NR SR zavádza utajovanie spisov a informácii o rodičoch a deťoch.
NR SR dňa 6.2.2018 schválila http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=7&ID=761 tlač 761.
Novela zákona č. 305/2005 Z.z. je v rozpore s čl. 7 ods. 5 Ústavy SR, čl. 41 Charty základných práv Európskej únie (každý má právo na prístup k spisu, ktorý sa ho týka), čl. 17 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené), čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (právo na spravodlivé súdne konanie).
NR SR odhlasovala zákon s protiústavnými ustanoveniami v § 96b ods. 4 a 5.
Prezident SR môže tento zákon nepodpísať a vrátiť NR SR https://www.prezident.sk/page/up-zakony/
§ 96b pojednáva o spisovej dokumentácii.
Bod 4 a 5 tohoto paragrafu určuje, že spisová dokumentácia o maloletom dieťati sa zneprístupňuje.
V praxi už k zneprístupňovaniu dokumentácie dávno dochádza napriek tomu, že zákony hovoria niečo iné. Deje sa to pod rúškom interných noriem, na základe ktorých štátni úradníci zatajujú spisy účastníkom konania už dnes. Nie všetci účastníci konania sú však bez právneho povedomia, a preto sa nájdu aj takí, čo sa pustia do boja s úradníckou mašinériou dokonca aj formou podania žaloby, čo úradníkom, samozrejme, znepríjemňuje život, a preto teraz tento stav zlegalizovali zavedením zneprístupnenia spisovej dokumentácie priamo do zákona.
Treba však povedať aj to, že aj keď to bude v zákone, tak to bude v rozpore so zákonnosťou, nakoľko jednak tu máme zákon o slobodnom prístupe k informáciám a jednak tu máme výslovnú povinnosť sprístupňovať celú spisovú dokumentáciu, ktorá je stanovená v niekoľkých medzinárodných dohovoroch a zákonných ustanoveniach, ktoré sme povinní podľa Ústavy Slovenskej republiky rešpektovať.
Ústava Slovenskej republiky totiž hovorí, že “medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi”.
Konkrétne ide o
– Čl. 41 Charty základných práv Európskej únie, ktorý hovorí, že “každý má právo na prístup k spisu, ktorý sa ho týka”.
– Čl. 17 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd hovorí, že “sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené”. A napokon
– Čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd pojednáva o práve na spravodlivé súdne konanie.
Dôkazom sú už vydané súdne rozhodnutia, na základe ktorých ministerstvo, resp. jemu podriadené organizácie už museli sprístupniť spisovú zložku účastníkom konania. A ľudia, teda priami účastníci konaní, ktorí sa na tento boj o vlastné dieťa dali majú aj konkrétne rozsudky Najvyššieho súdu a Krajského súdu v Bratislave, ktoré tvoria precedens na jednej strane, ale z pohľadu dotknutých na druhej strane znamenajú mesiace a roky bojov s veternými mlynmi.
V prípade vývoja dieťaťa v útlom veku je každý stratený rok kontaktu s milujúcim rodičom obrovskou stratou. Z rozhodnutí a úkonov, ktoré sledujeme v praxi, je zrejmé, že na strane navrhovateľa, resp. jemu podriadených organizácií, ide o vedomú a veľmi intenzívnu snahu za každú cenu zneprístupniť účastníkom konaní, teda rodičom a deťom, spisové zložky.
Aj správa ombudsmanky opakovane upozornila na veľmi slabý výkon štátnej správy pri naplnení zákona o sociálnoprávnej ochrane detí, na porušovanie práv maloletých detí, žiaľ, aj s nenapraviteľnými následkami pre dieťa. Rodičia sú dlhodobo systematicky diskriminovaní na základe pohlavia najmä pri súdnych konaniach o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti.
Účastníci konania s úradmi zvádzajú dlhoročný neúspešný boj o vlastné dieťa a dôsledky, ktoré zneprístupnenie spisovej dokumentácie prináša v praxi, sú často doslova fatálne najmä pre maloleté deti, ktoré sú takýmto konaním štátu ohrozené. “Ak toto nebezpečenstvo poslanci Národnej rady budú podceňovať, tak ak niekomu z ich voličov, známych či príbuzných štátny úradník odoberie dieťa alebo mu obmedzí, alebo zakáže styk s dieťaťom iba preto, že sa tak práve rozhodol, tak vtedy už bude neskoro sťažovať sa, volať po ľudských právach, informácie mu budú zneprístupnené a nebude mať ani žiaden podklad, na základe ktorého by mohol konať.”
NR SR sa pokúša zničiť jediný kontrolný mechanizmus na kontrolu činnosti štátu, ktorý majú rodičia k dispozícii, a to je prístup ku všetkým informáciám v spisovej zložke. Ak rodičia nebudú mať prístup ku všetkým informáciám v spisovej zložke, tak nebudú mať v rukách dôkazy o prípadnom porušovaní práv a oprávnených záujmov dieťaťa navrhovateľom a jeho podriadenými organizáciami. Ak rodičia nebudú mať dôkazy, ktoré sa nachádzajú v spisovej zložke, tak nemajú ani šancu na úspech v súdnom konaní podľa § 5 ods. 2 zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele, podľa ktorého “Každý, kto sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté pri vykonávaní opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately podľa tohto zákona v dôsledku nedodržania zásady rovnakého zaobchádzania, môže sa domáhať právnej ochrany na súde podľa osobitného predpisu. Touto novelou NR SR chce znížiť počet diskriminačných súdnych žalôb proti Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny tým, že zneprístupní informácie, ktoré sa nachádzajú v spisovej zložke.”
Je to typický spôsob presadzovania záujmov štátnej organizácie, kde namiesto zdĺhavej reorganizácie štátnej organizácie, namiesto personálnych výmien na všetkých pozíciách od radových zamestnancov až po top manažérov je jednoduchšie občanovi znemožniť prístup k informáciám, počet diskriminačných žalôb tým klesne a nové nikto nezačne.
Občan má právo na všetky informácie, ktoré sa ho týkajú, pretože dieťa má právo na všetky informácie, ktoré sa ho týkajú, a pretože rodič má právo na všetky informácie, ktoré sa týkajú jeho dieťaťa.
Žiadame novelu zákona kvôli § 96b ods. 4 a 5 upravujúcim podmienky zneprístupňovania časti spisovej dokumentácie Prezidentom nepodpísať. Dôvodom je rozpor tohto ustanovenia s viacerými ľudskoprávnymi medzinárodnými dokumentmi, ako napr. právo na prístup k spisu, ktorý sa týka osoby, ktorá sa prístupu domáha (čl. 41 Charty základných práv Európskej únie) alebo právo na informácie (čl. 17 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd).
§ 96b – Spisová dokumentácia
(4) Nesprístupňuje sa časť spisovej dokumentácie, ktorú tvorí
záznam ako podklad pre ústne vyjadrenie v konaní pred súdom a pred orgánom činným v trestnom konaní, pred týmto ústnym vyjadrením,
záznam ako podklad pre písomné vyjadrenie v konaní pred súdom a pred orgánom činným v trestnom konaní a písomné vyjadrenie pre súd alebo orgán činný v trestnom konaní, pred doručením tohto písomného vyjadrenia,
správa pre orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately na účely výkonu funkcie kolízneho opatrovníka, pred doručením tejto správy,
správa pre súd, orgán činný v trestnom konaní alebo orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately na účely trestného konania, pred doručením tejto správy,
záznam z rozhovoru s dieťaťom, ak dieťa s jeho zverejnením nesúhlasí; nesúhlas dieťaťa so zverejnením záznamu z rozhovoru musí byť v zázname uvedený.
(5) Odsek 4 sa nevzťahuje na sprístupnenie spisovej dokumentácie, ak o jej sprístupnenie na plnenie svojich úloh požiada
súd,
orgán činný v trestnom konaní,
kontrolný orgán,
verejný ochranca práv,
komisár pre deti,
komisár pre osoby so zdravotným postihnutím.
Petíciu môžete podpísať tu.
