Slovensko má dnes približne 5,4 milióna obyvateľov. Patríme tak podľa slov expremiérky Ivety Radičovej ku kategórii stredných štátov Európy. Verejná správa na Slovensku predstavuje 2 927 osídlení, 8 regiónov a 79 okresov, kde volíme svojich zástupcov.
Na svete je okolo 213 štátov, z ktorých zhruba 90 má demokratické usporiadanie a z tých zhruba tretina má podobu liberálnej demokracie. Slovensko dnes podľa Radičovej patrí aj do tejto pomerne úzkej skupiny. Expremiérka poukazuje aj na to, že ak podaktorí majú dnes nostalgiu za obdobím pred rokom 1989, mali by pamätať aj na to, že pred týmto rokom sa Československo dlhodobo v prieskumoch ukazovalo ako jedna z najmenej rozvinutých krajín sveta. Zmena po roku ´89 znamenala pre našu krajinu obrovský skok do štyridsiatky najrozvinutejších krajín sveta.
Je však dnes na Slovensku skutočne demokracia? Hovoriť o demokracii ako o vláde absolútnej väčšiny je mytologizácia, vysvetľuje dekanka Paneurópskej vysokej školy. Demokracia je totiž podľa jej slov vláda najväčšej menšiny. Ak totiž volí trebárs 60 % ľudí, z toho víťaznú stranu podporilo 40 %, tak táto strana má reálne podporu len vyše 20 % populácie, vládne teda najväčšia menšina.
Bývalá premiérka, dnes dekanka PEVŠ Iveta Radičová Zdroj: TASR
Spoločnosť sa rozdelí na väčšinu, ktorá nemá zastúpenie vo vláde, a menšinu, ktorá rozhoduje a má v rukách moc. „Ak v takomto prípade polarizujeme politickú scénu na nepriateľské tábory víťazov a porazených, tak dostaneme rozbitú spoločnosť, v ktorej sa väčšina necíti byť reprezentovaná mocou,“ objasňuje Radičová.
Víťaz teda nemôže brať všetko, lebo nereprezentuje väčšinu, vysvetľuje ďalej bývalá premiérka. Ak to urobí, vytvára v spoločnosti zdroj napätia, spochybňuje svoju legitimitu a ďalej vytvára až krízu existujúceho režimu a systému. A ak si je víťaz vedomý fungovania tohto systému, musí sa vyhnúť straníckej okupácii štátu. Lebo ak stranícky obsadí všetky štruktúry až po poslednú obec, tak odopiera účasť na spravovaní vecí verejných väčšine občanov a to je potom takzvaná partokracia, teda okupovanie štátu víťaznými politickými stranami, podotýka.
Kresťanské hodnoty
Ďalším zaujímavým aspektom, na ktorý sociologička Radičová v kontexte Slovenskej republiky upozorňuje, je aj vierovyznanie. „Je u nás registrovaných 18 cirkví a z toho takmer 83 % obyvateľstva sa hlási oficiálne ku kresťanstvu,“ poukazuje. Na základe týchto údajov by podľa vlastných slov Radičová očakávala na Slovensku úplne iný hodnotový svet, než v akom reálne žijeme.
Prečo teda taký nie je? Sociologické prieskumy ukazujú, že skutočne sa totiž hodnotami kresťanstva riadi len 14 % obyvateľstva, vysvetľuje bývalá premiérka. Medzi formálnym hlásením sa k viere a každodenným správaním sa podľa jej zásad je teda obrovská priepasť. „Pýtala som sa arcibiskupa Bezáka, ako je možné, že keď sa také percento ľudí hlási ku kresťanstvu a k cirkvi, a pritom tých Desatoro prikázaní akoby sme v živote nepočuli ani nečítali? Odpovedal mi: ,My sa v cirkvi veľmi intenzívne venujeme tomu prikázaniu nezosmilníš, ale to prikázanie nepokradneš akoby tam ani nebolo napísané.'“
Koľko je skutočne Rómov?
Často skloňovanou otázkou je u nás aj rómska problematika. Na Slovensku žije dnes 14 národností. Z toho o niečo viac ako 80 % sú Slováci. Treba si uvedomiť, že jednu pätinu tak tvoria iné národnostné skupiny. Rómov sú napríklad oficiálne iba 2 %. To však nie je skutočné číslo, upozorňuje dekanka.
Rómovia tvoria v skutočnosti až 8 % populácie, podotýka Radičová Zdroj: TASR
Sociologický výskum, ktorý sama Radičová viedla, ukázal, že Rómovia tvoria v skutočnosti až 8 % populácie. Tento výskum vychádzal z osobnej návštevy a analýzy vyše 1 690 osídlení a ukázal, že Rómovia sú ak nie druhá, tak prinajmenšom tretia najpočetnejšia národnostná menšina v Slovenskej republike.
Prečo teda existuje taká veľká odchýlka? „V mnohých rómskych dialektoch sa totiž nerozlišuje medzi pojmami ,národnosť' a ,štátna príslušnosť', mnohí preto na otázku, ku komu sa hlásia, odpovedajú, že sú Slováci, lebo žijú na Slovensku,“ objasňuje Radičová.
Ekonomický rast štátu neznamená vyššie platy
Radičová sa dotkla aj problematiky platov. Platí fakt, že rozpor medzi dobrými makroukazovateľmi a ekonomickým rastom a každodennou realitou, teda výškou príjmov, sa zväčšuje. To vyvoláva obrovskú nespokojnosť. „No fajn, ekonomicky rastieme, ale odpovedzte mi teda na jednoduchú otázku. Prečo to necítime?“ Priemerná čistá mzda bola za rok 2016 na Slovensku 708 eur. Výraznú mzdovú priepasť ovplyvňujú u nás podľa expremiérky tri hlavné sféry, regióny, profesie a sektory.
Vzdelanie viac na Slovensku nie je istou cestou k lepšiemu zárobku, myslí si expremiérka Zdroj: TASR
Regióny ako faktor ovplyvňujúci priemernú mzdu sú dlhodobým evidentným problémom. Čo sa týka profesií, tak napríklad generálny riaditeľ zarobil za minulý rok 600 % priemernej mzdy, radový právnik 170 %, lekár 155 %, učitelia však len 87 % minimálnej mzdy, čo z nich robí tradične po celé desaťročia poddimenzovanú profesiu.
Z hľadiska sektorov je jednoduchým príkladom porovnanie sektora bankovníctva a trebárs sociálnych služieb. „Keď nastúpite do odboru bankovníctvo, priemerná mzda ide automaticky hore, naproti tomu v sektore sociálnych služieb človek s rovnakou kvalifikáciou ide so mzdou dole,“ opisuje Radičová.
Spomedzi týchto faktorov však už podľa Radičovej vypadlo vzdelanie, ktoré viac na Slovensku nie je istou cestou k lepšiemu zárobku.
