Banky od januára menili cenníky. Prečo k tomu došlo?
Banky zvyknú meniť cenníky na začiatku roka, už je to takmer tradíciou. Na druhej strane, nie každá banka a tie cenníky, ktoré sa menia, sa zďaleka nedotýkajú všetkých poplatkov. Dôvodov, prečo k tomu došlo, je určite viac. Medzi tie najvýznamnejšie podľa môjho názoru patrí to, že bankám postupne klesajú úrokové výnosy ako najvýznamnejší zdroj ich príjmov. A tak hľadajú alternatívu, ako tieto ušlé výnosy nahradiť, doplniť a jedna z možností je cez poplatkovú politiku.
Ďalší nezanedbateľný dôvod je, že banky sa dlhodobo snažia presvedčiť ľudí, aby využívali hlavne automatizované transakcie, teda také, ktoré dokážu bežať bez zásahu pobočkových pracovníkov, napríklad prevody zadávané cez internetbanking, platby platobnou kartou… Operácie, ktoré sa robia priamo v pobočke, sú pre banku nákladné, pretože musí platiť prenájom priestoru, ľudí a tak ďalej. Banky sa preto skôr snažia využiť pobočkových pracovníkov na plnenie plánov na predaj produktov, na poradenskú činnosť a menej na bežný každodenný platobný styk. Snažia sa preto presviedčať ľudí, aby viac využívali elektronické bankovníctvo, prípadne platobné karty.
Sú to významné zmeny? Pocíti ich bežný človek?
Nie všetky zmeny, ktoré sa udiali, sú významné. Niektoré áno a dotknú sa hlavne ľudí, ktorí chodia do pobočiek robiť napríklad vklady alebo výbery hotovosti, alebo vyžadujú, aby im banky robili zriedkavé úkony ako vydávanie mimoriadnych výpisov, rôzne vinkulácie, zamieňanie hotovosti priamo v pobočke, dodatky k zmluvám a pod… Pozitívnou správou je, že ľudí, ktorí v bankách využívajú balíky s predplatenými službami, sa tieto zmeny nedotknú. Dotknú sa skôr tých, čo k tomu kroku ešte nepristúpili, aby využívali balíky.
Myslíte si, že to ľudí bude motivovať k intenzívnejšiemu používaniu internetbankingu?
Poplatky za takéto transakcie sa menia dlhodobo, posledných pár rokov. Niektoré takéto operácie vykonávané v pobočkách stoja dnes aj dve, tri, štyri eurá. Vôbec teda nie sú lacné, pokiaľ ich človek spraví viackrát do mesiaca. Myslím si, že ľudia by mali stále viac uvažovať o tom, aby využívali internetbanking, aby si nastavili efektívne balíky s predplatenými službami a mali čo najviac operácií zahrnutých v balíkoch a aby zbytočne nedoplácali za služby nad rámec. Na trhu je viac ako šesťdesiat rôznych balíkov s rôznymi cenami. Sú balíky úplne zdarma, niektoré stoja tri až päť eur a niektoré aj viac ako desať eur mesačne. Pokiaľ si človek dá tú námahu a porovná ponuku bánk, myslím si, že si môže nájsť cenovo efektívne balíky. Existujú aj služby na internete, ktoré porovnávajú balíky bánk a veľmi jednoducho dokážu ľuďom pomôcť pri výbere.
Menili sa už niekedy cenníky bánk v takom rozsahu, tak synchronizovane?
Banky menia svoje cenníky kedykoľvek v priebehu roka. Každá sa sama rozhoduje, kedy a ako cenník upraví. Pokiaľ ho zmení, mala by klientov dva mesiace vopred informovať o konkrétnych zmenách. Začiatok roka je typický tým, že veľa bánk pristupuje k tomuto kroku naraz. Teraz je to dvanásť bánk, no niektoré zmeny sú skutočne len kozmetické. Určite tohtoročné zmeny nie sú zásadnejšie ako po iné roky.
Podiel poplatkov na celkových výnosoch na Slovensku v súčasnosti je okolo jednej štvrtiny, čo je pod priemer krajín EÚ aj pod priemer V4. Ako sme na tom napríklad v porovnaní s Čechmi?
Aktuálnu analýzu porovnávania poplatkov v rámci týchto krajín som nevidel. Ale v minulosti, keď sa takéto porovnania robili, tak Slovensko vychádzalo plus-mínus na úrovni okolitých krajín. Samozrejme, že v niektorých službách boli naše banky drahšie, v niektorých sme boli zase lacnejší. Slovensko nepatrilo k poplatkovo najdrahšej krajine. Na Slovensku však platí, že pokiaľ ľudia chcú mať balík za pár eur alebo úplne zdarma, tak ho môžu mať, pokiaľ sa tomu povenujú.
Maroš Ovčarik, výkonný riaditeľ Finančného kompasu Zdroj: Archív M.O.
Môžu úrokové výnosy ešte viac klesať? Aké predpovedáte výnosy na účtoch tento rok?
Pokiaľ hovoríme o úrokových sadzbách nie na úveroch, ale na vkladoch, tak na bežných účtoch sú dnes nulové úrokové sadzby. Dnes bežné účty nezarábajú vôbec, rovnako takmer vôbec nezarábajú termínované vklady a sporiace účty, takže už asi nie je kam klesať. Ľudia ale na svojich bežných účtoch držia veľmi veľa peňazí, čo je podľa môjho názoru škoda. Osobne by som im odporúčal zvážiť aj investovanie časti peňazí.
Môžu sa aj úspory na účtoch blížiť k nule alebo dosiahnuť aj záporný výnosový úrok? Môže dôjsť k takej situácii?
Stalo sa to už v Európe, že niektoré vklady mali záporný úrok, ale keď si pozrieme situáciu na Slovensku, tak v podstate sme svedkami podobnej situácie. Inflácia je nad hranicou jedného percenta, väčšina úrokových sadzieb na bežných účtoch alebo aj sporiacich a vkladových produktoch je hlboko pod jedným percentom. To znamená, pokiaľ dnes ľudia majú na svojich klasických bankových účtoch peniaze, tak väčšinou strácajú na hodnote z dôvodu inflácie.
Môže preto nastať výber peňazí z účtov?
Otázka je, čo by s tým ľudia robili. Ak si skutočne budú hľadať alternatívu, ako peniaze zhodnotiť, bolo by to pre nich dobre, pokiaľ by si zvážili a našli rozumné produkty. Je dobré sa v tom trochu zorientovať.
Do čoho odporúčate investovať ľuďom s voľnými prostriedkami?
V prvom rade by som odporúčal peniaze rozdeliť, to znamená nevkladať všetky do jedného produktu. Ďalej je dobré zvážiť, na ako dlho chcem peniaze uložiť. Pokiaľ sa bavíme o horizonte jedného až dvoch rokov, tak iný produkt ako bežné bankové vklady by som ani nezvažoval. Napriek tomu, že sú tam nízke úrokové sadzby. Pokiaľ chcú ľudia zhodnocovať, povedzme, päť, sedem či desať rokov, tak ja osobne by som odporúčal voliť rozumné podielové fondy. Pokiaľ je to však oblasť, v ktorej sa nevyznám, nemám s ňou žiadne skúsenosti, je dobré sa poradiť s niekým, kto v nej pracuje. Prípadne si problematiku naštudovať na internete.
Nie je vylúčený pozvoľný rast úrokových sadzieb. Povedali ste, že ECB vydala signál, že čas, keď sa úrokové sadzby začnú otáčať, sa blíži…
Európska centrálna banka zatiaľ do septembra 2018 podľa všetkého svoju politiku meniť neplánuje. Od septembra by však mala skončiť s kvantitatívnym uvoľňovaním, ľudovo povedané s tlačením peňazí, a to je signál, ktorý naznačuje, že postupne by sa aj situácia s úrokovými sadzbami na trhu mohla otáčať. Zmeny by však nemali byť skokové, skôr pozvoľné, postupné.
Je záujmom ECB, aby tento opačný smer bol mierny. Čo pre to môže urobiť, ako to môže zabezpečiť?
Keď sa ECB rozhodla napríklad znižovať referenčné úrokové sadzby, robila to postupne po desatinách percenta. A predpokladám, že opatrenia, ktoré zavádzala postupne, bude aj rušiť alebo meniť postupne. ECB má síce významný vplyv, ale nie jediný. Na trhu existuje množstvo ďalších faktorov, ktoré môžu situáciu ovplyvniť.
Aké ďalšie faktory máte na mysli?
ECB nefunguje izolovane, ale globálne. Aj na Európu vplýva situácia v Spojených štátoch, v iných regiónoch sveta, konkurenčné prostredie… Boli sme napríklad svedkami veľkých korekcií v roku 2008, podobná situácia sa môže zopakovať a zase sa diametrálne zmení situácia na trhu. Všetko sa nedá predvídať a ECB aj trh musia byť pripravení reagovať.
Ako sa tento rok zmení dostupnosť hypoték po prijatých legislatívnych opatreniach?
Sprísnia sa niektoré opatrenia pri schvaľovaní hypoték, ale nemyslím si, že to výrazne obmedzí dostupnosť hypoték. Teraz narážam napríklad na rezervu, ktorú musia banky v rámci disponibilného príjmu ľudí vytvárať. Rezerva je teraz na úrovni desiatich percent, od januára sa zvyšuje na pätnásť a od júla na dvadsať percent. Možno to neobmedzí poskytovanie hypoték, ale môže u niektorých žiadateľov obmedziť schválenú výšku. Ak mal napríklad človek v pláne čerpať 60 000, tak banka mu môže schváliť, povedzme, 55 000.
Druhým faktorom je daňový bonus. Aj podľa nového systému je hypotéka pre mladých s daňovým bonusom v podstate najvýhodnejší komerčný úver, ktorý je možné získať. V minulom roku boli podmienky výhodnejšie, ale pokiaľ ľudia majú do 35 rokov a neprekračujú zákonom stanovený limit príjmu, stále sa oplatí takúto hypotéku zobrať.
