Pápež vyzval pokračovať v iniciatívach, ktoré by viedli k mieru v Sýrii a obzvlášť k návratu sýrskych utečencov žijúcich teraz v krajinách susediacich s ich pôvodnou vlasťou. Spomenul pritom Jordánsko, Libanon a Turecko a vzdal hold úsiliu, ktoré tieto štáty vynaložili na pomoc sýrskym utečencom.
Pápež tiež zdôraznil, že pri návrate k obvyklému životu v Sýrii je dôležité chrániť náboženské menšiny, medzi nimi aj kresťanov.
Vo svojom príhovore k diplomatom sa pápež venoval aj kríze na Kórejskom polostrove, pričom zdôraznil význam podpory každého pokusu o dialóg. Pretože len tak sa podľa neho dajú nájsť nové cesty na prekonanie súčasných sporov, posilniť vzájomná dôvera a zabezpečiť mierová budúcnosť pre kórejský národ i celý svet.
František spomenul aj nedávne napätie, ktoré vyvolalo rozhodnutie Spojených štátov uznať Jeruzalem za hlavné mesto Izraela, aj keď si na jeho východnú časť robia nároky aj Palestínčania. Pápež vyjadril ľútosť nad obeťami tohto konfliktu a opäť vyzval rešpektovať status quo Jeruzalema ako mesta posvätného pre kresťanov, židov i moslimov.
Pokiaľ ide o “bezprecedentnú” politickú a humanitárnu krízu vo Venezuele, pápež vyzval bezodkladne reagovať na základné potreby obyvateľstva. Vyjadril tiež želanie, aby boli vo Venezuele vytvorené podmienky umožňujúce, aby tohtoročné voľby priniesli riešenie pre existujúce konflikty v krajine.
Vo svojom posolstve pápež odsúdil aj využívanie detskej práce na podporu dnešnej globálnej ekonomiky. Žiadal tiež, aby vlády obmedzili globálne otepľovanie, integrovali migrantov a podieľali sa na “pokojnej a rozsiahlej diskusii” o jadrovom odzbrojení.
Pápež vo svojom prejave uviedol, že z 1. svetovej vojny, ktorej 100. výročie ukončenia si svet tento rok pripomenie, vyplýva ponaučenie, že vojne nezabráni “zákon strachu”, ale skôr rozumu.
