Rozpočet Európskej únie je dlhé roky hlavným terčom kritiky euroskeptikov, ktorí poukazujú na plytvanie miliardových súm na často veľmi nejasné projekty. Napokon financie boli jedným z hlavných dôvodov, prečo si si vlani na jar Briti odhlasovali vystúpenie z EÚ. A práve brexit teraz používajú bruselskí úradníci ako kľúčový argument, prečo by mali členské štáty posielať do spoločného rozpočtu viac peňazí.
Juncker konštatoval, že vystúpením Veľkej Británie z Európskej únie vznikne v rozpočte „diera“ vo výške asi 13 miliárd eur, ktorú musia čo najskôr „zalátať“ ostatné členské štáty. Aktuálne tvoria výdavky EÚ na opatrenia v oblasti obrany, migrácie či zmien klímy 1 % HDP. „Ak máme byť schopní plniť naše záväzky, potrebujeme viac peňazí,“ povedal Juncker. Európsky komisár pre rozpočet Günther Oettinger navrhuje, aby sa príspevky na obdobie po roku 2020 zvýšili o 0,1 %.
Günther Oettinger. Zdroj: ec.europa.eu
Oettinger varoval, že ak sa príspevky nezvýšia, bude musieť dôjsť v mnohých oblastiach k obrovským škrtom. Nemecký komisár síce škrty spomenul v rýdzo negatívnom slova zmysle, ale pre euroskeptikov z Národného frontu, AfD či holandskej Strany za slobodu sú škrty kýženou métou. Junckerove volanie po vyšších príspevkoch členských štátov hodnotí prekvapivo veľmi príkro inokedy čisto „proúniový“ server Politico.
„Požadovať od členských štátov viac peňazí v čase, keď silnie euroskepticizmus, nie je optimálny spôsob, ako začať nový rok. Juncker tvrdí, že výdavky tvoria len 1 % HDP, ale tento pohľad je trochu zavádzajúci. Hovoríme totiž o 1 % ročného HDP, ktorý produkuje 511 miliónov obyvateľov, čo predstavuje takmer jeden bilión eur za sedem rokov. Mierne povedané, v Junckerovom rozpočte Európskej únie je niečo zhnité.“
Politico tvrdí, že Európska komisia by namiesto požiadaviek na viac peňazí mala začať šetriť, a uvádza konkrétny príklad oblasti, kde by k tomu malo dôjsť. „Prevažná časť rozpočtu, asi 340 miliárd v priebehu 7 rokov, išla na poľnohospodárstvo. Málokto však vie, že 70 % z tejto sumy putuje v priamych platbách do rúk vlastníkov poľnohospodárskej pôdy. Za súčasného systému dostávajú peniaze banky či dokonca britská kráľovná. Len preto, že vlastnia poľnohospodársku pôdu. Bez ohľadu na to, čo alebo či vôbec niečo pestujú.“
Politico vyzýva na zníženie výdavkov na poľnohospodárstvo. A to najmä s ohľadom na vystúpenie Veľkej Británie z EÚ. Juncker sa však namiesto toho stavia k škrtom absolútne odmietavo. Ďalšie veľké peniaze používa Brusel na vyrovnávanie úrovne jednotlivých regiónov. „Je však veľmi diskutabilné, či vďaka tomu chudobnejšie regióny skutočne doháňajú tie bohatšie. Centrum pre výskum hospodárskej politiky v roku 2016 dospelo k názoru, že štrukturálne fondy EÚ sa na regionálnom raste odrážajú negatívne,“ konštatuje.
„Spravovanie týchto fondov je navyše často neúčinné a dochádza pri ňom k podvodom a korupcii. Práve tento týždeň OLAF, orgán EÚ odhaľujúci podvody pri poskytovaní dotácií, zistil isté ,nezrovnalosti‘ v projekte súčasného českého premiéra Andreja Babiša,“ uvádza Politico s tým, že by podľa Európskej komisie mohlo dôjsť k zníženiu týchto fondov o 5 až 10 %. „To je síce dobrý začiatok, ale je nutné urobiť oveľa viac pre to, aby existovala väčšia kontrola nad spôsobom míňania peňazí.“
autor: Josef Provazník
