„Internet je verejný a čokoľvek sa naň dostane, prestáva byť súkromím jedinca. Tu vidím riziká najmä u detí a mladých ľudí, ktorí môžu ľahšie podľahnúť rôznym zámerným manipuláciám a klamstvám,” upozorňuje na riziká psychológ a psychoterapeut Inštitútu psychoterapie a socioterapie Ľudovít Dobšovič.
U dospelých vidí riziko v podľahnutí dezinformáciám a rozhodovaniu sa na ich základe. Podľa jeho slov ide o rôzne šmejdy, ponuky služieb a tovarov. Ich náprava sa dá iba veľmi ťažko dosiahnuť. Tak ako je internet verejný, dokáže byť zároveň aj úplne anonymný,“ varuje.
Internet a návody na páchanie trestnej činnosti
Príčinou kriminality podľa Prezídia Policajného zboru SR nie je internet ako taký. Ale môže byť prostriedkom, zdrojom informácií, akými sú webstránky. „V rámci komunikácie ide o elektronickú poštu či chat. Internet môže byť jedným z predpokladov na páchanie trestnej činnosti. Pôsobí ako spúšťací faktor alebo ponúka dostupnosť k návodu na páchanie trestnej činnosti. Svoju úlohu tu zohráva aj pocit anonymity,“ zdôrazňuje Michal Slivka, hovorca Prezídia Policajného zboru SR.
Ako ďalej uvádza, pri právnických osobách sú najčastejšie riziká súvisiace so zabezpečením ochrany osobných údajov, s bezpečnosťou používaných programov, ich pravidelnou aktualizáciou, využívaním antivírusových a ďalších programov ochrany počítača.
Podobné riziká sú aj pri fyzických osobách, najmä keď dospelí nemajú dostatočne zabezpečené prístupové heslá, elektronické bankovníctvo. „Stáva sa, že nepredchádzajú podvodom overovaním si informácií napríklad pri kúpe tovaru od neexistujúceho obchodníka. Problém môže predstavovať aj nie celkom ´rozumné´ zdieľanie informácií,“ pripomína Slivka.
V súvislosti s výchovou a vzdelávaním detí by bolo na mieste používanie rodičovských kont alebo rodičovských kontrol. Existujú aj iné rozšírené možnosti, napríklad programy ponúkajúce bezpečný prístup na internet a kontrolu ich detí.
Dva prístupy polície
Ako uvádza hovorca Prezídia Policajného zboru SR, pri takýchto prípadoch využívajú policajti dva prístupy: reaktívny a proaktívny. „V prvom prístupe reagujú už na vzniknutú situáciu, na ktorú boli upozornení zo strany občana podaním trestného oznámenia. Okrem nej môže ísť aj o zistenia vlastnou činnosťou (polície) alebo na základe informácie či podnetu od iného štátneho orgánu či zahraničného partnera. Polícia preverí obsah oznámenia a v prípade, že došlo k naplneniu skutkovej podstaty niektorého z trestných činov uvedených v Trestnom zákone, postupuje podľa platnej legislatívy.”
Rizikami pre jednotlivcov na internete sú nedostatočne zabezpečené prístupové heslá a elektronické bankovníctvo. Zdroj: TASR
V druhom prístupe sa podľa Slivku koná už na základe zaznamenaného prípadu alebo fenoménu. Upozorňuje sa cez pracoviská prevencie a tie informujú o aktuálnom probléme verejnosť. Okrem toho pracovníci prevencie navštevujú školy a informujú cieľovú skupinu: žiakov, študentov, pedagógov o tom, čoho sa majú vyvarovať. Môže ísť napríklad o podvodné správy, phishingové e-maily či sexuálne vydieranie detí.
Krádeže identity nie sú definované v zákone. Známe sú ale postihy za protiprávne konanie podľa ustanovení Trestného zákona. Najčastejšie môže ísť o neoprávnený prístup do počítačového systému, neoprávnený zásah do počítačového systému alebo údaja, neoprávnené zachytávanie počítačových údajov, výrobu a držbu prístupového zariadenia, hesla do počítačového systému alebo iných údajov. Ďalej je to neoprávnené nakladanie s osobnými údajmi, poškodzovanie cudzích práv, porušenie dôvernosti ústneho prejavu a iného prejavu osobnej povahy.
Internet prináša riziká najmä deťom a mládeži
K najväčším rizikám pre deti a mládež na internete patria nežiaduci obsah a známosti, ale aj sexualita na internete či kyberšikana. Ministerstvo vnútra informuje, že nevhodný obsah je potrebné nahlásiť poskytovateľovi, v prípade zistenia nezákonného obsahu ho treba nahlásiť polícii. „Obmedzenia si tiež stanovujú v podmienkach používania konkrétnej služby. Príkladom je Facebook, ktorý má v podmienkach, aby ho nepoužívali deti, ktoré majú menej než trinásť rokov,“ uviedol Slivka.
Ako ovplyvňuje digitalizácia psychický vývin detí? Rezort školstva realizoval pilotný prieskum TAD 2018 (tabak-alkohol-drogy) u žiakov základných škôl, stredoškolákov a ich učiteľov. Do projektu neskôr doplnili aj problematiku správania sa detí na internete a tiež oblasť kyberšikany. Na dotazníky s týmito otázkami odpovedalo 861 stredoškolákov starších ako 15 rokov.
Podľa informácií odboru komunikácie a protokolu ministerstva školstva z prieskumu vyplýva, že za posledných sedem dní bolo pripojených online na internete od 89 až 94 percent žiakov. Až 45 percent ich je na internete viac ako tri hodiny denne, 24 percent dokonca viac ako šesť hodín. Takmer 60 percent žiakov konštatuje, že trávi príliš mnoho času na sociálnych sieťach, pričom polovica respondentov uvádza, že na sociálnych sieťach je online.
Pokiaľ ide o problematiku šikanovania, 41 percent žiakov uviedlo, že už o nej počuli. Takmer štvrtina stredoškolákov sa priznala, že ich obťažovali cez mobil či internet. O niečo menej mladých ľudí napísalo, že boli sami šikanovaní, takmer desatina zažila aj kyberšikanu. Tento fenomén považuje za nebezpečný takmer 87 percent žiakov, viac ako štvrtina si myslí, že kyberšikana má väčší účinok na obeť ako šikanovanie, konštatuje ministerstvo školstva.
Prvé náznaky nebezpečenstva
Podľa hovorcu Prezídia Policajného zboru SR Slivku by mohla rodina i priatelia pri riešení týchto problémov pomôcť svojim najbližším už na začiatku vzájomnou komunikáciou a podelením sa o nové informácie i spôsoby zabezpečenia a ochrany na internete. „Normálny vzťah sa predsa nezačína tým, že od partnera či partnerky, ktorých som nikdy nevidel, požadujem nahé fotografie. Kamarátsky vzťah sa tiež nikdy nezačína žiadosťou o požičanie vysokej sumy peňazí či sľúbením najnovšieho modelu smartfónu za fotografiu v spodnej bielizni,“ uvádza Michal Slivka.
V podobnom duchu sa vyjadruje aj psychológ Dobšovič. „Ak dieťa alebo mladý človek trávi naozaj veľa času za obrazovkou počítača, tabletu či mobilu, a nie je to pracovný čas, naznačuje to, že je niečím veľmi zaujatý. Vtedy by bolo vhodné pokúsiť sa diskutovať s ním, zistiť, čo ho priťahuje a čím je to také lákavé, že dokáže dlhý čas tráviť týmto spôsobom. Vtedy sa môže objaviť zdroj rizika z prítomnosti na internete.“
Ako sa treba chrániť
Rodičia by sa mali viac zaujímať o svoje deti. O ich voľný čas, o to, s kým a ako ho trávia. Ako zdôrazňuje Michal Slivka, v prípade, že sa vyskytne problém, treba ho okamžite riešiť, upozorniť poskytovateľa služby, nahlásiť polícii. „Toto riešenie má dva aspekty, pomôže vyriešiť existujúci problém a zároveň pomôže iným vyvarovať sa v budúcnosti podobnému problému.“
Ako ďalej uvádza, dôležité je používanie zdravého rozumu, občianskeho a právneho povedomia. To veľmi pomôže brániť sa proti súčasným, ako aj budúcim hrozbám. Využívať možnosti nahlasovania nevhodného obsahu konkrétnej službe alebo jej prevádzkovateľovi, ako aj nahlásenie podozrenia z trestnej činnosti, ak takú na konkrétnej službe či stránke postrehol. Ide napríklad o sexuálne zneužívanie detí, inzeráty propagujúce nelegálnu prácu, propagáciu rasizmu či xenofóbie.
„Pri deťoch a mladých ľuďoch by mohlo prospieť, keby sa v rodinách diskutovalo o tom, čo na internete koluje a aké sú riziká,” uvádza psychológ Ľudovít Dobšovič.
O zvýšenej komunikácii a sledovaní činností svojich blízkych hovorí aj psychológ a psychoterapeut Dobšovič: „Pri deťoch a mladých ľuďoch by mohlo prospieť, keby sa v rodinách diskutovalo o tom, čo na internete koluje a aké sú rizika. Keby deti a mladí takéto diskusie absolvovali, zvýšila by sa pravdepodobnosť ostražitejšieho surfovania po internete a tiež aj zapájania sa do rôznych ´hier´ a iných lákavých akcií, ktoré môžu byť naozaj iba cestou k nečistému zisku v akomkoľvek zmysle slova.“
Prevencia
Na úseku prevencie kriminality spolupracuje polícia s mimovládnou organizáciou eSlovensko na preventívnych projektoch. Zameriavajú sa na bezpečné používanie internetu, ohrozenie, návody ako hrozbám predchádzať, dôležité informácie. Spolupracujú s národným centrom pre nahlasovanie nezákonného obsahu alebo činností na internete (Stopline.sk). V rámci pomoci deťom a mládeži zasa so združenou linkou pomoci deťom a stránkou, ktorá podáva informácie podané formou animovanej rozprávky.
Ministerstvo školstva ponúka aj viacero projektov zameraných na prevenciu. Jedným z nich je spolupráca so spoločnosťou Microsoft, pričom ide o vzdelávanie pedagogických i odborných zamestnancov. Poskytuje vzdelávanie v akreditovaných vzdelávacích programoch, realizuje odborné semináre, ako sú neakreditované formy vzdelávania a pripravuje učebné zdroje a iné didaktické materiály s uvedenou problematikou.
Rezort školstva zvyšuje digitálnu gramotnosť nielen využívaním informácií, ale aj schopnosti porozumieť rôznym druhom a zdrojom informácií. Patrí sem ochrana údajov, ktoré deti aj dospelí o sebe na internete zverejňujú, aj to, či sa deti môžu na internete cítiť bezpečne.
„V tomto považujeme za kľúčové schopnosť detí kriticky myslieť a prehodnocovať svoje postoje a názory, prípadne si overovať zdroje informácií. Dôraz vo vzdelávaní by sa mal teda klásť na zvyšovanie kompetencií detí pri používaní médií a internetu, aby si vedeli sami zhodnotiť, aké obsahy zverejňujú a aký to môže mať vplyv na ich prežívanie,“ dodáva odbor komunikácie a protokolu ministerstva školstva.
Psychológ Dobšovič odporúča zamerať sa viac na komunikovanie medzi sebou a vzájomné pozornejšie počúvanie. Dieťa aj dospelý potrebujú vedieť, že sú pre niekoho dôležití a v čase núdze sa môžu o niekoho oprieť. „Internet im poskytuje falošný dojem, že dieťa je pre niekoho dôležité, výnimočné, že sa môže ukazovať v lepšom svetle a riešiť si tak svoje pochybnosti a neistoty, z ktorých sa časom buduje komplex menejcennosti. Neviem, či ministerstvá niečo v tejto oblasti robia. Navrhoval by som, aby sa na školách viac pracovalo formou encounterových skupín, na ktorých dokáže ´vyplávať´ na svetlo sveta veľa informácií o tom, ako, prečo a o čom mladí premýšľajú, čo ich priťahuje a zaujíma, čim sa trápia, “ uzavrel Ľudovít Dobšovič.
Autorka: Lenka Meravá
- Reklama -
