Donald J. Trump sa vraj čudoval, prečo do USA chodí toľko migrantov zo „špinavých dier“, ako sú Haiti alebo krajiny Afriky. To slovné spojenie v origináli znelo „shithole country“. Ako celá aféra prebieha a ako sa skončí? Je to rasistický výrok a je Trump rasista? Čo všetko to v USA spôsobilo? Ako to asi bude teraz vyzerať, keď USA budú niečo potrebovať od nejakej takej „špinavej diery“?
Mám dojem, že domáci, teda americký, vývoj okolo tých „dier“ je už taký klasický, čiže Trump hovorí, že nič také nepovedal, a médiá tvrdia, že áno. Politici sa tam o to budú takto naťahovať ešte pár dní, protitrumpovské americké médiá s tým vydržia možno ešte pár týždňov, než im Trump ponúkne nejaké nové sústo. A z neho určite zase niečo „výbušné“ vypadne, na to sa už človek môže pomaly spoľahnúť. On je skrátka taký.
Donald Trump Zdroj: TASR
A či je Trump rasista alebo nie? Neviem. Podľa mňa totiž len nahlas povedal, čo si mnohí západní politici myslia, ale súčasne vedia, že sa to nahlas hovoriť nemá, pretože by pred určitou časťou spoločnosti nevyzerali pekne, čisto, civilizovane a ako že vedia jesť príborom. Ale ruku na srdce: nemožno predsa podporovať rôznych diktátorov, vojensky ničiť a ekonomicky drancovať napríklad blízkovýchodné alebo africké štáty a pritom o nich mať nejakú vysokú mienku, nieto k nim horieť nejakou otcovskou láskou.
Samozrejme, zaujímavejšia by bola práve diskusia, do akej miery Spojené štáty a Západ všeobecne svojou politikou k premene mnohých štátov na „špinavé diery“ prispeli, ale nad tým sa v súčasnej Amerike – alebo aj v Európe – pozastavuje len zopár komentátorov na portáloch, ktoré majú k mainstreamu, a teda aj k masovému čitateľstvu, ďaleko.
Ale znovu, je to len ďalší umelo našľahaný škandál. Po roku vo funkcii už predsa vieme, že je Trump tlčhuba a má rád veľké slová. Je taký a iný nebude. Na pozícii Spojených štátov voči „špinavým dieram“ to však nič nemení a nezmení. Pár „dotknutých“ krajín si síce povolalo amerických veľvyslancov, aby im „vyjadrilo protest“, ale tým sa to aj končí. Ak USA budú od niektorej z týchto krajín niečo zásadné chcieť, tak využijú existujúce dohody alebo si to znovu zaplatia do vreciek tamojších politikov ako v mnohých doterajších prípadoch, prípadne tie krajiny – ako tradične – niečím zastrašia. Alebo tiež narazia, pretože pribúda krajín, ktorým je už fakt jedno, čo si „nejaký prezident v Bielom dome“ melie, pretože už programovo a s ohľadom na realitu našej súčasnosti vystupujú z americkej sféry vplyvu a začínajú sa orientovať napríklad na Čínu… Trumpove slová sú jednoducho len slová a samy o sebe žiadny praktický vplyv mať nebudú.
Nemenovaná česká novinárka videla dokument Slzy Sýrie, v origináli Cries from Syria, a bola otrasená a plakala, napísala na sociálnej sieti. Ako poznamenala, cítila z toho, že za zobrazené zlo a utrpenie môže Asad. Je to kvalitný dokumentárny film, pre prípad, že by naň čitatelia narazili? A asi sa to nedá úplne zhodiť zo stola, keďže neustále počúvame správy, že ruské lietadlá spolu s Asadovými oddielmi vraždia civilné obyvateľstvo. Práve teraz. Čo na to poviete?
Ten film som zatiaľ nevidela, ale nakrútil ho ruský emigrant Evgeny Afineevsky, ktorý po dlhoročnom pobyte v Izraeli doputoval do USA a pred tromi rokmi už získal veľa medzinárodných cien aj oscarovú nomináciu za dokument o ukrajinskom Majdane s názvom Winter on Fire. V ňom za všetko môže klasicky Putin, takže ak v Slzách Sýrie môže za všetko Asad, asi sa mu znovu podarilo naplniť „umelecký zámer“.
Ale nemôžem s vami súhlasiť v hodnotení informácií o Sýrii. Aktuálne pokrytie sýrskej vojny v západnom mainstreame sa totiž ani v najmenšom neblíži hystérii, ktorá tu panovala napríklad v roku 2016, keď sýrska armáda so svojimi spojencami a ruským letectvom oslobodzovali východné Aleppo. Džihádisti v provincii Idlib sa pred pár dňami dokonca sťažovali, že na nich vraj sýrska armáda znovu použila chlór. Bezmála pred rokom ešte Trump na podobné obvinenia reagoval akýmsi teatrálnym „kárnym“ raketovým útokom na náhodne vybranú sýrsku leteckú základňu a bola toho „plná telka“. Ale teraz už to vari nikoho ani nezaujíma! Džihád, ktorý sa podobnými obvineniami vždy domáhal ochrany Západu v situáciách, keď mu na bojisku už tieklo do topánok, je zrazu v koncoch. Je to divné a nečakané. Naozaj po šiestich rokoch všemožnej podpory necháme my, civilizovaný a demokratický Západ, al-Káidu a ďalších svojich „umiernených“ teroristov napospas Asadovi a jeho armáde? Mali by sme sa hanbiť!
Bašár Asad Zdroj: SITA
Nie, vážne. Novinkou je plán, ktorý aktuálne oznámil americký minister zahraničia Rex Tillerson – americká armáda vraj v Sýrii ostane natrvalo, bez časovo obmedzeného horizontu, ale namiesto „boja proti terorizmu“, ktorý mal až doteraz americkú ilegálnu vojenskú prítomnosť v Sýrii akosi legitimizovať, bude pozornosť upretá na boj proti iránskemu vplyvu a na „zaistenie konca Asadovho režimu“. So šesťročným oneskorením tak USA konečne odkrývajú karty a „na férovku“ bez hanby oznamujú, že zmyslom je ďalšia „zmena režimu“. Pritom nedávno vo Washingtone „spražili“ delegáciu „umiernených“ džihádistov, ktorí tam prišli prosíkať o zbrane, a v týchto dňoch USA dokonca oznámili, že nebudú brániť sýrskych Kurdov v Afrine pred tureckou inváziou. Takže sa účinne zbavujú spojencov v Sýrii a pritom chcú bez nich vytiahnuť proti Iránu a zosadiť Asada? Pánabeka! Americký postup v Sýrii sa, eufemisticky povedané, dostáva mimo rozsahu bežného chápania…
Pakistan, Irán, Čína, Turecko, Rusko… Mocenskú os, ktorá sa už úplne vyhýba Západu, ste rozšírili o Pakistan. Doterajšieho amerického spojenca. Kam až sa podľa vás dostane súčasná americká administratíva v odpudzovaní svojich doterajších spojencov? Možno to niekedy môže vyzerať tak, že z politiky DJT má najväčší prospech Čína. Nielen na Blízkom východe, ale aj v tých „špinavých dierach“, kam dodáva investície aj pomoc. Samozrejme, nie zadarmo a bez očakávania výhod.
Kam až Donald Trump v odpudzovaní spojencov dôjde, netuším. Ale pripomínam, že v jeho videní sveta existujú vlastne len silné štáty, teda Čína a Rusko, a všetky ostatné krajiny sú vnímané ako slabé a ako také sa dostávajú do pozície „koristi“. Alebo inak, sú akosi „zvyšné“. Čína s Ruskom to pochopili tak, že sa musia ďalej zbližovať a v mnohých prípadoch dokonca utvárať skutočnú alianciu. A mnohé menšie štáty, hoci ekonomicky silné – ako napríklad tie v juhovýchodnej Ázii –, zase pochopili, že sa USA sťahujú a s Obamovým „pivotom na Východ“ je koniec. A tak sa prikláňajú k Číne. V tejto oblasti teraz práve v súvislosti s „regionálnym pohybom“ stojí, mimochodom, ťažká voľba pred Austráliou – má zostať s USA alebo sa so susedmi vydať k Pekingu? Austrália vzhľadom na svoju polohu musela vždy svoju politiku balansovať, ale teraz ju to osudové rozhodnutie už jednoducho neminie. Bude zaujímavé sledovať, ako sa práve táto „západná bašta“ v oblasti s týmto problémom popasuje. Aj keď, keby som si mala tipnúť, vo finále zvolí prežitie. Teda Peking pred „smerovaním na Západ“.
Potom sú tu krajiny Blízkeho východu, ktoré majú už plné zuby amerického bojovníctva a chaosu a snažia sa v čoraz väčšej miere vymaňovať z amerického vplyvu. Trumpova politika, ktorá práve v tejto oblasti pripomína zo všetkého najviac len zmätené blúdenie, im to výrazne uľahčuje a otvára doširoka dvere pre Rusko a Čínu.
A je očividné, že nejako na súčasný vývoj bude musieť zareagovať aj Európa. Myslím tým, že bude musieť definovať svoje skutočné záujmy, pretože doterajšie, dekády trvajúce bezduché nasledovanie Spojených štátov už jednoducho nebude možné – USA sa roly nášho bábkovodiča dobrovoľne zriekajú a otvorene dávajú Európe najavo, že sa môže stať ekonomickou (a dúfam, že len ekonomickou) obeťou Ameriky. Napokon ako každá iná „špinavá diera“.
A je zaujímavé sledovať, ako sa s tým EÚ vyrovnáva. Emmanuel Macron odišiel do Pekingu uzatvárať obchody a mlčať o ľudských právach. Nemecko zatiaľ horko-ťažko zostavuje vládu, takže momentálne nie je akcieschopné. Ochromené Taliansko čakajú voľby, ktoré môžu tamojšiu súčasnú finančnú a politickú krízu len prehĺbiť. Británia si stále nevie rady, či teda vystúpila z EÚ alebo nie, zatiaľ čo EÚ zápolí s tým istým problémom, len z druhej strany. Stredná Európa ďalej odmieta migrantov, ktorých vraj do Nemecka prichádza čoraz menej, zato sa ich počty násobia napríklad v Španielsku, takže výsledok nula. Bude fuška dať tomu všetkému nejakú „štábnu úpravu“ a hlavne zmysel, nieto sa racionálne dohodnúť na nejakom spoločnom smerovaní.
Emmanuel Macron (druhý zľava) s manželkou a Si Ťin-pching s manželkou Zdroj: TASR
Čo by sme mali v najbližších dňoch sledovať, ak nás prípadne prestane baviť prezidentská volebná kampaň v Česku?
Prebiť našu vcelku brutálnu prezidentskú kampaň nejakou „svetovou“ témou je naozaj ťažké. V porovnaní so súbojom Zeman – Drahoš všetko bledne a stráca zmysel. Tak si to ešte pár dní užime, prežime to v duševnom zdraví; a potom sa uvidí.
