Vďaka Schengenu sa začali Slováci sťahovať do Maďarska, tvrdí politológ Kiszelly

    0
    Rokovanie európskych ministrov o osude Schengenského priestoru (Autor: SITA)

    “Bol to symbolický krok, ktorý európsku integráciu sprístupnil bežným občanom, uľahčil cestovanie nielen pre turistov, ale aj pre tých, čo cestovali kvôli zamestnaniu, a ani kamióny už nemuseli zastaviť na hraniciach, čo malo pozitívny vplyv aj na ekonomiku,” zdôraznil politológ v súvislosti s tým, že 21. decembra 2007 sa schengenský priestor rozšíril o deväť krajín, ktoré vstúpili do Európskej únie 1. mája 2004: Česko, Estónsko, Litvu, Lotyšsko, Maďarsko, Maltu, Poľsko, Slovensko a Slovinsko.

    Podľa jeho slov bolo zvláštnym prínosom Schengenu pre Maďarsko to, že s Maďarmi žijúcimi v krajinách schengenského priestoru, na Slovensku a v Slovinsku, sa podstatne uľahčilo udržiavanie kontaktov. “Vlastne sa opäť otvorili cesty odrezané Trianonskou mierovou zmluvou, obnovili sa tie prirodzené kultúrne a hospodárske celky, ktoré predtým existovali a ktoré boli pretrhané,” dodal Kiszelly.

    Ďalším prínosom Schengenu napríklad je, že z Bratislavy, ktorá je drahým mestom, sa mnohí občania Slovenska presťahovali za lacnejším bývaním do Maďarska, čím sa spustil prirodzený proces, aký vidíme napríklad vo vzťahoch Nemecka s Francúzskom či Švajčiarska s Nemeckom.

    “Holanďania, Nemci a Rakúšania by ale chceli prehodnotiť schengenský systém, ktorý stojí pred vážnou výzvou spôsobenou migráciou. Vidíme, že v Nemecku a v Rakúsku aj po povolenom termíne robia kontroly na vnútorných hraniciach. Z tohto pohľadu schengenské členstvo nie je samozrejmým stavom, treba o neho znova a znova bojovať,” upozornil politológ.

    Na otázku perspektívy Schengenu Kiszelly zdôraznil, že krajiny Vyšehradskej štvorky (V4) vyvíjajú spoločné snahy o jeho zachovanie, chcú v Bruseli dosiahnuť dodržiavanie existujúcich právnych noriem Európskej únie.

    “Pružná solidarita, ktorá bola navrhnutá na bratislavskom summite počas slovenského predsedníctva v Rade EÚ, je presne o tom, o čom hovorí aj schengenský zákon, že treba chrániť vonkajšie hranice. Maďarsko, krajiny V4, ale už aj Rakúsko, chránia vonkajšie hranice vojakmi a policajtmi, aby bolo možné zachovať voľný vnútorný pohyb. Aj ostatné krajiny by mali vyvíjať podobné úsilie,” uzavrel maďarský politológ.

    - Reklama -