Podľa jeho slov nejde teraz tak veľmi o optimizmus, ako o realistický prístup. “Realitou je, že migrácia je už tu a prišla, aby tu zostala. Musíme to akceptovať, naučiť sa s tým žiť a vymeniť reagujúcu za proaktívnu úlohu, aby sme tomu celému poskytli rámcové podmienky. Momentálne pôsobíme skôr na národnej úrovni a ako som povedal, reagujúc. Avšak migrácia iba tak jednoducho nezmizne, mali by sme teda nájsť cestu, aby sme ju aspoň lepšie manažovali,” vyhlásil šéf slovenskej diplomacie v reakcii na otázku, do akej miery je v tejto otázke optimistom.
Diskusia o migrácii v Európe sa podľa Lajčákových slov veľmi silno sústreďuje na iba málo aspektov celého fenoménu. OSN hľadí viac na príčiny, na skutočnosť, že ľudia na úteku by nemali byť zneužívaní. “Musíme sa dohodnúť na dokumente, ktorý bude prijateľný pre všetkých 193 členských štátov. Preto tu nemôže ísť o detaily, ale o základné pravidlá a princípy,” zdôraznil úradujúci predseda VZ OSN a dodal: “Prirodzene, o tom aký komplexný a účinný bude tento dokument, to je v rukách členských krajín. Myslím si však, že by sme sa mali všetci dohodnúť na tom, že potrebujeme globálne vedenie”.
Lajčák v rozhovore popísal, že VZ OSN má mandát pripraviť predmetný dokument – Globálnu zmluvu o usporiadanej, regulárnej a bezpečnej migrácii. “Momentálne sa nachádzame vo fáze konzultácií, vo februári začnú rokovania medzi vládami a do júla by sa mali ukončiť,” prezradil o harmonograme. Aj keď zmluva nebude, prirodzene, právne záväzná, členské krajiny by ju mali schváliť konsenzom, a preto by mala mať politickú váhu. A je to prvý multilaterálny prostriedok, respektíve dokument vôbec, ktorý sa venuje problematike migrácie. Cieľom je limitovať neregulárnu migráciu a migračné prúdy nasmerovať správnym smerom. Navyše pôjde o štatút a práva migrantov i o zohľadnenie úloh krajín ich pôvodu, tranzitných štátov i cieľových krajín. Dokument by mal poslúžiť aj ako platforma na to, aby členské krajiny prispôsobili svoje odlišné právne systémy.
Šéf slovenskej diplomacie zdôraznil, že materiál by mal byť realistický, ambiciózny a vyvážený, pričom by v ňom mali byť zakotvené tak práva migrantov, ako aj zodpovednosť všetkých zainteresovaných krajín. Pakt by sa mal dotknúť aj príčin, čo podľa Lajčákových slov znamená investície do spoločnosti.
V jednotlivých krajinách jestvujú skutočne veľké rozdiely
V interview sa hovorilo aj o pondelkovom vystúpení Miroslava Lajčáka pred účastníkmi Generálnej konferencie Organizácie Spojených národov pre priemyselný rozvoj (UNIDO) vo Viedni.
Hosť v tejto súvislosti potvrdil, že na agendu týkajúcu sa cieľov udržateľného rozvoja môže byť OSN hrdá. “Teraz teda vieme, čo chceme skutočne dosiahnuť, je však inou otázkou, či sme na to pripravení. V jednotlivých krajinách jestvujú skutočne veľké rozdiely,” pripomenul Lajčák a zdôraznil, že v súčasnosti vidí ako problém, že s momentálnou rýchlosťou a súčasným rozpočtom ciele nedosiahneme. To si, ako podčiarkol, nemôžeme dovoliť. Som rád, že vidím OSN ako globálneho lídra, aj keď je riziko neúspechu priveľké, doplnil.
Na margo efektívnosti svetovej organizácie Lajčák uviedol, že sa, prirodzene, zmenila od svojho vzniku v roku 1945, keď svet vyzeral úplne inak. Má však pred sebou ešte kus cesty k OSN, ktorá bude odrážať potreby a reality 21. storočia.
Miroslav Lajčák absolvoval počas návštevy rakúskej metropoly stretnutie so šéfom tamojšej diplomacie Sebastianom Kurzom, ktorý je poverený zostavením budúcej rakúskej vlády, ako aj prijatie u rakúskeho spolkového prezidenta Alexandra Van der Bellena.
