Abdul spolu so svojou rodinou opustil Sýriu pred štyrmi rokmi, keď v ich štvrti vybuchla bomba a nálet zničil aj ich dom. Rodina našla dočasné útočisko v Turecku a mladý Sýrčan sa vydal do Libanonu, kde rok pracoval. Server HateFree.cz napísal, že len čo zarobil nejaké peniaze, jeho cesta viedla ďalej do Grécka a potom do vysnívanej Veľkej Británie. Lenže prestupnou stanicou bol pre neho slum na okraji pobrežného francúzskeho mesta Calais, kde do riadenej likvidácie tábora v októbri 2016 žili tisíce utečencov snažiacich sa dostať do Anglicka.
„Bol som si istý, že zomriem. Nikdy v živote som nezažil taký teror. Ľudia okolo nás bežne v Calais umierali. Bolo to desivé a nebezpečné,“ spomína Abdul. Keď sa potom tajne dostal vlakom do Británie a cudzinecká polícia ho zadržala, bol neskutočne šťastný. Spolu s ďalšími päťsto mladými žiadateľmi o azyl bol umiestnený do jednej z ubytovní v Birminghame, kde ho v lete 2016 stretla Ingrid. „Stretla som Abdula a okamžite na mňa urobil ohromný dojem, pretože sa tak veľmi snažil hovoriť po anglicky a bol taký motivovaný študovať vysokú školu,“ spresnila Ingrid a dodala, že zostali v kontakte a ona mu cez Facebook posielala knihy.
Ingrid, ktorá mala doma už tri deti, sa dlhodobo zapájala do pomoci ľuďom na úteku – či už v Grécku, v spomínanom Calais, alebo v britských strediskách. Pred časom vraj založila aj vlastnú organizáciu CalAid Surrey. Server HateFree.cz tiež informoval o tom, že keď vraj Abdula pri návšteve ubytovne, kde dočasne býval, stretla, pozvala ho na deň k sebe domov.

Posledný deň v utečeneckom tábore „Džungla“ v Calais. Zdroj: Vít Hassan
Abdul sa hneď skamarátil s Ingridiným najmladším synom Rossom. Napadlo jej preto, že keď Sýrčan práve dostal povolenie na pobyt a mal si nájsť svoje bývanie, navrhne mu, aby žil spoločne s jej rodinou. „Bol som nadšený. Ingrid je skvelá mama. So všetkým mi pomáha. Moja rodina mi veľmi chýbala. A keď som prišiel sem, aj moja vlastná mama sa ma pýtala, či som na ňu už nezabudol,“ povedal spokojne Abdul s tým, že si jedného dňa nájde prácu a všetko im oplatí. „Môj život sa vďaka nej zmenil o 180 stupňov,“ poznamenal.
Teraz sa Abdul intenzívne venuje učeniu angličtiny, aby mohol študovať stavebníctvo. „V Sýrii by som bol už na vysokej. Tu sa zatiaľ len učím angličtinu. Začínam od nuly. Nie je to jednoduché, život je zložitý. Je ťažké adaptovať sa na tunajší jazyk a kultúru. Aj keď tu mám takú úžasnú rodinu,“ povedal a dodal, že to nevzdá.
Ingrid je vraj šťastná, že Abdula stretla, a berie ho ako vlastného syna. „Som na neho neskutočne hrdá a oslnená jeho húževnatosťou a povahou. Je skvelým vzorom pre môjho mladšieho syna,“ uzavrela. Syn Ingrid Ross priznal, že nebol nadšený z toho, že prijmú do svojho domova niekoľko utečencov, ale čoskoro vraj zmenil názor. „Predtým som chcel byť podnikateľom alebo ekonómom, ale toto mi otvorilo oči. Rád by som niečo zmenil, a preto uvažujem o tom, že by som možno mohol byť ľudskoprávnym právnikom,“ uzavrel s tým, že keď vidí pracujúcich ľudí, ktorí majú prízvuk, hovorí si, že za sebou musia mať zaujímavý príbeh.
Celý text nájdete na webe HateFree.cz.
autor: nab



