický režim na Slovensku. Jednoducho, mečiarovské vlády boli vlády gangsterské. To si povedzme otvorene… To, že s gangstrami spolupracovala aj SIS pod vedením Ivana Lexu a hlavne Jaroslava Svěchotu, je všeobecne známa vec.

Napríklad Róbert Holub chodil a chvastal sa štýlom: „Môžem sprivatizovať toto“, „Hento môžem mať“, „Starý (t. j. Svěchota – pozn. PL) mi povedal, že toto môže byť moje.“ Toto prostredie vedelo, že má ochranu štátnych inštitúcií. Pretože nielen Holub, ale aj Sýkora a x ďalších pohlavárov sa stretávalo s politicko-bezpečnostnými špičkami a cítili, že majú ochranu. Mohli si tým pádom dovoliť, čo chcú.  

O praktikách Mečiarovských vlád naspieval skladbu pred necelým rokom aj hudobník Tono S. Zdroj: YouTube

Stretol som sa aj s tézou, že organizovaný zločin na Slovensku de facto vytvoril bývalý československý prezident Václav Havel na základe svojich amnestií. To je však nezmysel, a to hneď z dvoch dôvodov.

Po prvé, taký typ organizovaného zločinu by tým pádom vznikol aj v Česku. Nestalo sa. Pouličný gangový systém, ktorý sme tu mali, v ČR neexistoval. U nich sa všetko koncentrovalo okolo obchodov s ľahkými vykurovacími olejmi. 

A po druhé, áno, nejaké osoby, ktoré boli prepustené z väzníc po januári 1990, tak prešli k organizovanému zločinu. Spomeňme Roháča, Házyho, Kromku, Tutiho Daniša a iných. Ale drvivá väčšina vtedajších mafiánov či gangstrov boli normálni chalani z ulice, ktorí sa skrátka nevedeli spratať do kože. Aj jedna štúdia, ktorá bola k tejto problematike vypracovaná, hovorí o tom, že do radov organizovaného zločinu prešli len štyri percentá prepustených väzňov.

Ako však končili 90. roky a nastal prelom milénia, končila aj Mečiarova vláda, ktorú vystriedala vláda Mikuláša Dzurindu. To malo za následok veľké zmeny, vrátane legislatívy. Vtedy sa začali policajným zložkám uvoľňovať ruky, lebo aj keď sa tu policajti snažili v 90. rokoch organizovaný zločin rozkladať, nemali legislatívne páky, zákony, o ktoré by sa mohli oprieť. Nová politická garnitúra dala jasne najavo, že s týmto „dedičstvom minulosti“ sa chce jasne vyrovnať. Skúsení a odhodlaní vyšetrovatelia aj policajti dostali zelenú a takto to postupne išlo, pričom dnes už máme prakticky koniec tejto kapitoly. Všetko je buď mŕtve, ´pozatvárané´, prípadne poslední členovia čakajú na rozsudky.

Pred pár rokmi sa po dlhšej odmlke opäť hovorilo, respektíve písalo o západoslovenskom trojuholníku Sereď – Galanta – Šaľa, kde sa mala znova prebudiť k životu mafia. Išlo len o mediálnu senzáciu alebo bola situácia v danom regióne ozaj dramatická? 

Ten model už nie je taký primitívny, ako ho poznáme z 90. rokov pri klasickom výpalnom. Dnes sa to už výpalné nenazýva. Je to klasická zmluva medzi dvoma partnermi – bezpečnostnou službou a klientom.

Ale môže sa stať, že idete otvoriť prevádzku a deň pred tým dodávate do predajne tovar, vybavenie a v noci vám to vykradnú. Na druhý deň sa vám ohlási príslušná bezpečnostno-strážna služba a s poľutovaním konštatuje, že sa dopočuli, že vám prevádzku cez noc vykradli a že nebola ešte poistená. Všetko pritom vedeli.

Samozrejme, že oni to vykradli a ponúkli svoje „veľmi lacné“ služby. A poškodený majiteľ prevádzky to vezme.

Takže v takejto forme to ešte stále existuje, no dnes už nie je problém obrátiť sa na príslušné bezpečnostné orgány.

Pred dvoma desaťročiami to bolo o to horšie, že polícia bola prešpikovaná príslušníkmi, ktorí spolupracovali s druhou stranou. Ochrana zločineckého prostredia bola v tom čase systémová. 

Prečo mnohí bežní ľudia preukazujú sympatie mafiánom a napr. počas pátrania im aj v médiách vyjadrujú podporu? Ako si toto správanie vysvetľujete? Veď sa bavíme o vrahoch „znásilňovačoch“ či výpalníkoch… Žiarivým príkladom je Jiří Kajínek, z ktorého česká verejnosť spravila doslova celebritu.

Vysvetľujem si to presne tým istým, prečo sa mladí a bezúhonní chlapci pridali na stranu organizovaného zločinu. Páči sa im istý typ obživy, násilie ich priťahuje. Veď stačí sa pozrieť, ako populárne sú filmy s násilnou tematikou.

Nepomáhajú budovať takýto imidž a správanie aj filmy typu Krstný otec? Odhliadnuc od skvelého filmárskeho spracovania, faktom je, že hlavná postava – mafiánsky kmotor Vito Corleone je vlastne vykreslený pozitívne.

To je skrátka v psychológii a mentalite človeka. Násilie má isté čaro. To znamená, že jedinec, ktorý pácha násilie, môže mať aureolu romantického hrdinu. To v literatúre bežne existuje.

Keď sa rozprávam o našich zločincoch, povedzme o Jozefovi Roháčovi, s niekým napr. z filmárskeho prostredia, tak okamžite vyhrknú: „Wau, to je fantastický námet!“ 

Ja im kontrujem, čo je ako na tom také úžasné?! 

Je to človek, ktorý je veľmi bystrý (Roháč), vie úžasne manipulovať s ľuďmi a rozhodne to nie je nejaký jednoduchý, ´lineárne´ uvažujúci jedinec. Napokon, mnoho vzdelaných ľudí dokázal presvedčiť o tom, že on je „čistý“. 

Títo ľudia dodnes nechcú pripustiť, že to je cynický vrah, ktorý má dve tváre. On v jednej chvíli dokáže človeka „oblbnúť“ a päť minút na to ide a bez problémov položí výbušninu.

Viacnásobný vrah Jozef Roháč Zdroj: Facebook / Historia Mafie na Slovensku

A týchto ľudí to fascinuje. Pritom to nie sú žiadni primitívi! Naopak, bavíme sa tu o vzdelaných a talentovaných občanoch, ktorí sú „doma“ v literatúre, prípade vo filme. Aj Jánošík bol pritom takisto obyčajný gangster, no v našich dejinách je to priam mýtická postava. Bol to však len normálny lúpežník, zlodej a bandita. Nič iné. A ešte aj náš súčasný premiér ho adoruje. A potom sa čudujeme, že tu má násilie takú popularitu? Obdiv k násiliu, obdiv k prekračovaniu hraníc je a stále bude v ľuďoch zakorenené.

V skratke povedané: sú ľudia, ktorí chcú byť ovládaní a potom sú ľudia, ktorí chcú ovládať. Tí, ktorí patria do „obdivnej“ kategórie, budú ovládaní. S tým sa nedá nič robiť.

Vy osobne ste sa nestali v minulosti terčom vyhrážania alebo dokonca fyzického napadnutia s „visačkou“ mafie? 

Mafie nie. Malo to politický kontext. Asi trikrát sa mi stalo, že ma v roku 1991 fyzicky napadli a vždy na rovnakom mieste, lebo som chodieval od rodičov neskoro večer cez taký park v Rači na sídlisku.

A potom ešte v roku 1992 ma raz vytlačili dve autá na úseku medzi Trenčianskou Teplou a Trenčianskymi Teplicami na trať električky.

Skôr som sa poznal s ľuďmi z kulturistického prostredia. Poznal som nebohých bratov Grolmusovcov, ku ktorým som chodil po revolúcii do posilňovne v Krasňanoch. Neskôr som sa cez nich spoznal s Milanom Reichelom. Keď sa človek pohybuje v prostredí silových športov, navyše na malom Slovensku, tak na seba skôr či neskôr narazíte. Plus som mal aj kamarátov, s ktorými sme vyrastali v jednej štvrti.

Niektorí z tejto komunity sa však neskôr dali na tú „inú“ dráhu, no nepoviem im teraz, že za to sa s nimi už nikdy nebudem baviť. Pýtam sa: „Zabil si?“ A odpoveď bola :„Nie, nezabil.“ Nemám teda dôvod im neveriť.  

Milan Žitný Zdroj: Facebook / Radio_FM

Platí, že mafia na Slovensku vlastne nevyhynie, len sa postupne zmenila jej štruktúra? T. j. že hrubé krky a masívne reťaze nahradili biele goliere?

Ja by som to mafiou nenazýval. To, čo bolo na Slovensku, nebola žiadna mafia. To bol organizovaný zločin. Mafia je špeciálny typ organizovaného zločinu. Povedzme, že dnes už je niekde na ústupe, no v Taliansku má dodnes obrovský vplyv. Zoberme si len Sicíliu alebo Neapol. 

Isteže, aj v súčasnosti existuje na Slovensku organizovaný zločin. Stačí si zobrať karuselové podvody s DPH. Aj to je už organizovaný zločin, nemusí tam byť krv alebo vraždy. Ale vždy sa, z času na čas, vynoria aj násilné prípady. Ako príklad môžem uviesť tzv. kyselinárov. Keď im ´biele kone´ začali byť nepohodlné, tak ich zabili.

Podobným prípadom je aj Devín banka, kde časom začali takisto fyzicky likvidovať ´biele kone´. Zaužívaný model, čo tu bol v 90. rokoch, tak skončil. Ad hoc sa však vynárajú prípady, keď zase za účelom rýchleho zbohatnutia alebo prístupu k majetkom vznikne zločinecká skupina. Tieto skupiny tu boli jednorazovo, krátkodobo na konkrétnu záležitosť. Diničovci, černákovci alebo holubovci však pôsobili kontinuálne a dlhodobo.

Je v ľudskej povahe páchať darebáctva a keď je vhodná príležitosť, tak aj tá zločinecká skupina vznikne. Ako však už bolo povedané, ten vznik je už skôr nárazový a spontánny.

Obávaní banskobystrickí gangstri Ján Kán a Mikuláš Černák (vpravo) pred dvadsiatimi rokmi. Zdroj: Facebook / Historia Mafie na Slovensku

Ako vidíte budúce smerovanie mafie, respektíve ako vy vravíte – organizovaného zločinu, tu na Slovensku? Je pravdou, že budúcnosť organizovaného zločinu je v kyberpriestore?

Iste, veď v tomto smere už kadečo aj prebieha. Zatiaľ sme mali možnosť „zoznámiť sa“ iba so zablokovaním počítača a pod. Faktom však je, že aj keď je kyberzločin nekrvavý, tak tie následky sú podobne nebezpečné, pretože to už zasahuje do nášho života a konzekvencie môžu byť ďalekosiahle. 

Otvára sa tu teda obrovské pole pre ľudí technologicky na inej úrovni, ako boli, povedzme, tí „živáni“ spred 20 rokov, že sem teraz nabehnú s pištoľou. Už pištoľ netreba.   

Viete zhruba odhadnúť, koľkí členovia domáceho podsvetia zostali za svoje skutky nepotrestaní a dnes si žijú životmi počestných občanov?

Väčšina potrestaná bola. Či už tým, že prišli o život, alebo skončili vo väzení. V dobrom právnom štáte však platí, že človek môže byť odsúdený len zato, čo spáchal, respektíve čo mu bolo dokázané.

Nestačí, že my vieme, že niečo spáchal. Ak mu to nie sme schopní dokázať, tak to je len v rovine, že si dačo myslíme. Nepredložili sme totiž také dôkazy, ktoré súd uznal za presvedčivé.

Áno, niektorí ľudia sa vyhli trestu, no mnohí, čo zažili výkon trestu, tak hovoria, že väzba je aj tak oveľa horšia ako ´basa´. Takže otázka je, hoci teraz relativizujem, či ten, čo bol odsúdený a ten, čo bol len vo väzbe, no odsúdený nebol, nie sú na tom podobne… 

Na záver otázka k aktuálnemu prípadu na danú tému – Pavol Rusko a jeho možné objednanie fyzickej likvidácie Sylvie Volzovej. Prekvapila vás takáto informácia? Alebo by bol Rusko podľa vás schopný takého činu?

Čo som počul, tak Rusko s Volzovou mali nezhody od počiatku. Napokon, istý čas aj Pavol Rusko zháňal peniaze, aby ju mohol vyplatiť. Volzová písomne uznala pohľadávky Gamatexu, teda že Gamatex má nárok na podiel v Markíze. Potom sa to tuším riešilo až na najvyššom súde, či ešte Volzová je, alebo nie je spolumajiteľkou. A viem, že Pavol Rusko ju chcel vyplatiť.

Či si dal Rusko urobiť objednávku, o tom sa v tejto chvíli môžeme len dohadovať. Nechávam to na rozhodnutí objektívneho, nezávislého súdu. Uvidíme, či bude dostatok dôkazov. Zatiaľ sa mi zdá, že nie je. Lebo ak jeden kľúčový človek toho rozhovoru má byť Mikuláš Černák, tak je to veľmi nedôveryhodná osoba. A aj z jeho knihy vieme, že je to tak 50:50. Čiže polovicu tých vecí môžeme brať ako pravdivé, no druhú polovicu treba vyhodiť.

No a druhá kľúčová osoba – Róbert Lališ to poprel. Preto to nechávam na vyššie orgány. Ak z toho bude obžaloba, tak musí súd rozhodnúť, či sú predložené dôkazy presvedčivé. Podľa tohto rozhodnutia sa potom musíme pozerať aj na Pavla Ruska.

728*90

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu

- Reklama -

NAJČÍTANEJŠIE

- Reklama -
Slovensko
Pozitívne vzorky 405,931 Úmrtí 12,592 Uzdravení 384,790 Infikovaných 8,549 Last updated: 24. septembra 2021 - 10:25 (+02:00)
Koronavírus (COVID-19), súhrn a štatistiky
- Reklama -