Úvodné poklesy kryptomien boli podľa neho spôsobené najmä zákazom obchodov s kryptomenami v Južnej Kórei, kde vláda zakázala používať anonymné bankové účty k transakciám v digitálnych menách, a tiež obmedzeniami v Číne. “Najtvrdší postoj však prijala vláda v Indii, ktorá odteraz nepovažuje kryptomeny za legálne platidlo,” upozornil.
Dôvodom boli podľa Búlika aj vyhlásenia nemeckej kancelárky Angely Merkelovej a francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona o tom, že bitcoin je podľa nich rizikom pre finančnú stabilitu. Pokračujúci pokles mal za výsledok strach pred veľkou stratou. “Predovšetkým je to panika nováčikov, ktorí sa predtým nechali zlákať vidinou rýchleho zbohatnutia a teraz predávajú hoci aj so stratami, aby neprišli o všetko,” vysvetlil Búlik.
Litecoin pritom stratil najmenej percent oproti známejším kryptomenám bitcoin či ethereum. “Litecoin má viacero výhod oproti bitcoinu – v obehu bude mať až 84 miliónov mincí, pričom bitcoin len 21 miliónov. Ďalšou výhodou je rýchlejšie generovanie blokov v blockchaine, čo pomáha zrýchliť transakcie, znížiť poplatky a zaručuje lepšiu využiteľnosť,” vymenoval Búlik.
Podľa neho sú súčasné prepady kryptomien užitočné. “V praxi totiž bolo v poslednej dobe možné vidieť, že aj bežní ľudia zvažovali výber svojich úspor a plánovali jednorazovú kúpu niektorej z kryptomien bez ohľadu na extrémne vysoké riziko straty. Pády hlavných kryptomien ľuďom ukázali rizikovosť ich nákupu a mnoho z nich vyľakali tak, že o tejto investícii ďalej neuvažujú,” uzavrel.
