“Sviatky sa začínajú svätou liturgiou v pravoslávnych chrámoch,” ozrejmuje duchovný správca pravoslávnej cirkvi v Bratislave Jozef Haverčák. „Večer sa veriaci zídu na trojhodinovom slávnostnom obrade, bohoslužbe známej ako Veľké povečerie,” dodáva. Slávnostné obrady pokračujú v pravoslávnych chrámoch aj v ďalších dňoch.
Ešte pred sobotňajšou večernou bohoslužbou sa pravoslávni zídu pri štedrej večeri. Aj tá však rešpektuje pôst, ktorý trvá do 7. januára. “Preto aj štedrú večeru tvoria pôstne jedlá, napríklad kapustnica, pirohy s kapustou, chlieb, med,“ vymenúva Haverčák.
Hovorí sa, že pravoslávna štedrá večera má mať 12 jedál. “Nie je to podmienka, záleží aj na regionálnych odlišnostiach a tradíciách, ale áno, niekde sa podáva až 12 jedál, keďže bolo 12 apoštolov,” priznáva duchovný správca pravoslávnej obce v hlavnom meste. Aj k pravoslávnym Vianociam patria darčeky po štedrej večeri. “Tiež ako pripomenutie toho najväčšieho daru, obety Isusa Christa za našu spásu,” dodal Haverčák.
Pravoslávni v Bratislave sa na cirkevných obradoch stretávajú v Chráme sv. Rastislava v Ružinove. Podľa Haverčáka pôsobí v hlavnom meste približne 2000 ľudí, ktorí sa hlásia k pravoslávnemu vierovyznaniu. Mnohí z nich však na sviatky cestujú do miest, odkiaľ pochádzajú.
