Ako dlho ste členom Slovenskej národnej strany?
Do strany som vstúpil v roku 2010, teda ešte za bývalého vedenia pána Slotu. Predtým som v žiadnej politickej strane nebol a osobne som sa vtedy nepoznal ani s pánom Slotom, ani s pánom Dankom.
Pracoval som ako vedúci skladu v potravinách, kde som mal na starosti celý Žilinský kraj, čo bolo nejakých tisíc zákazníkov.
K SNS som však mal vždy veľmi blízko. Vlastne, odkedy som mohol právoplatne voliť, tak som vždy volil SNS. V roku 2010 som sa stal členom okresnej organizácie Kysucké Nové Mesto, pričom v tom období nás tam bolo maximálne do dvadsať. Snažili sme sa odvádzať dobrú prácu a v roku 2012 ma vtedajšie vedenie oslovilo, či by som nechcel kandidovať v parlamentných voľbách, ktoré sa konali v roku 2012.
Mal som vtedy tuším 50. miesto na kandidátke, pričom zhruba v tomto období som dostal aj ponuku, či by som nevykonával funkciu okresného predsedu. Rozhodol som sa túto pozíciu zobrať. Nedalo mi to a založil som aj miestnu organizáciu vo svojej obci a po polroku mala viac členov než samotný okres (úsmev).
Bavilo ma to, robil som to popri zamestnaní a ako okresný predseda som sa zúčastňoval krajských rád.
To bolo v období, keď sa menil líder strany.
Novým predsedom SNS sa v októbri 2012 stal Andrej Danko, čo sme na sneme uvítali. Cítili sme, že strana potrebuje zmenu a nový impulz, lebo v tom období sa pohybovala na preferenciách okolo troch percent. Čiže to oživenie bolo naozaj nevyhnutné.
Prvým testom nového vedenia boli eurovoľby (do Európskeho parlamentu) v roku 2014, kde sme však získali len okolo 3,6 percenta a bola to pre nás vcelku dobrá príučka.
Skrátka, nerobili sme to asi tak dobre, ako sme si predstavovali a ak by sme pokračovali v tomto trende, nebolo by to dobré. Hoci ja ako okresný predseda som vo svojom okrese dosiahol za stranu najlepší výsledok, keď SNS získala volebný zisk až 12,6 percenta.
Videli sme teda potenciál, že by sme mohli rásť a pohybovať sa aj v ďaleko zaujímavejších číslach, respektíve percentách.
No a v tomto období (po eurovoľbách) ma oslovil pán Danko, či by som nevzal funkciu generálneho manažéra strany. Niečo na ten štýl práce, čo som robil v okrese, ale vo väčšom na celoštátnej úrovni. To už by si však vyžadovalo prácu na plný úväzok.
Nakoniec som to akceptoval, no z môjho zamestnania sa mi rozhodne neodchádzalo ľahko. Predsa len, pokiaľ človek odchádza po 19 rokoch… V novej manažérskej pozícii som hneď začal obchádzať okresy, lebo dovtedy to tu fungovalo na báze toho, že čo prišlo na ústredie, s tým sa pracovalo. No často to boli lži a nepravdy.
Navyše okresní predstavitelia to občas robili štýlom „nejako bolo, nejako bude”. Po eurovoľbách som však na žilinskej krajskej rade hneď povedal, že takto pokračovať nemôžeme.
V tom čase sme mali 2200 členov, v súčasnosti ich máme už 7608. Zaznamenali sme enormný nárast, hoci prvý rok bol veľmi ťažký. Poctivou prácou sme to však nakoniec zlomili. Priamo úmerne s dôverou v nás rástla aj naša členská základňa.
V SNS zastávate funkciu ústredného tajomníka strany. Čo je vlastne vašou pracovnou agendou?
Po tom, čo odišla z pozície ústrednej tajomníčky Martina Stodolová, stal som sa novým ústredným tajomníkom strany, pričom funkcia generálneho manažéra v ten istý deň zanikla.
Ak to mám porovnať, tak ako generálny manažér som skôr chodil po regiónoch a zaúčal okresných predsedov, ako čo najsprávnejšie komunikovať s voličmi, ako pripravovať športové, prípadne kultúrne akcie. Ako strana sme boli v tom čase zadlžení, a za čo možno najmenej peňazí som sa snažil urobiť čo najviac práce.
Tiež som okresných funkcionárov učil, ako zvolávať členskú základňu, ako profesionálne odprezentovať stranu.
No a keď som sa stal ústredným tajomníkom, tak som síce robil v zásade to isté, no do regiónov som už tak často nechodieval. Človek musí byť viac na ústredí, tu v Bratislave.
Ale o stranícke štruktúry a zabezpečovanie chodu SNS sa starám aj naďalej. Či už ide o zvolávanie predsedníctva alebo organizovanie konferencií.
Kmecovou predchodkyňou na „tajomníckom“ poste bola Martina Stodolová. Zdroj: TASR
Ak sa vrátime o pár mesiacov dozadu, v lete hýbala domácou politickou scénou koaličná kríza, pričom v hlavných úlohách stáli Robert Fico a váš stranícky líder Andrej Danko. Ako ste to vtedy v strane vnímali?
Poviem to takto. Po tom, ako sme sa dostali do parlamentu a Andrejovi Dankovi aj naďalej rástli v prieskumoch preferencie medzi voličmi, nemohol to asi niekto uniesť a musel médiám hodiť aj takéto nepravdy, respektíve polopravdy.
A ako SNS sme sa museli očistiť. Na základe zákulisných a mediálnych tlakov aj vlastne vznikla celá koaličná kríza.
Koho máte na mysli?
Je „dobrým“ slovenským zvykom hádzať polená pod nohy tým, ktorým sa darí. A ľahšie sa len niečo podsunie médiám, ako sa potom spätne dokazuje očisťovanie svojho mena. Iste, aj my sme sa v strane nevyhli nejakým chybám, no ak urobíme zo sto vecí, povedzme, 97 dobre, tak stále je to asi kvalitné vysvedčenie.
Pritom politici, ktorí sú už na scéne dlhšie obdobie, môžu cítiť závisť, keď vidia, ako hneď úspešne vhupol náš líder do vysokej politiky.
Alebo sa tiež používajú manévre na odpútanie pozornosti od vlastných pochybení a prešľapov. Napríklad predseda opozičnej strany (Igor Matovič – pozn. PL) v čase, keď mal problémy s daňovými dokladmi a jeho osoba bola škandalizovaná, potreboval obrátiť pozornosť inde. A tak médiám ponúkol ´kauzu´ s otváraním listov. Pritom náš predseda s tým nemal vôbec nič.
Nehovoriac o tom, že daný pán (Matovič) sabotuje zasadania v národnej rade a ešte sa tým aj verejne chváli.
Takéto praktiky sa ale dejú bežne a stále. Nechcel by som takto predhadzovať či podsúvať veci médiám a nezmyselne očierňovať iné strany.
Váš šéf Andrej Danko má však už z minulosti za sebou viacero prípadov, keď ho médiá ostro atakovali. Išlo napríklad o násilie na priateľke, otváranie poslaneckej korešpondencie či kauza s kapitánskymi výložkami. Nemôže to poškodiť pozitívny imidž strany? Neobávate sa, že SNS môžu klesnúť preferencie?
Viete, keď to mám obrazne povedať, tak to máte ako s počasím. Raz svieti slnko, inokedy prší. A tak to je aj v živote politických strán. Niekedy idú preferencie nahor, potom nadol, aby neskôr zase vzrástli… V každom prípade, v marci 2016 voliči na Slovensku rozdali karty. No a každá strana sa musí snažiť najlepšie, ako vie, aby dôveru voliča nesklamala.
Ak by sme boli v opozícii a útočili na koalíciu, tak možno teraz máme v prieskumoch aj 20 percent. Je pochopiteľné, že teraz sme ako koaličná strana viac na očiach a každá chyba sa odrazí v preferenciách.
Ale to, že sa stále pohybujeme v dvojciferných preferenciách, plus sme si oproti minulosti polepšili aj v župných voľbách, tak si myslím, že SNS si preferencie viac-menej stabilne drží.
Dokonca som osobne zastával názor, že ak pôjdeme do koalície s týmito partnermi, tak nám tie preferencie trochu klesnú, čo sa tiež nenaplnilo.
Naopak, verím, že pokiaľ si udržíme tento trend a budeme vo vnútri strany ťahať za jeden koniec povrazu, tak v nasledujúcich voľbách sa prehupneme cez dvojcifernú hranicu.
Lebo podmienky v rámci jednotnosti a aj početnosti členskej základne máme vytvorené ozaj výborné.
Už ste spomenuli tému župných volieb, ktoré sa konali v novembri. Ako ich hodnotíte z pohľadu SNS? Panuje v strane vo všeobecnosti s dosiahnutými výsledkami spokojnosť alebo ste pre svojich kandidátov očakávali vyšší volebný zisk?
Kandidátov na poslancov sme mali dovedna 245 a štyroch kandidátov na župana, pričom už na predsedníctvach pred voľbami sme si jasne stanovili, že si ideme otestovať svojich kandidátov, že ideme do volieb sami.
S dosiahnutým volebným ziskom sme spokojní. Koniec koncov vieme, aké sú ´vuckárske´ voľby náročné. Že máme 15 župných poslancov rozložených v šiestich krajoch, považujem za úspech. Keď si porovnávame, že v predchádzajúcich voľbách bolo našich poslancov len päť.
Navyše ako strana sme sa pohybovali na úrovni troch percent.
Aj posledné výsledky župných volieb nám ukázali, že ako strana sme v regiónoch životaschopní, aktívni a dobre fungujeme.
Líder národniarov Andrej Danko vhadzuje obálku do urny počas župných volieb v sobotu 4. novembra. Zdroj: TASR
Späť však k vašej osobe. Ste tiež členom Výboru NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Povedané úplne „polopatisticky“, akým spôsobom, respektíve akými krokmi sa na výbore snažíte zlepšiť život bežných ľudí?
Každý výbor národnej rady je špecifický, pričom sa snažíme riešiť, pochopiteľne, podnety od občanov z regiónov. Predsedníctvo výboru chodí často aj na výjazdy. Napríklad viem, že boli na výjazde v rámci problematiky Piešťanského letiska.
Nie je asi nič výnimočné, že sa snažíme vyriešiť tie podnety k spokojnosti občanov a myslím, že práve tento výbor má ozaj svoje opodstatnenie a je v živote občanov nápomocný.
Ak sa vrátime k vášmu predsedovi, tak naposledy zožal Andrej Danko za svoj prejav v Štátnej dume aj značnú mieru kritiky. Okrem iného zaznel názor, že váš líder sa „príliš nechal uniesť akousi predstavou slovanskej vzájomnosti, ktorá však vôbec nie je v centre ani ruskej zahraničnej politiky, ani ruského myslenia“. Čo hovoríte na komentáre tohto typu?
Neviem, čo dostávam ohlasy, tak pán Danko dostal za svoj prejav pozitívne hodnotenia. Skôr sa mi zdá, že niektorí politici ťažšie znášajú fakt, že sa tento počin podaril práve jemu.
Čiže možno tu čosi zohráva aj istá politická závisť. Ale táto negativita vychádza primárne od iných politikov, nie od voličov.
Ale predsa len, nenasadil si váš stranícky šéf pri svojom moskovskom prejave, takpovediac, až príliš ružové okuliare?
Nemyslím si. Pozvanie mal predseda už dlhší čas a aj sa to celé analyzovalo, pričom aj v strane trváme na tom, že to bol správny krok.
Viac na danú tému TU
Z hľadiska diplomatického zviditeľnenia išlo pre Slovensko nepochybne o zaujímavý krok, no pýtam sa na obsah. Či možno nebol až príliš lichotivý smerom k hostiteľskej krajine?
Môžem hovoriť len sám za seba, no z môjho pohľadu to bolo obsahovo v poriadku a bolo to dobré vystúpenie. A čo mám informácie, rovnako to vnímajú aj naši členovia či sympatizanti.
V minulosti sa SNS vymedzovala voči Európskej únii či Severoatlantickej aliancii. V posledných rokoch ste však v strane zvolili opačnú rétoriku, teda naklonenú skôr týmto zoskupeniam. Kde má teda SNS aktuálne svoje ukotvenie? Lebo na jednej strane presadzujete proeurópske myšlienky, na druhej strane váš predseda vystúpi v Štátnej dume s proslovanským prejavom. Aký signál toto vysiela pre voliča? Nie je zmätený?
Snažíme sa robiť otvorenú politiku a SNS sa nechce nejako uzatvárať, práve naopak. Ako povedal aj náš predseda, aby sme skrátka Slovensko nejako nezmyselne neuzatvárali alebo nevychyľovali len na jednu stranu.
Aby sme ako Slovensko boli ideálne nejakým mostom medzi Západom a Východom.
Stanislav Kmec Zdroj: mr
