Český prezident Miloš Zeman vo svojom prejave pri príležitosti osláv 100. výročia vzniku Československej republiky naznačil, že slovenský politik Alexander Dubček v roku 1968 patril k tým, ktorí sa „potentovali hrôzou“. „Rozprávajme sa o tom, prečo v roku 1968 sa našiel jediný statočný človek, ktorému som preto udelil štátne vyznamenanie, a tým bol František Kriegel. A prečo sa všetci ostatní poondeli od hrôzy,“ uviedol Zeman.
V jasnej narážke na Alexandra Dubčeka neskôr dodal, že to týmto ľuďom ani nijako nepomohlo. „Najskôr dostali tieto idoly funkciu predsedu federálneho zhromaždenia, potom už len klesli na veľvyslanca v Turecku, a potom už ani to nie,“ povedal český prezident a poukázal na zásadu z prvých rokov normalizácie udržať si funkciu, pretože inak by tam prišla ešte väčšia sviňa. Táto zásada podľa Zemana demoralizovala spoločnosť a to, čo Čechom a Slovákom dalo opäť nádej, bola novembrová revolúcia.
Minister kultúry SR Marek Maďarič sa ohradil voči „expresívnemu, dehonestujúcemu vyjadreniu“ prezidenta ČR Miloša Zemana na Dubčekovu adresu. „Alexandra Dubčeka si vážime predovšetkým za to, že umožnil obrodný, demokratizačný proces začiatkom šesťdesiatych rokov v Československu, ktorý vyvrcholil tzv. Pražskou jarou,“ zdôraznil vo svojom vyhlásení Maďarič. Pozitívnu úlohu Dubček podľa jeho slov zohral aj v ponovembrovom vývoji po roku 1989 a celý svoj život podporoval a spoluvytváral priateľské vzťahy medzi Slovákmi a Čechmi.
„O žiadnom politikovi si nerobíme ilúzie a aj tá najväčšia osobnosť mala svoje slabiny a slabé chvíle, ale považujem za mimoriadne nevhodné a nezdvorilé práve takéto momenty zdôrazniť v slávnostnej chvíli a to dokonca ešte aj expresívnym spôsobom,“ doplnil Maďarič.
Dubček ako jediný z V4 dostal Sacharovovu cenu, pripomína Beňová
Podľa štátneho tajomníka Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivana Korčoka bolo vyjadrenie českého prezidenta o Dubčekovi nenáležité. „Pán prezident Zeman je známy svojimi bonmotmi. Toto, bohužiaľ, nebol bonmot, ale nenáležitý výrok. Do pozornosti českému prezidentovi preto dávam osvedčený latinský výrok, ktorý by mal platiť medzi takými blízkymi krajinami, akými sú Česko a Slovensko: Est modus in rebus, sunt certi denique fines. Sú určité spôsoby a hranice, ktoré sa neprekračujú…,“ uviedol Korčok.
Podľa europoslankyne Moniky Beňovej môže mať z českého prezidenta Miloša Zemana každý pocit, aký chce. „To, že úplne nezmyselne a najmä bez kontextu zaútočil na Alexandra Dubčeka v oficiálnom prejave nás ale nemôže nechať ľahostajnými,“ prízvukovala, pričom poukázala na to, že Dubček je jediným doterajším laureátom Sacharovovej ceny v rámci „celej slávnej V4“, je podľa neho pomenovaný priestor v europarlamente a bol osobnosťou aj v časoch, keď Miloš Zeman bol prognostikom. „Žiada sa tiež pripomenúť, že Miloš Zeman bol členom KSČ od 1968 do 1970, kedy ho podobne ako A. Dubčeka z KSČ vylúčili. A ak už chcel Miloš Zeman vyzdvihnúť ocenenie F. Kriegela, nemal dôvod urobiť to urážkou Dubčeka,“ dodala Beňová.
Nie je to len o Dubčekovi, ale o viere a nádeji, je to posolstvo
Spisovateľ Ľuboš Jurík, autor knihy Rok dlhší ako storočie mapujúcej celý Dubčekov život, priblížil pre Parlamentné listy okolnosti vzniku takzvaného Moskovského protokolu, podpísaného 26. augusta 1968 väčšinou najvyšších predstaviteľov Česko-Slovenska na čele s prezidentom Ludvíkom Svobodom. „To je tá kapitulácia v Kremli, kde držali desať dní celú delegáciu a Dubček odmietal podpísať. To sú dokumenty, nie výmysel, v knihe je to detailne popísané. Som aj prekvapený, že sa Zeman takto vyjadril, koniec koncov, v tom románe opisujem aj jeho. Zeman bol v podstate zakladateľ sociálnej demokracie a Dubček bol sociálny demokrat,“ konštatoval Jurík.
K Zemanovmu prejavu mal tiež výhrady. „To sa nepatrí, prezident sa takto nemôže správať, to nie je nejaký zabávač. Aj keď je sympatické, že hovorí, čo si myslí, že prelomil politickú korektnosť, ale kde je hranica úcty? Prezident nie je Ander, aby zabával, robil šou a ešte k tomu na Dubčekov účet,“ zhodnotil Jurík, pričom poznamenal, že jeho román o legendárnom slovenskom politikovi a diplomatovi vyšiel minulý rok v češtine, okrem toho aj v ukrajinčine a prekladá sa do nemčiny, poľštiny, maďarčiny, srbského jazyka, rumunčiny, taliančiny. Záujem o preklad prejavilo až osemnásť vydavateľstiev. Na motívy románu vznikol aj film s názvom Krátka jar, dlhá zima, ktorý uvedú v druhej polovici roka.
Do českého prekladu napísala úvod s názvom Potlačený mýtus, ktorý Jurík vychválil, známa disidentka, autorka a spoluautorka Charty 77 Eva Kantůrková. „Čiže to nie je len o Dubčekovi, ale je to o viere a nádeji, je to posolstvo. Bol to symbol a tak k tomu treba aj pristupovať a nie takto prsknúť do vetra,“ myslí si spisovateľ. „Nepovažujem Zemana za politika mimoriadnych kvalít. Nechcem sa vyjadrovať dehonestujúco, ale je to taký strýco z vysočiny, nie je to veľká osobnosť,“ tvrdí spisovateľ, ktorý Zemana pozná aj z osobných rozhovorov, z rokovaní v čase, keď pracoval ako hovorca vtedajšieho predsedu NR SR Ivana Gašparoviča a Miloš Zeman bol predseda poslaneckej snemovne českého parlamentu.
Zeman podľa neho ani nemá o Dubčekovi dostatok informácií. „On sa vôbec na tom nepodieľal, naopak, odmietol to podpísať. Až keď maršal Grečko hrozil, že keď to nepodpíšu, utopia Prahu v krvi, vtedy ho Ludvík Svoboda aj s Biľakom a Husákom donútili. Čiže to bolo veľmi zložité,“ zhrnul. „A Zeman bol vtedy kde? Veď musel čosi robiť, a čo on sa nesklonil v páse, nebol normalizačný káder? A teraz robí hrdinu?“ pýta sa Jurík, pričom vyjadrenia českého prezidenta označil za trápne.
Zeman zjednodušuje a vulgarizuje, hovorí Zala
Oslovili sme aj europoslanca Borisa Zalu, ktorý s Alexandrom Dubčekom osobne spolupracoval. „Aj keby som Dubčeka nepoznal, tak určite sa nepoondial v tom čase. Mnohí mali rôznu stratégiu, samozrejme, veci sa menili až postupne. Na začiatku nikto nevedel, či výsledok bude taký alebo onaký. Navyše treba brať do úvahy, že Dubček bol ten, ktorého okamžite uniesli a držali ho v podstate v zajatí v Poľsku a potom ho prepravili do Ruska. Takže zvažovanie, že by nemal odvahu, je podľa mňa úplne nepodstatné a nesprávne,“ nazdáva sa europoslanec. Skôr je podľa neho namieste otázka, kto volil akú taktiku a či bola tá Dubčekova úspešná.
„Myslím si, že Zeman zjednodušuje a vulgarizuje celú situáciu. Nebolo to jednoduché obdobie, nie každý sa v ňom správal stopercentne statočne,“ konštatoval Zala s tým, že je aj otázne, či sa vôbec dalo zachovať úplne statočne, keďže nebolo úplne jasné, ako sa situácia bude vyvíjať. „Ale v žiadnom prípade si nemyslím, že všetci boli poondiati, myslím si, že mnohí mali odvahu aj predtým a napokon aj potom. Pretože zase nie je celkom žart, keď krajinu obsadí šesťstotisícová tanková armáda. Bol by som zvedavý, ako by reagoval pán Zeman, ktorého inak osobne veľmi dobre poznám,“ podotkol europoslanec.
Finlandizácia Československa?
Český prezident vo svojom prejave tiež tvrdo kritizoval ministrov, ktorí v roku 1948 svojou demisiou umožnili komunistický puč, a označil ich za „blbých“, uviedol český spravodajský server Novinky.cz. „Uvedomte si, že sa stále hovorí o komunistickom puči, ale keby nebolo niekoľkých blbých ministrov, ktorí podali demisiu, potom by nebolo možné, aby sa Klement Gottwald odvolával na ústavnosť tohto komunistického puču,“ uviedol.
„Rozprávajme sa niekedy o našich vlastných chybách. Rozprávajme sa o tom, či nebola v roku 1948 možná finlandizácia vtedajšieho Československa,“ dodal Zeman a zožal za svoje slová potlesk vyvolaný slovenským premiérom Robertom Ficom, ktorý sa na slávnosti zúčastnil ako hosť, píšu Novinky.cz. Zeman tzv. finlandizáciu odporúčal v roku 2014 aj Ukrajine a zožal za to kritiku. Fínsko riadilo svoju zahraničnú politiku s ohľadom na stanoviská susednej komunistickej mocnosti. Finlandizácia sa odvtedy chápe ako dobrovoľné uznanie mocenskej sféry vplyvu silného suseda.
Autor: rp, TASR
