Ako ste sa dostali k SaS a stali sa ich tímlíderkou pre pôdohospodárstvo?
S politickou stranou SaS spolupracujem už dlhodobo a názorovo mi je táto strana najbližšia. Ak mám byť úprimná, tak k tomu, aby som sa aktívne vložila do politického diania, ma iniciovalo dianie na Slovenskej politickej scéne. Podľa mňa je potrebná v politickom živote angažovanosť odborníkov a ak chceme, aby sa veci menili, musíme sa angažovať.
Než ste prišli do SaS, pôsobili ste ako šéfka potravinárskej komory. Ako tímlíderka SaS sa ale venujete aj oblastiam pôdohospodárstva a lesného hospodárstva. Nechcem teraz nijako spochybňovať vašu odbornosť, no cítite sa dostatočne fundovaná pokrývať teda aj tieto oblasti?
Áno, pokrývam ako tímlíderka aj tieto oblasti. Pre jednotlivé oblasti máme však aj expertov, s ktorými úzko spolupracujem. Druhá vec, ja ako potravinár si nemôžem nevšímať spoločnú poľnohospodársku politiku a problematiku, pretože poľnohospodárska výroba je s potravinárstvom veľmi úzko prepojená a kľúčová, lebo až 70 % našej poľnohospodárskej produkcie tvorí potravinárska.
Ako hodnotíte spoluprácu rezortu pani Matečnej s obchodnými reťazcami v otázke podpory lokálnych produktov?
Dlhodobo poukazujem na to, že slovenské potraviny majú na pultoch našich supermarketov nízke zastúpenie a ten trend je ešte aj klesajúci. Čiže to, že sa rezort snaží aj na základe tlaku výrobcov potravín zvyšovať podiel slovenských produktov na pultoch obchodných reťazcov, hodnotím kladne. Na druhej strane si nemyslím, že je najvhodnejším spôsobom, aby sa pani ministerka, aby som to slušne povedala, ukazovala v obchodných sieťach a promovala určité značky.
Ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná pri predstavovaní regálu s domácimi výrobkami v jednom z obchodných reťazcov Zdroj: TASR
Hovoríte, že takéto promovanie slovenských výrobcov nie je práve šťastné, aký spôsob by ste teda preferovali?
Určite je jedným spôsobom aj takáto spolupráca s obchodnými reťazcami, ale nemyslím si, že by sa mali tlačové konferencie robiť priamo na pôde obchodného reťazca.
Je dvojitá kvalita produktov naozaj takým zásadným problémom, za aký sa dnes vydáva? Sú azda produkty, ktoré sú na našom trhu zdravotne nevyhovujúce alebo ide v konečnom dôsledku iba o porovnávanie sa s ostatnými?
Všetky potraviny, ktoré sú uvádzané na trh, by mali spĺňať požiadavky bezpečnosti potravín, takže tu sa nebavíme o ohrození zdravia spotrebiteľov. Keď hovoríme o dvojakej kvalite potravín, ako som spomínala, máme tu legislatívu Európskej únie a tá nie je napĺňaná. Máme tu notifikovaný orgán, Štátnu veterinárnu potravinovú správu v Bratislave a tá má oprávnenie kontrolovať dvojitú kvalitu potravín. Zaujímavé je, že dvojaká kvalita je témou len posledný rok. Ale už aj v roku 2011 si už spotrebiteľské združenie dalo urobiť rozbory a poukazovalo na dvojakú kvalitu potravín. Mohlo sa teda začať so štátnou kontrolou už vtedy, no nestalo sa tak.
Venuje podľa vás tejto problematike ministerstvo adekvátnu pozornosť?
Myslím si, že tejto problematike rezort venuje až prílišnú pozornosť. Pretože výsledky kontroly, ktorú robilo ministerstvo, neboli profesionálne a odborné, a tým pádom poškodili mnohých výrobcov a mnohé značky.
Rovnakú kvalitu výrobkov považuje za prioritu aj premiér Fico, Halgašová tvrdí, že vláda manipuluje. Zdroj: TASR
Počas vašej tlačovej konferencie k tejto téme ste niekoľkokrát upozornili, že ministerstvo ľudí svojou vykonanou kontrolou a tým, ako komunikuje problematiku dvojakej kvality potravín, manipuluje a zavádza. Môžete to ešte rozviesť?
Ide im o odvádzanie pozornosti od rôznych káuz. Nejde im o racionalitu, ale o politiku a hazard s dôverou našich občanov. Tá manipulácia spočíva v tom, že kontrola, ktorú vykonali, nebola profesionálna a odborná. Porovnávali sa v rámci nej napríklad výrobky, ktoré síce boli rovnaké, no nemali totožný dátum výroby, a to je problém, pretože potravina je prakticky živá a nejakým spôsobom sa časom vyvíja. Ďalšia vec je ale aj to, že zverejnili iba také výsledky, ktoré sa im hodili do agendy, ktorá hovorí, že u nás máme menej kvalitné produkty. Napríklad pri čokoládovom pudingu alebo aj kešu orieškoch kontrola ukázala, že tie na slovenskom trhu boli de facto kvalitnejšie, to ale už nezverejnili. A v konečnom dôsledku zverejnili prakticky iba čísla, nás ale zaujímajú aj protokoly, ktoré hovoria o tom, aká výskumná metóda bola použitá, a obsahujú ďalšie technické parametre. Tie ale ministerstvo neposkytlo. Otázka je prečo? Z tohto akoby vyplývalo, že ministerstvu pôdohospodárstva vyhovuje šíriť presvedčenie, že na Slovensku sú výrobky nižšej kvality. Pretože potom sa môžu tváriť v zmysle „my vás ideme zachrániť“, čiže vymyslíme si problém, aby sme ho pre vás mohli vyriešiť. Nakoniec na kontrolu dali 50 výrobkov, zverejnili ale výsledky iba pre 33. Kde je zvyšných 17, prečo neuviedli aj tie?
Aký by mal byť teraz ďalší postup ministerstva v tejto otázke?
Malo by sa iniciovať ďalšie kolo tejto kontroly a malo by sa urobiť už na profesionálnej úrovni. Mali by sa porovnávať rovnaké vzorky potravín, rovnaké šarže – teda dátum výroby a výsledky kontroly by sa mali analyzovať na základe technickej dokumentácie, čo sa doposiaľ nerobilo. Tiež by bolo potrebné komunikovať s výrobcami aj v oblasti výživových hodnôt potravín, pretože v tomto smere neexistujú jednotné postupy a stane sa potom to, že výrobca si určí výživovú hodnotu jedným spôsobom a kontrolný orgán druhým, a potom tam, samozrejme, nemôže byť zhoda.
Čo hovoríte na súčasnú iniciatívu Erika Baláža a slovenských osobností My sme les?
Oveľa viac by som ocenila, keby bola táto iniciatíva na ochranu lesa komunikovaná na odbornej úrovni, pretože v tejto chvíli to vnímam skôr ako ovplyvňovanie verejnej mienky. Otázka je, akým spôsobom bolo robené toto video a čo tým chcel autor povedať. Na leteckých záberoch na rúbanisko napríklad divák nemôže vidieť, že vo vyrúbaných oblastiach už je nasadený nový les. Nemyslím si ani, že lesníci robia všetko zle. Oni sa riadia legislatívou. Samozrejme, je ale dobré propagovať ochranu lesa a dôvody, prečo je potrebná. Vnímam aj snahy Vysoké Tatry viac skomercializovať pre turizmus, ale Tatry nie sú také veľké hory, ako majú Švajčiari, Taliani… Aby tak dokázali pojať všetok ten turistický ruch, mali by sme ich chrániť.
Zdražovanie masla spôsobil neodborný zásah Bruselu, myslí si Halgašová. Zdroj: TASR
Prednedávnom zdraželo maslo, následne bolo avizované aj zvýšenie ceny vajíčok… Čím sú spôsobené tieto zdražovania a aká je prognóza cien spomínaných produktov do budúcnosti?
Ceny potravín sú, samozrejme, ovplyvňované vývojom cien poľnohospodárskych surovín. A tie sú zase ovplyvňované ďalšími faktormi, najmä klimatickými zmenami. Pokiaľ ide konkrétne o maslo, tam zohralo hlavnú úlohu zrušenie mliečnych kvót, takže maslo zdraželo takpovediac neodborným zásahom Bruselu. Pretože niektoré krajiny ako napríklad Nemecko sa na toto zrušenie kvót vopred pripravovali a znásobovali produkciu mlieka, tým pádom vznikla nadprodukcia, ktorá sa odzrkadlila na rapídnom poklese ceny, čo spôsobilo problémy poľnohospodárom. A tak Brusel vymyslel jednoduché riešenie a začal vyplácať dotáciu na znižovanie stavu dojníc. Čiže neodborný zásah. Pevne ale verím, že trh sa zastabilizuje a ceny aj masla sa budú vyvíjať priaznivejšie. Nemôžme si ale myslieť, že ceny potravín z dlhodobého hľadiska budú klesať, práve naopak, pretože je tu nejaký inflačný vývoj.
Na akej úrovni je dnes slovenské poľnohospodárstvo a kde spočívajú jeho najväčšie problémy?
Tých problémov má slovenské poľnohospodárstvo, samozrejme, veľa. Priorita ale podľa mňa je rozdrobenosť pôdy, ktorej sa vlády dlhodobo nevenujú. Takže primárne je potrebné venovať pozornosť pozemkovým úpravám.
