Štúdiu publikovali v decembri v časopise Science. „Hoci chudobnejšie krajiny v horúcich regiónoch sú najviac ohrozené zmenou klímy, naše zistenia zdôrazňujú, do akej miery sú krajiny navzájom prepojené a Európa bude vidieť rastúci počet zúfalých ľudí, ktorí utekajú z domovských krajín,“ povedal vedúci autor štúdie Wolfram Schlenker, ekonóm na Škole medzinárodných a verejných záležitostí na Kolumbijskej univerzite (SIPA) a profesor na univerzitnom Inštitúte Zeme. Informovala o tom vedecká pracovníčka z Inštitútu Zeme Kim Martineauová vo svojom blogu na stránkach Kolumbijskej univerzity.
Schlenker a spoluautorka štúdie Anouch Missirianová, študentka doktorandského štúdia na SIPA, porovnali žiadosti o azyl v EÚ podané v 103 krajinách v rokoch 2000 až 2014, s teplotnými rozdielmi v domovských krajinách žiadateľov. Zistili, že čím viac sa teplota v poľnohospodárskych oblastiach jednotlivých krajín počas vegetačného obdobia odchýlila od 20 stupňov Celzia, tým je pravdepodobnejšie, že ľudia hľadajú útočisko v zahraničí. Plodiny rastú najlepšie pri priemernej teplote 20 stupňov Celzia, a preto neprekvapuje, že väčšie teploty zvýšili žiadosti o azyl z teplejších oblastí, napríklad Iraku a Pakistanu, a znížili ich z chladnejších miest ako Srbsko a Peru.
Z kombinácie údajov o žiadostiach o azyl s prognózami budúceho otepľovania vedci zistili, že zvýšenie priemerných globálnych teplôt o 1,8 °C by zvýšilo do roku 2100 počet žiadostí o azyl o 28 %, čím by sa prenieslo do EÚ ďalších takmer stotisíc žiadostí ročne. Pokiaľ budú emisie uhlíka pokračovať podľa súčasnej krivky, pričom globálne teploty vzrastú do roku 2100 o 2,6 až 4,8 °C, počet žiadostí o azyl by sa mohol zvýšiť až o 188 %, čo by viedlo až k 660 000 žiadostiam ročne navyše.
Profesor ekonómie na Kalifornskej univerzite Solomon Hsiang nazval štúdiu „neuveriteľne dôležitým“ budíčkom. „Nie je jasné, o koľko otepľovanie narastie do konca storočia, ale štúdia jasne dokazuje, o koľko zmena klímy znásobuje hrozbu,“ ocenil tento výskum aj Colin Kelley, klimatológ z Kolumbijského medzinárodného výskumného inštitútu pre klímu a spoločnosť, ktorý predtým spojil zmenu klímy s pretrvávajúcim konfliktom v Sýrii.
Výskum bol iniciovaný na žiadosť Spoločného výskumného centra Európskej komisie (JRC), ktoré tiež poskytlo finančné prostriedky. „Ďalší výskum by sa mal zamerať na spôsoby, ako môžu rozvojové krajiny prispôsobiť svoje poľnohospodárske postupy zmenám klímy,“ povedal Juan-Carlos Ciscar, senior expert na oddelení JRC pre ekonomiku klimatických zmien, energetiky a dopravy. Ďalšiu podporu poskytlo štúdii americké ministerstvo energetiky.
