Merkelová od začiatku migračnej krízy a rozhodnutia otvoriť hranice miliónu migrantov z Blízkeho východu a Afriky čelila silnému tlaku voličov aj vlastných straníckych kolegov. Jej postavenie oslabili aj teroristické útoky a početné zločiny migrantov, o ktorých po počiatočnom váhaní nemecké médiá otvorene informovali. Povestným posledným „klincom do rakvy“ sa stal pre Merkelovú neúspech pri koaličných rokovaniach so Zelenými a FDP.
Hoci väčšina politológov predpokladá, že nedávno začaté rokovania o pokračovaní veľkej koalície s SPD budú na rozdiel od tých predchádzajúcich so Zelenými a FDP úspešné, podľa historika, publicistu a profesora na Slobodnej univerzite v Berlíne Paula Nolta to koniec politickej kariéry Merkelovej len o nejaký čas oddiali. „Merkelová odíde z politiky v nasledujúcich dvoch až štyroch rokoch. Radil by som jej, aby to urobila najneskôr v roku 2020,“ uviedol Nolte v rozhovore pre denník Die Welt.
Podľa Nolta by dovtedy mala pripravovať pôdu na odovzdanie moci svojmu nástupcovi. Nolte konkrétne hovorí o dvoch menách, ktoré nemeckej verejnosti rozhodne nie sú neznáme. „Keby to bolo na mne, vybral by som ministerskú predsedníčku Sárska Annegret Krampovú-Karrenbauerovú. Z analytického hľadiska sa však javí pravdepodobnejším variantom minister financií a člen predsedníctva CDU Jens Spahn,“ hovorí Nolte s tým, že výmena bude jednoznačne pozitívny krok.
Annegret Krampová-Karrenbauerová Zdroj: TASR
„Tento rok 38-ročný Spahn je ideálnym kandidátom, ktorý éru Merkelovej úplne nezavrhne, ale zároveň presadí potrebné modernizačné prvky. Najmä s akcentom na posilnenie liberálnej ekonomiky. Nový vodca kresťanských demokratov musí v každom prípade stranu posunúť dopredu,“ je presvedčený uznávaný berlínsky historik, ktorý okrem iného vyčíta Merkelovej, že sa pod jej vedením stala CDU ľavicovejšou stranou.
„S novým vodcom by sa mala CDU opäť stať konzervatívnou stranou,“ dodáva 54-ročný Nolte. Práve návrat do konzervatívnych pozícií by mohol podľa mnohých zastaviť odlev voličov, ktorý síce nie je taký výrazný ako v prípade SPD Martina Schulza, ale aj napriek tomu kresťanským demokratom veľmi skomplikoval situáciu na domácej politickej scéne. Niektorí voliči prešli k Alternatíve pre Nemecko a ďalší voliť jednoducho nešli.
