Nielen moskovské a štrasburské vystúpenia dvojice Danko – Kiska, ale aj z toho vyplývajúce možné otázky o celistvosti a konzistentnosti domácich vzťahov rozobrali v pravidelnej večernej relácii Téma dňa politický analytik Eduard Chmelár a poslanec NR SR za stranu SaS Martin Klus.
Na začiatku sa redaktor Peter Bielik opýtal hostí na formu (ne)odkomunikovania posolstva smerom k Lajčákovi, respektíve ministerstvu všeobecne.
Chmelár by oba prípady oddelil, pričom miernejší výklad určite platí pre prezidenta.
„Vo svojom postavení je (Kiska) nezávislý. Ale býva dobrým zvykom, že takéto veci sa konzultujú. A to nie preto, že by to slovenská diplomacia chcela nejakým spôsobom cenzurovať, ale ako ľudia najkompetentnejší hovoriť do týchto otázok môžu poradiť, keby sa jednotliví ústavní činitelia ,odtrhli ako vagóny', čo sa podľa mňa v oboch prípadoch aj čiastočne stalo,“ otvoril svoje televízne vystúpenie Eduard Chmelár.
Odlišne vníma Chmelár postavenie predsedu NR SR Andreja Danka.
„Iným prípadom je Andrej Danko, ktorý nie je priamym vykonávateľom zahraničnej politiky a v tomto prípade mu chýba trocha pokory, lebo jeho odpoveď bola podobná tej jeho slovnej prestrelke s ministrom Maďaričom, z pozície akejsi nadradenosti – že on si nemá čo vysvetľovať veci s nejakým ministrom. Myslím si, že v štandardnej demokracii je aspoň základným prejavom politickej slušnosti a úcty k úradu, aby sa takéto veci konzultovali,“ vyjadril sa Chmelár kriticky.
Eduard Chmelár a moderátor Peter Bielik. Zdroj: Reprofoto (TA3)
S Chmelárom súhlasil aj druhý „pozvaný hosť“ Martin Klus, s ktorým boli v štúdiu v telefonickom spojení, pretože liberál sa nachádzal až vo vzdialenom Ománe.
„Máme tu nepísané pravidlo, že by najvyšší ústavní činitelia mali svoje zahraničnopolitické vystúpenia konzultovať s ministerstvom zahraničných vecí, aby nedochádzalo k nejakej odchýlke.“
Saskár takisto viac kritizoval za neoznámenie predsedu parlamentu Danka.
„V tomto prípade je Andrej Danko podstatne väčší problém ako prezident Kiska. Navyše Danko nie je nositeľom zahraničnopolitickej orientácie SR, hoci ako druhý najvyšší ústavný činiteľ má možnosti sa k nej pomerne zásadným spôsobom vyjadrovať. O to zvlášť, že sa jedná o tak citlivý prípad, ako je v tomto prípade Ruská federácia.“
Zdroj: Reprofoto (TA3)
Klus považuje preto za dôležité, aby parlament aktívnejšie do budúcna odkomunikoval vystúpenia tak svojho predsedu, ako aj svojich podpredsedov.
„Najmä na pôde takých krajín, ku ktorým máme výhrady,“ zdôvodnil Klus.
Tým sme sa voľne dostali k druhému bodu, ktorým už bol obsah daných prejavov.
Prejav sa príliš vychýlil
Vystúpenie Andreja Kisku bolo dlhodobo plánované, u Danka to bolo skôr živelnejšie a spontánnejšie.
„Určite tieto prejavy nič neohrozili, no zopakujem, že v istých momentoch sa obidvaja správali ako ,odtrhnuté vagóny'. Nevidím nič zlé, že Andrej Danko vystúpil v ruskej Štátnej dume. Zhodujem sa s pánom Lajčákom, že to je česť. Ak máme nejakú zahraničnopolitickú orientáciu, tak to neznamená, že s ostatnými štátmi budeme na vojnovej nohe. Druhá vec bola, čo tam (Danko) povedal. Príliš sa nechal uniesť akousi predstavou slovanskej vzájomnosti, ktorá však vôbec nie je v centre ani ruskej zahraničnej politiky, ani ruského myslenia. To skôr naše romantické predstavy a tradície sa upínali ,k tomu tam se dubisku', že áno,“ dodal dobre naladený Chmelár, krátko citujúc z diela Jána Kollára Slávy dcera.
Následne ešte k Dankovmu prejavu doplnil: „Hovoriť o tom, že Slovania z východnej Európy by sa mali stať akýmsi mostom porozumenia v Európe… No tak to už hádam nie. Ja neviem, či sa Andrej Danko zase pomýlil a tou východnou Európou myslel nás – strednú Európu. Ale ak máme na mysli tou východnou Európou Rusko, Bielorusko a Ukrajinu, tak toto ani geopoliticky, ani kultúrne nie sú rozhodne mosty nejakej komunikácie, prípadne spolupráce v Európe. Čiže príliš to vychýlil na túto stranu,“ poukázal Chmelár.
Jedným dychom však dodal, že ale: „Zase to bol prvý šéf slovenského parlamentu, ktorý vystúpil v ruskej Štátnej dume, tak to bola historická udalosť. A také tie veci typu ,to sa nehodí' sú pritiahnuté za vlasy. Prečo by sa to nemalo hodiť? Nemôžeme sa naozaj izolovať od diania vo svete,“ rezolútne vyhlásil politický analytik.
Povedal len A, no B už nespomenul
Martin Klus vnímal Dankov prejav ako čiastočne problematický.
„V oboch prípadoch sa jednalo o standing ovation (potlesk postojačky), čo je pre Slovensko určite dobrá správa a v takom prípade by mal pán minister Lajčák spávať pokojne,“ začal liberál zmierlivo.
„Pánovi Dankovi by som ako štátnik odporučil, aby sa zameral vo svojom prejave aj na 50. výročie okupácie Československa sovietskymi vojskami. Určite by som mu poradil, aby sa vo svojom príhovore dotkol aj toho, že pre malú krajinu, ako je Slovensko, je pre prežitie nevyhnutné dodržiavanie medzinárodného práva, ktoré bolo hrubo porušené okupáciou Krymu v roku 2014, čo už pán Danko nespomenul. Ak chceme dodržiavať dohodu medzi najvyššími ústavnými činiteľmi, tak Andrej Danko ,rozčesal' tú pomyselnú jednotnosť, lebo prejav Andreja Kisku bol diametrálne odlišný. A skutočne ani to načasovanie nebolo najšťastnejšie,“ vyjadril sa.
Čo sa týka samotného prejavu Andreja Kisku v europarlamente, Chmelár ho považuje za frázovitý a nič nehovoriaci. Obzvlášť kládol dôraz na to, že Kiskovo vystúpenie bolo plánované temer dva roky.
„Potom by ste čakali, že ten prejav bude vyšperkovaný. No musím znova povedať to isté, čo som povedal už po prejave Andreja Kisku vo VZ OSN – že to bola premárnená príležitosť. Ak má zmysel hodnotiť tento prejav, tak ho musíme už konečne porovnávať. Porovnávať s Rudolfom Schusterom, lebo to bol jediný náš prezident vystupujúci na tejto pôde, pričom Schuster urobil pri našich integračných ambíciách obrovský kus roboty,“ povedal Chmelár.
Naopak, za vzor dal aj prejavy českých exprezidentov Havla či Klausa.
„Každý z týchto prejavov vtedy hlboko zarezonoval. Vždy za tým boli nejaké konkrétne návrhy alebo hlboké myšlienky,“ začal.
Potom už zhodnotil včerajšie vystúpenie našej hlavy štátu.
„Nehnevajte sa, ale toto bola absolútna znôžka nič nehovoriacich prázdnych fráz! Pričom v niektorých prípadoch sa Andrej Kiska, na rozdiel od toho, čo tvrdia niektoré slovenské médiá, naozaj odchýlil od tej zahraničnopolitickej línie, pretože tú kritiku Ruska prehnal. Ten jeho apel, ba priam až posadnutosť ruskou propagandou sa trošku míňa so základnými faktami. Áno, sme uprostred informačnej vojny, ale informačná vojna nie je to, čo si pod ňou predstavuje Andrej Kiska, že to je len jednostranná ruská propaganda.“
Sme medzi dvoma mlynskými kameňmi
„Termín informačná vojna sa zrodil v americkej armáde, ktorá rozpracovala metódy infovojny už v roku 1996 a samotné NATO zriadilo v januári 2014 v Rige Centrum dokonalosti strategickej komunikácie. A to je multimediálny úrad s výslovným zameraním na boj proti proruskému cíteniu. Zdôrazňujem, hovoríme o januári 2014! Teda niekoľko mesiacov pred udalosťami na Ukrajine. Takže nevyhovárajme sa, že informačná vojna sa začala ruskou propagandou! A ak nechceme pôsobiť ako slobodomyseľní ľudia, musíme si uvedomiť, že sme medzi dvoma mlynskými kameňmi, a musíme vedieť triezvo rozlišovať, čo sú hodnoverné informácie. Samozrejme, že existuje ruská propaganda, ale existuje aj na strane americkej,“ rozohnil sa Chmelár.
V tejto téme sa však už Klus s Chmelárom príliš nezhodol.
„Vidím, že dnes takmer štvrtina z nich je výrazne ovplyvnená touto propagandou. A nemám dojem, že by to bola propaganda Západu. Je to propaganda, ktorá potiera všetky tie vymoženosti, ktoré sa nám za posledné roky podarilo našou prozápadnou integráciou dosiahnuť. Toto vnímam ako veľký problém a som veľmi rád, že prezident Kiska to veľmi jasne pomenoval.“
Klus sa však s Chmelárom pre zmenu zhodol, že pokiaľ na Slovensku máme dvoch tak rozdielne uvažujúcich ústavných činiteľov vzhľadom na zahraničnopolitické otázky, tak konzultácie s ministerstvom zahraničných vecí by boli „viac ako potrebné“.
