Prezident Miloš Zeman bol v minulosti veľkým zástancom integrácie Európskej únie, dnes ju viac kritizuje, než chváli. Ako si vysvetľujete zmenu jeho postoja? A je vzhľadom na veľké prepojenie českej ekonomiky na ekonomiku EÚ táto zmena prospešná?
Miloš Zeman dosť načúva hlasu ľudu, ak to mám povedať vznešene. Menej vznešene: sľúbi to, čo je práve populárne. Pred pätnástimi alebo dvadsiatimi rokmi sme videli EÚ ako vzor prosperity hodný nasledovania bez pripomienok a bez reptania. Dnes už má česká verejnosť s EÚ konkrétne skúsenosti. Dnes už typický český volič nevníma EÚ ako božstvo, ale ako nie úplne perfektný výtvor nie úplne perfektných ľudí. Miloš Zeman sa tomuto trendu prispôsobil.
Miloš Zeman Zdroj: TASR
Prezident Zeman sa tiež mnohokrát vyjadril proti protiruským sankciám. Aký je váš názor, mali by pokračovať alebo by sa mali zrušiť?
Sankcie sú veľké pokrytectvo. Nie sú dosť silné, aby prinútili Rusko vrátiť Krym. Keby sa však zrušili, Západ by bol Rusom na smiech. Posilnenie sankcií? Ale to predsa nikto nepotrebuje. Ani podnikatelia, ani spotrebitelia na Západe, ani v Rusku.
Špecialista na energetiku Michal Šnobr píše o tom, ako vyzerajú sankcie, citujem, „keď Európe velia len a len záujmy Nemecka: Podiel ruského Gazpromu na európskom trhu s plynom sa za minulý rok vyšplhal na rekordné maximum nad 35 percent plus si ešte koalícia SPD, Merkelová a Putin navzdory mnohým v EÚ dokončia plynovod Nordstream 2“.
Protiruské sankce v praxi, když Evropě velí jen a jen zájmy Německa: Podíl ruského #Gazprom na evropském trhu s plynem se za loňský rok vyšplhal na rekordní maximum nad 35% ??+ si ještě koalice SPD&Merkel&Putin navzdory mnohým v #EU dodělají #Nordstream2 ??
— Michal Šnobr (@michalsnobr) January 30, 2018
Zdroj: Twitter/Michal Šnobr
Skrátka komédia. Nemecko pevne stojí za Ruskom a nikto s tým nič neurobí. Je potom dosť úsmevné vyčítať práve Zemanovi, že je „proruský“.
Ak Česká republika neprijme v dohľadnom čase euro, nedostane sa na „druhú koľaj“ v Európskej únii, ako niektorí politici aj ekonómovia varujú? A je reálne, že krajiny eurozóny budú v rámci EÚ v lepšom postavení a budú mať silnejšie slovo pri rozhodovaní ako krajiny, kde sa eurom neplatí?
Mali by sme sa cieľavedome dostať na „druhú koľaj“. Tá prvá vedie do dlhového socializmu, do daňového pekla a do sveta ovládaného byrokratmi, kde občan zostáva len bezmocnou bábkou v rukách bruselských oligarchov. Slovo pri rozhodovaní? Briti kedysi urobili analýzu, ako dokázali ovplyvňovať rozhodnutia Európskej komisie. Výsledok: v období po Margaret Thatcherovej vôbec nijako. Ani veľká krajina nepohla s bruselským molochom, čakáte azda, že Česko bude mať väčší vplyv?
Vplyv Česka na rozhodovanie bude nulový, nech už budeme na ktorejkoľvek koľaji. Ak sa „proeurópsky“ vzdáme posledných zvyškov nezávislosti, tak už nebude možné ani slobodne nadávať na politiku. Nemecko už od začiatku tohto roka zaviedlo zákon cenzurujúci internet. Je len otázkou času, než sa tento tvorivý nemecký príspevok k občianskym slobodám stane povinnosťou pre celú EÚ. To nie je svet, o akom sme snívali v Novembri 1989.
Slovensko prijalo euro už pred niekoľkými rokmi a nič tragické nenastalo. Dokonca niektorí odborníci hovoria, že slovenská ekonomika už predstihla tú českú. Je to skutočne tak?
Nie, slovenská ekonomika nepredstihla českú. Slovenskej ekonomike sa darí slušne, ale poľská – ktorá euro nemá – má ešte lepšie výsledky. V skutočnosti nemožno rozhodnúť, či slovenskej ekonomike euro pomáha, alebo nie. Skutočnosť, že Slovensko si muselo požičať na pomoc predlženému Grécku, je však nepopierateľná.
