Keď Donald Trump uznal Jeruzalem za hlavné mesto Izraela a oznámil, že tam z Tel Avivu presunie ambasádu USA, vzbudilo to kritku a palestínske hnutie Hamas volá po novej intifáde. Hrozí podľa vás tretie povstanie Palestínčanov?
Nie je to síce vylúčené, ale Palestínčania sa už viackrát „vyhrážali“ a hrozili vypuknutím tretej intifády. Jásir Arafat dokonca svojho času hovoril o tretej svetovej vojne, ak by USA neustúpili zo svojej proizraelskej pozície. Tieto vyhlásenia sú už inflačné. Vypuknutie intifády nie je vylúčené, ale myslím si, že s tým sa muselo počítať, lebo koniec koncov Hamas má takú chartu a také vyhlásenia, že vyzýva na vraždenie židov, civilistov a vojakov nielen v Izraeli, ale aj po celom svete. Navyše je Hamas evidovaný aj Európskou úniou ako teroristická organizácia. Z tohto dôvodu to bude asi málokto brať vážne. Horšie budú ale vzťahy medzi USA a jeho spojencami v arabskom svete, najmä s Egyptom a Saudskou Arábiou, ale tretia intifáda sa mi nezdá ako veľmi pravdepodobná. Samozrejme, že budú demonštrácie na Západnom brehu, ale odtiaľ nelietajú rakety ako z pásma Gazy.
Ako sa toto vyhlásenie podpíše na bezpečnostnej situácii nielen v Izraeli, ale aj na Blízkom východe, keď už teraz vidíme protesty v uliciach?
Trump odôvodňuje svoje vyhlásenie o Jeruzaleme ako hlavnom meste Izraela tým, že Kongres prijal deklaráciu, že veľvyslanectvo USA má byť premiestnené do Jeruzalema už v roku 1995. Spojené štáty ale vždy uplatňovali odklad, ktorý americký prezident podpisoval každého pol roka a robili to všetci. Dokonca aj takí proizraelskí prezidenti ako Bill Clinton alebo George Bush mladší neprelomili túto americkú politiku. Urobil to až teraz Trump s tým, že za takmer štvrťstoročie sa nedospelo k mierovým dohodám. Toto bola podľa neho šanca na mier, keď sa situácia zmení tým, že z Jeruzalema bude hlavné mesto Izraela. Nebolo totiž stále jasné, či to trápne urobia tak ako Rusko, ktoré uznalo Jeruzalem za hlavné mesto paradoxne už v apríli tohto roka. Z ruskej strany sa však jasne hovorí len o západnom Jeruzaleme a v Izraeli panovali obavy, že by aj Trump mohol urobiť to isté. Ak by použil výraz západný Jeruzalem, tak by tým de facto súhlasil s rozdelením na východný a západný, alebo by použil výraz zjednotený Jeruzalem. Tretia možnosť bola, že použije termín Jeruzalem, ktorý k veľkej radosti izraelských politikov nakoniec aj použil.
Bolo to očakávateľné?
Trump to mal v predvolebnej kampani, ale to mali aj viacerí americkí prezidenti a nikdy to nedodržali. Všeobecne sa preto očakávalo, že Trump uprednostní obchodné vzťahy napríklad so Saudskou Arábiou, nebude riskovať a opäť podpíše odklad. Ešte pred mesiacom alebo dvomi sa to nezdalo pravdepodobné, ale tak pred týždňom alebo pred pár dňami bolo evidentné, že to Trump urobí. Bolo iba otázne, ako Jeruzalem pomenuje, ako som spomínal.
Niektorí medzinárodní komentátori tvrdia, že tento krok je začiatkom nového konfliktu na Blízkom východe, vnímate to tak?
Nemyslím si to, pretože treba brať do úvahy hlavných hráčov tohto konfliktu. Je to, samozrejme, Izrael, ale taký Egypt celkom určite nevyvolá konflikt, pretože má svojich problémov viac než dosť. S Jordánskom má Izrael tiež mierovú zmluvu z roku 1994 a asi ju nevypovedá, pretože by mohlo dôjsť ku konfliktu, ktorý by Jordánsko prehralo. Samotná Sýria má teraz svoje problémy. Jedine, že by Irán a Hizballáh, ktorí sú teraz zakorenení v Sýrii, takýto konflikt vyvolali, čo nie je vylúčené. Zatiaľ sa však nič také nerysuje. Poprípade by to mohol byť Hizballáh s Libanonom, ale to už urobil pred niekoľkými rokmi a vtedy na to dosť doplatil.
Saudská Arábia varovala, že presunutie americkej ambasády do Jeruzalema bude mať „nebezpečné dôsledky“. Čo si pod tým v medzinárodnom meradle predstaviť?
Považujem to skôr za rétoriku, pretože Saudská Arábia s Izraelom nijaké diplomatické styky neudržiava. Zhoršenie vzťahov sa preto môže týkať iba spojenca Saudskej Arábie a tým sú Spojené štáty. Saudskej Arábii nič iné nezostávalo, pretože podpora Palestínčanov v arabskom svete, najmä v Lige arabských štátov, je niečo ako povinná jazda. Palestínsku otázku podporujú úplne všetci jej členovia. Preto taký ašpirant na vodcovstvo v arabskom svete ako Saudská Arábia nemohol nechať prejsť mlčaním to, že sa týmto vlastne berie Palestínčanom ich budúce hlavné mesto nezávislého palestínskeho štátu.
Upustili týmto krokom Spojené štáty od úlohy svetového mierotvorcu, ako tvrdí Palestínska samospráva? Je to tak, že USA už nechcú byť „svetovým policajtom“ a dávať pozor na všetko a všade?
Byť „svetovým policajtom“ je pre Spojené štáty bremeno a bolo len otázkou času, keď USA prestanú chcieť byť týmto svetovým policajtom, pretože je to veľmi nepopulárna úloha. Trump to v predvolebnej kampani načrtol, keď kritizoval NATO ako neúspešnú a zastaranú organizáciu, čím vydesil európskych lídrov, pretože tí sú závislí od vojenskej spolupráce s USA. Jedine Spojené štáty môžu totiž v prípade veľkého konfliktu zásobovať Európu prostredníctvom takzvaného leteckého mosta. Trumpove výroky vlastne prispeli k tomu, že časť členských krajín NATO začala zrazu pridávať výdavky na obranu. Toto bol od Trumpa krok, ktorý sa možno rovnal vydieraniu, ale zapôsobil na Európu. To, že USA už nechcú byť všade vo svete, je celkom logické, ale myslím si, že budú vždy tam, odkiaľ im hrozí nebezpečenstvo, a ak im z danej oblasti nič nehrozí, tak sa o ňu nebudú veľmi zaujímať. Afganistan je pre Američanov stále hrozba. Súčasný Irak je takpovediac ich „dieťaťom“, takže tam sa angažovať budú, ale v krajinách, s ktorými nemá dobré vzťahy alebo sú kvázi nedemokratické ako napríklad Alžírsko, sa ani nemusia hrať na policajtov. Keby došlo k nejakým náznakom občianskej vojny v týchto krajinách, tak si myslím, že Spojené štáty nebudú zasahovať, ak im nebude hroziť nebezpečenstvo. To je koniec koncov v americkej bezpečnostnej doktríne.
Viaceré európske štáty vrátane Nemecka a Francúzska odmietli takéto jednostranné riešenie a uznanie Jeruzalema za hlavné mesto Izraela. Berlín tvrdí, že jediné správne riešenie je vytvorenie dvoch samostatných štátov (two state solution). Súhlasíte s týmto tvrdením, že ide o jediné riešenia, ako skončiť izraelsko-palestínsky konflikt?
Rozdelenie na dva štáty tu už bolo mnoho ráz a zatiaľ sa nepodarilo vzhľadom na to, že Palestínčania svoje požiadavky stupňovali za Ehuda Baraka aj Ehuda Olmerta. Vlastne až Ehud Barak prvýkrát sľúbil Palestínčanom východný Jeruzalem za hlavné mesto. Dovtedy sa oň nejako nehlásili. Nároky sa potom stupňovali. Východný Jeruzalem mal byť hlavné mesto budúceho palestínskeho štátu. Potom žiadali odškodnenie a návrat miliónov palestínskych utečencov, ktorí sa navyše v Izraeli už vôbec nenarodili. Palestínska samospráva to má generačne vyrátané a dokonca podelené na mužov a ženy, ktorí sa majú právo vrátiť. Rozdelenie na dva štáty za podmienok, v ktorých panujú dva úplne diametrálne odlišné názory (izraelský a palestínsky) na riešenie situácie, nebude možné v najbližších rokoch. Izrael sa však nevzdá a bude naďalej tvrdiť, že podporuje vytvorenie dvoch štátov. Nedôvera z oboch strán je však natoľko vysoká, že Izrael nebude veriť Palestínčanom a naopak. Prostredník v týchto zložitých vzťahoch, teda Spojené štáty, ktoré mali relatívne dobré kontakty na obe strany, je teraz v situácii, v ktorej budú arabské krajiny považovať USA za jednoznačného spojenca Izraela.
- Reklama -
