Hoci by sa mohlo na prvý pohľad zdať, že išlo o spontánne rozhodnutie, samotný Locatelli vysvetľuje, že s touto ideou sa v hlave už dlhšie pohrával.
„O situáciu na Strednom východe som sa zaujímal roky, nebolo to rozhodnutie na poslednú chvíľu, ale uvedomenie, ku ktorému som dospel krok za krokom,“ uvádza v rozhovore pre Hospodárske noviny taliansky „konvertita“.
Napriek tomu, že mnohé konflikty mohol mapovať a prinášať o nich novinárske svedectvá prakticky z prvej ruky, pušku predtým v živote takmer nedržal.
„Pred odchodom som nemal žiadny vojenský výcvik, ten mi zabezpečila až akadémia YPG (Ľudové obranné jednotky – pozn. PL). Predtým som mal v ruke pušku len na pár minút,“ priznáva bez okolkov.
Vtedy a dnes. Claudio Locatelli najprv ako novinár, aktuálne ako bojovník. Zdroj: Facebook, Claudio Locatelli – Il giornalista combattente
Na druhej strane, čo sa týka fyzickej pripravenosti, tam bol Locatelli „na výške“ už predtým. Je totiž bývalým atlétom, dokonca bol úspešný aj v svetoznámych pretekoch Spartan Race. Plusom bolo zaiste aj štúdium psychológie na univerzite v talianskej Padove.
„Psychologický tréning znamená zužitkovať vedomosti zo psychológie, aby som doviedol myslenie k pevnej vôli, aby som sa dokázal vedome zbaviť strachu a mohol efektívne reagovať. A to všetko dokázať v sťažených podmienkach na bojovom poli,“ poodhaľuje zákulisie svojej mysle Claudio.
Jeho prvou misiou bolo pôsobenie pri Tabke, neskôr sa zapojil aj do bojov pri Rakke.
No a práve v Rakke zažil podľa vlastných slov jednu z dvoch najťažších chvíľ počas svojej vojenskej kariéry.
„Priateľ mi zomrel priamo v náručí. Pri vstupe do objektu ho zasiahol jeden daesh. Mal zranenia na hrudi, pravdepodobne guľka zasiahla brucho, ale nevidel som žiadne miesto, kadiaľ by vyšla von. Guľka nezasiahla pľúca, krvácanie som zastavil, ale napriek tomu začal blednúť, (…) lapať po dychu, strácať tep a oči mal vytreštené, (…) prestal odpovedať na moje kontrolné otázky. Bol som pri ňom, skúšal všetko možné až do posledného dychu,“ vraví o trpkej skúsenosti.
Na záver sa núka otázka, prečo sa vlastne Claudio rozhodol pre takýto zásadný krok?
„Islamský štát pre mňa predstavuje niečo, proti čomu som bol vždy. Radikálny náboženský konzervativizmus, ktorý obmedzuje normálny život a diskriminuje. Už nebol dôvod hľadať výhovorky. Rozhodol som sa vzdorovať útlaku, ktorý na nás všetkých doľahol po rôznych atentátoch a zotročil celú spoločnosť,“ zakončil svoje rozprávanie mladý Talian.
