“Mal som vtedy veľké obavy, lebo som videl, že nikto nezvažuje geopolitické súvislosti, každý hovoril o peniazoch, kto na koho viac dopláca, kto koho viac zdržuje,” zaspomínal si na obdobie rozdelenia Česko-Slovenska.
Tzv. zamatový rozchod podľa Pitharta Slovensko na rozdiel od Česka posilnil. “Dnes vám každý povie, že to dopadlo skvele, že naše vzťahy nikdy neboli lepšie,” uviedol bývalý český premiér. Zdôraznil pritom, že najmä v Česku mnohí zabudli na udalosti prvých piatich rokov po rozdelení.
“Slovensko do volieb v roku 1998 vypadlo z rokovaní o vstupe do EÚ, nepočítalo sa s ním pokiaľ ide o členstvo v NATO a hovorilo sa o ňom, ako o čiernej diere Európy. Slováci vtedy prekonali veľkú politickú krízu a práve vďaka tomu z rozdelenia získali oveľa viac. Posilnilo to ich sebavedomie a ukázalo, že štát je zdravý. Česi nič také za sebou nemajú,” vyhlásil.
Z Česka sa po rozpade spoločného štátu podľa Pitharta stala ustráchaná krajina. “To, ako sme sa rozdelili – že sme sa rozdelili bez súhlasu ľudí – má niečo spoločné aj so súčasnou nedôverou voči Európskej únii, ktorá v Česku prevláda. Stali sme sa vystrašenou populáciou. Nikomu neveríme. Za hranicami nemáme nepriateľský štát a napriek tomu sa vonkajšieho sveta bojíme,” objasnil Pithart.
Na ilustráciu vtedajších vzťahov bývalý predseda vlády prirovnal Česko-Slovensko k bratom. “Neberte to v zlom. Česi majú Slovákov radi, lenže vtedy sme Slovensko vnímali ako mladšieho brata, trochu bláznivého a nerozumného. Starší brat sa málokedy stará o záujmy toho mladšieho,” vysvetlil a dodal, že po rozdelení nastala na českej strane situácia, keď sa aj v radoch politikov muselo veľa vysvetľovať. “Máloktorí si uvedomovali historické súvislosti. Nevedeli o tom, čo všetko Česi Slovákom sľúbili a nedodržali,” priblížil.
“Väčšina Čechov ľutuje to, že sme sa rozišli”, myslí si Pithart. Tento fakt podľa jeho slov potvrdzujú aj výsledky nového prieskumu, v ktorom sa 55 percent českých respondentov priklonilo k tejto možnosti.
