„Zatiaľ čo u nás doma (v Česku) riešime otázky svetodejného významu a ohromujúcej hĺbky, ako napríklad či môže v demokratickej krajine bez obmedzenia vládnuť vláda, ktorá nemá dôveru zvolenej Poslaneckej snemovne, alebo či na čele takej vlády môže stáť trestne stíhaná osoba s poškvrnenou minulosťou, môže sa bez našej účasti a vplyvu schyľovať k zmene, ktorá spôsobí, že odpovede na tieto otázky budú viac-menej akademické,“ varuje na svojom blogu expolitik Michael Žantovský.
Následne píše o vystúpení predsedu Európskej komisie Jeana-Clauda Junckera na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii. Tam Juncker prišiel s požiadavkou rozšíriť princíp väčšinového hlasovania v Európskej rade na otázky európskej zahraničnej, bezpečnostnej a obrannej politiky. „Podľa Junckera Európska únia nemôže vystupovať na medzinárodnej scéne ako náležite silný partner, ak nebude v týchto otázkach vystupovať jednotne, a to aj za cenu uplatnenia názoru väčšiny proti nesúhlasiacim členským krajinám,“ podotýka Žantovský a všíma si Junckerove slová, že takýto posun je možný aj bez zmeny Zmluvy o Európskej únii.

Michael Žantovský Zdroj: Hans Štembera
„Zmysel navrhovanej zmeny je úplne zrejmý. Umožnila by Európskej únii zaujímať ,jednotné‘ stanovisko k problémom, na ktorých sa doteraz nedokázala zhodnúť. Juncker menovite uvádza otázku ľudských práv v Číne či vzťah Európskej únie k Jeruzalemu. Existujú však desiatky ďalších takýchto otázok, z ktorých niektoré sa môžu dotýkať životne dôležitých záujmov Českej republiky,“ dodáva Žantovský. Podľa neho schopnosť rozhodovať o vlastnej obrane a bezpečnosti patrí k základným atribútom suverénneho štátu. „Takáto zmena by znamenala ďalší významný presun suverenity z členských štátov na medzivládnu úroveň,“ pokračuje.
„Česká republika by stratila praktickú schopnosť presadzovať svoje vlastné stanovisko alebo riadiť sa svojím vlastným národným záujmom vo svojom bezprostrednom okolí, ale aj globálne. Obdobie od nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy v decembri 2009 názorne ukázalo, že v systéme väčšinového hlasovania Česká republika nielenže nemôže presadiť svoj názor bez toho, aby sa stotožnila s názorom aspoň jednej z dvoch najväčších členských krajín EÚ, ale že aj jej schopnosti spoluvytvárať takzvanú blokačnú menšinu, ktorá je potrebná na blokovanie väčšinového názoru, majú viac-menej teoretický ráz,“ dodáva ďalej Žantovský.
„Išlo by dokonca o taký zásadný presun suverenity z národnej úrovne, že by bolo namieste uvažovať o jeho potvrdení vyššou ústavnou silou, než je zvolený parlament. Tak, ako sme (a tvrdím, že správne) rozhodli o pripojení k Európskej únii v jej vtedajšej podobe v referende, mali by sme mať všetci možnosť sa rovnakým spôsobom vyjadriť, či sa chceme vzdať vlastnej zahraničnej a obrannej politiky,“ uzavrel rázne.
Celý text nájdete na webe Echo24.cz.



