Cez víkend prebehlo prvé kolo prezidentských volieb v Česku. Veľa ľudí prekvapilo, že okrem strany Realisté žiadna iná nepostavila svojho kandidáta. Ako si túto skutočnosť vysvetľujete?
Predstavitelia strán pravdepodobne usúdili, že odporúčanie tradičných politických strán kandidátom nepomôže, skôr naopak. K týmto záverom vedú výsledky parlamentných volieb.
Zaujala vás kampaň niektorého z prezidentských kandidátov? Ak áno, čia menovite? A ktorý z deviatich uchádzačov o prezidentský post mal vaše najväčšie sympatie a prečo?
Vzhľadom na to, že voľby sú tajné, moju voľbu si nechám pre seba. Nemám záujem, aby sa potom rozoberala a kritizovala napríklad na sociálnych sieťach. Mám s tým už skúsenosti.
A koho odhadujete ako absolútneho víťaza „boja o Pražský hrad“?
Výsledok bude tesný, pretože voliči ostatných siedmich kandidátov sa spoja v úsilí nenechať Miloša Zemana na Pražskom hrade, ale myslím si, že sa im to nepodarí.
Miloš Zeman. Zdroj: TASR
Niektoré známe osobnosti, ale aj mnohí obyčajní ľudia ešte pred prvým kolom volieb prostredníctvom médií oznámili, že radšej podporia kandidátov, ktorí získali potrebný počet podpisov od ľudí, ako tých, ktorí ich dostali od poslancov či senátorov. Myslíte si, že je to správne hľadisko pri výbere prezidentského kandidáta?
Nemám rád termín „obyčajní ľudia“. A kto je neobyčajný? Mnohí politici sú v podstate veľmi priemerní a nezaujímaví ľudia. Chápem, že kandidáti, ktorí získali viac ako 50-tisíc podpisov, môžu zaujať viac ako napríklad niekto s podpismi desiatich senátorov, z ktorých niektorí to podpísali aj viacerým kandidátom. Ale nemalo by to byť hlavné hľadisko, podľa ktorého by sme mali vyberať najvhodnejšiu osobu na Pražský hrad. Čo ak sa to niekomu podarilo len preto, že mal dosť finančných prostriedkov zaplatiť si kampaň a schopný tím ľudí, ktorí podpisy pozbierali? Pozor – netvrdím, že sa to u nás stalo.
Bývalý český prezident Václav Klaus by nechcel na Pražskom hrade žiadneho Marťana, teda človeka, ktorý nemá žiadne politické skúsenosti. Má jeho tvrdenie logickú podstatu?
Argumentu Václava Klausa rozumiem. Politika je remeslo. Naučiť sa ho môžu mnohí, ale potrebujú na to nielen vôľu a talent, ale aj čas a skúsenosti. Avšak niekto s manažérskymi skúsenosťami a schopnosťami z medzinárodného prostredia môže byť lepším prezidentom ako politik, ktorý má za sebou skôr neúspešnú kariéru.
Václav Klaus. Zdroj: Hans Štembera
Alexandr Mitrofanov, politický komentátor, napísal nedávno v denníku Právo, že človek, ktorý bude voliť Zemana, nie je tým pravým občanom ČR a už vôbec nie demokratom, pretože chce mať nad sebou diktátora. Ako vnímate taký „špecifický“ názor?
Nesúhlasím. Miloš Zeman má autoritatívne sklony, ale nie je diktátor. Mimochodom, bol jedným z mála premiérov, ktorí nechali vo vláde hlasovať o návrhoch, s ktorými nesúhlasili, a rešpektovali situácie, keď boli prehlasovaní. Zaráža ma, že niekto, kto by chcel vládu silnej ruky (pravdepodobne vnímanej niektorými novinármi ako osvietenú diktatúru), by nemohol byť „pravým občanom“ ČR. Pripomína mi to časy, keď bola len jedna pravda a len jedni zástancovia správnej politiky. Som zástancom plurality a pestrosti názorov. Voličov, ktorí si želajú zjednodušiť voľbu tým, že podporia napríklad niekoho s diktátorskými sklonmi, musíme presvedčiť argumentmi, nie ich vylučovať zo spoločnosti „pravých občanov“.
Českí a moravskí biskupi vyzvali veriacich, aby sa zúčastnili prezidentských volieb, no menovité odporúčanie, koho majú voliť, nepadlo. Niektorí duchovní sa však predsa len neudržali. Profesor Tomáš Halík dal jasne najavo, že nehodlá voliť Zemana. Podľa jeho vyjadrenia je Miloš Zeman ako kandidát absolútne nevhodný pre svoj údajne nedobrý zdravotný stav a tiež preto, že svojimi činmi a vyhláseniami vraj morálne poškodzuje spoločnosť. Domnievate sa, že má pán Halík pravdu alebo je úplne vedľa v posudzovaní ľudských kvalít súčasného prezidenta a tiež v tom, čo si želá bežný český občan?
Neviem, kto je to „bežný český občan“. Tí, ktorí reagujú na otázky prieskumov verejnej mienky, teda ich väčšina? Milióny občanov, ktorí nemajú vysoké politické funkcie? Plne rešpektujem názor a postoje profesora Halíka, ale nemal by ich vnucovať ostatným ľuďom. Tiež si nie som istý, nakoľko dobre pozná Tomáš Halík ľudské kvality prezidenta a čo ho teda oprávňuje predkladať verejnosti takéto súdy. Bol prezidentovi nablízku, bol jeho priateľom, ktorý sa v ňom neskôr sklamal? Alebo má informácie o ľudských kvalitách z druhej ruky, prípadne na základe mediálneho pokrytia niektorých výrokov či konaní?
