Šéf ruskej diplomacie vyhlásil, že EÚ žiada od kandidátskych štátov, aby sa pridali k spoločnej zahraničnej obrannej politike EÚ. Podľa Lavrova však ide práve o prejav “tej filozofie a mentality”, ktoré prispievajú k rastu napätia v Európe a ktorými sa riadia tí, čo “rozširovali NATO a postavili krajiny Európy a Ukrajinu pred voľbu 'Buď so Západom, alebo s Ruskom'”.
“Je to veľmi zlý prístup,” vyhlásil Lavrov. Súčasne vyjadril ľútosť, že sa tento prístup používa v rámci Východného partnerstva – programu EÚ vytvoreného svojho času pre šesť postsovietskych krajín.
Lavrov vyhlásil, že Rusko by privítalo, keby sa EÚ i jednotlivé štáty vrátili ku koncepcii spoločnej Európy od Atlantiku po Ural, s ktorou svojho času prišiel francúzsky prezident Charles de Gaulle. Pripomenul súčasne, že “Rusko hovorí o Európe od Lisabonu po Vladivostok” a dodal, že nedávno sa “potvrdila aktuálnosť tejto filozofie”.
Spresnil, že podľa jeho informácií bol na rokovaniach o budúcej koaličnej vláde v Nemecku zahrnutý do programového vyhlásenia aj bod o nutnosti napredovať v realizácii návrhu na vytvorenie spoločného ekonomického priestoru od Atlantického po Tichý oceán.
Poukázal v tejto súvislosti na už existujúce – i keď len pracovné – kontakty medzi Európskou komisiou a Eurázijskou ekonomickou komisiou.
Pripomenul, že donedávna sa Brusel snažil takýmto kontaktom vyhýbať. Lavrov však uviedol, že spomínané kontakty sú perspektívne aj v dlhodobom časovom horizonte.
V rozhovore pre BETA, ktorý monitorovala agentúra RIA Novosti, Lavrov súčasne vyhlásil, že Ruská federácia nevidí žiadne riziká v súvislosti s prípadným vstupom krajín balkánskeho regiónu do EÚ.
Oficiálnym kandidátom na členstvo v EÚ sú v súčasnosti Albánsko, Čierna Hora, Macedónsko, Srbsko a Turecko. Rokovania o pristúpení k EÚ sa začali s tromi z nich: s Tureckom (v roku 2005), Čiernou Horou (v roku 2012) a so Srbskom (v roku 2014).
