„Slovenskú republiku po 13 rokoch od vstupu do EÚ a po 11 rokoch vlády Roberta Fica môžeme charakterizovať ako potravinovo závislý štát s potravinovou sebestačnosťou na úrovni rozvojových štátov a aj ako štát, ktorý porušuje základné ľudské práva v oblasti potravinovej bezpečnosti svojich občanov,“ uvádza Sme rodina.
„Vyzývame ministerku pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabrielu Matečnú (nominantka SNS), aby vypracovala a následne zverejnila reálnu koncepciu ministerstva pôdohospodárstva v oblasti produkcie potravín, rastu potravinovej sebestačnosti a zabezpečenia potravinovej bezpečnosti občanov Slovenskej republiky do roku 2020,“ zdôraznil expert hnutia na poľnohospodárstvo Jaroslav Karahuta.
Koncepcia by mala podľa neho obsahovať jasný cieľ, kde by sa mala nachádzať Slovenská republika v čase ukončenia funkčného obdobia terajšej vlády. Hnutie pritom agrorezortu ponúklo súčinnosť pri vypracovaní tejto koncepcie. Ústami svojho predsedu vyslovilo tiež podporu aktivitám Rady poľnohospodárskych a potravinárskych samospráv, ktorá žiada zvýšenie štátnej podpory rezortu pôdohospodárstva do výšky 70 miliónov eur.
Hnutie Sme rodina totiž kritizovalo nízku potravinovú sebestačnosť Slovenska zmietajúceho sa od roku 2004 v kríze poľnohospodárstva a produkcie potravín. Dôsledkom krízy je úpadok takmer každého odvetvia agrosektora s výnimkou nárastu produkcie olejnín, a hlavne repky. „Produkcia potravín upadá každým rokom a zo Slovenska sa z pohľadu efektívnosti využitia poľnohospodárskej pôdy stal rozvojový štát,“ nazdáva sa predseda hnutia Boris Kollár, pričom upozornil, že naša sebestačnosť v produkcii potravín klesá už 28 rokov.
„Sebestačnosť je na úrovni 35 %, je to hranica, ktorá nám už dnes nedovoľuje v prípade nejakých pohrôm zabezpečiť výživu obyvateľstva,“ zdôraznil Kollár. Sebestačnosť v našom podnebnom pásme by mala byť podľa neho na úrovni 75 %.
„Slovenská produkcia potravín je ako mínové pole. A tie míny začínajú postupne vybuchovať,“ uviedol Kollár a zverejnil hneď niekoľko najkrikľavejších príkladov potravinovej nesebestačnosti Slovenska. „Napríklad dve tretiny mliečnych výrobkov sú z dovozu. Naša produkcia masla pokrýva iba 42 % spotreby,“ vyčíslil Kollár. Zároveň je podľa neho 50 % predávaného chleba a pečiva z dovozu a čo sa týka ovocia, Slovensko vyprodukuje iba 10 % z celkovej spotreby ovocia a dve tretiny ovocia mierneho pásma sú z dovozu.
U spotrebovanej zeleniny je naša produkcia na úrovni 15 % a v obchodoch už ťažko nájsť slovenskú mrkvu. Pestovateľské plochy slovenskej zeleniny sú na úrovni jednej väčšej zahraničnej farmy a ceny zeleniny v porovnaní s ostatnými štátmi V4 presahujú hodnoty aj o 50 %.
Slovensko ročne dotuje produkciu 150-tisíc hektárov repky a 87-tisíc hektárov slnečnice, pričom podiel slovenských olejov na pultoch predajní je 8 % a ich ceny sú oproti susedom vyššie minimálne o 30 %. Vajcia sú v porovnateľnej kvalite so zahraničnými, sú však drahšie až o 100 %.
„MPRV SR aktívne pracuje na zvýšení podielu slovenských potravín na trhu, treba si však uvedomiť, že to nie je proces na rok či dva,“ reagoval na vyjadrenia hnutia hovorca agrorezortu Vladimír Machalík. Intenzívne a úspešne sa podľa neho pracuje na etablovaní sa slovenských regionálnych dodávateľov na pultoch obchodných reťazcov, v boji proti nekalým obchodným praktikám reťazcov, a tým na zvýšení marží pre poľnohospodárov a potravinárov, či na podpore slovenského potravinárskeho exportu.
Hnutie Sme rodina zároveň prezentovalo na tlačovej konferencii aj druhú výzvu pre ministerku Matečnú. V nej žiada, aby šéfka agrorezortu zverejnila informácie o použití 2,06 milióna eur, ktoré Slovensko dostalo ako finančnú pomoc na základe nariadenia Európskej komisie z roku 2016 na podporu rozvoja živočíšnej výroby.
„Uvedenú sumu sme mohli zvýšiť o 100 %, a tak celkovo ide o čiastku 4,1 milióna eur, ktorá mala byť vyplatená do 30. septembra minulého roka,“ vyčíslil Karahuta. Tieto prostriedky mohli byť podľa hnutia použité na podporu slabých miest v oblasti živočíšnej výroby, hlavne pri podpore drobných chovateľov, ktorí výraznou mierou mohli prispieť k stabilite trhu a k prevencii súčasných potravinových škandálov traumatizujúcich občanov.
Machalík však reagoval s tým, že ministerstvo neevidovalo a ani neeviduje žiadnu požiadavku o informácie zo strany tohto politického hnutia o minuloročnej mimoriadnej pomoci vo výške 4,12 milióna eur pre dojnice a prasnice. „Zároveň dodávame, že dané informácie je možné zistiť priamo na webstránke Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA). Vyhlásenie predstaviteľov tohto hnutia preto považujeme za nekompetentné a zavádzajúce,“ dodal Machalík.
Čo sa týka transparentnosti v rámci poskytovania podpôr a dotácií, pristúpilo podľa neho aktuálne vedenie rezortu a PPA k bezprecedentným krokom. „Na stránke PPA je tak možné nájsť nielen zákonne zverejňované informácie, ale zverejňujú sa tu aj informácie nad rámec zákona,“ uviedol hovorca agrorezortu.
Autor: rp, TASR
