„Na Slovensku sa v plnom rozsahu rozpútal mocenský boj, ktorý môže našu vlasť nielen vyhodiť z trajektórie vysnívaného európskeho jadra, ale odstreliť ju až za súčasnú Vyšehradskú štvorku, kdesi do kultúrneho a geopolitického priestoru Ukrajiny alebo Moldavska,“ píše Chmelár v úvode svojho statusu.
Analytik vo svojom komentári k aktuálnemu dianiu nielen na slovenskej politickej scéne pripomína, že všetci traja najvyšší ústavní činitelia sľubovali, že svojimi prejavmi upokoja verejnosť, a dodáva, že ani jeden z nich to podľa neho neurobil. Všetkých troch najvyšších ústavných činiteľov a ich prejavy Chmelár analyzoval.
„Najzbytočnejší bol prejav Andreja Danka. Pôsobil ako Alenka v ríši divov, ako čerstvo zobudený Kýblik zo Snehulienky, ktorý sa ocitol uprostred nejakej prestrelky a nechápal, kde je. Naozaj neviem, prečo vystúpil,“ konštatuje.
Podľa Chmelára nebol Dankov prejav nevyhnutný, pretože nešlo o jeho štátnickú povinnosť, ale o právo, ktoré má ako predseda parlamentu, a teda jeden z troch najvyšších predstaviteľov štátu.
Andrejovi Dankovi to podľa Chmelára v prejave tak trochu uletelo. „Ako vzor pracovitého Slováka nepriamo označil Andreja Babiša (na jeho poznámku, že to máme v genetike, sa mohol nejeden občan tejto republiky uraziť) – v týchto dňoch nie je zaujímavý názor Andreja Danka ako predsedu NR SR, ale ako predsedu koaličnej SNS. Mohol si teda šetriť svoje vyhlásenie na príležitosť, keď bude o neho záujem ako o dôležitého hráča. Každému však bolo jasné, že toto je boj medzi Andrejom Kiskom a Robertom Ficom,“ analyzuje Chmelár.
Prezident prestal predstierať
Vysokoškolský pedagóg dodáva, že prezident Andrej Kiska postupoval prefíkane, a tvrdí, že to bol podľa neho najdôležitejší oficiálny prejav Kiskovej doterajšej kariéry. „Prezident prestal predstierať nadstraníckosť a jednoznačne sa pasoval do úlohy vodcu opozície,“ píše analytik.
Chmelár uvádza, že prezident sa do celej veci vložil tým, že oznámil rozhovory s parlamentnými stranami o budúcnosti súčasnej koaličnej vlády.
Analytik Eduard Chmelár (zdroj: TASR)
„Bez ohľadu na to, že tieto aktivity Andreja Kisku sa už pohybujú na hrane ústavy, reakcia premiéra bola hysterická a neuvážená. Premiér síce ako skúsený politik rýchlo pochopil, o čo sa tu hrá, ale zareagoval zbytočne agresívne. Ak by sa nevyrútil na Andreja Kisku s neoverenými konšpiráciami, ktorých by sa mal ako premiér vyvarovať rovnako ako prezident svojich výkrikov o mafiánskom štáte, ak by zotrval iba pri svojom večernom príhovore na RTVS, bol by to najvyváženejší prejav včerajšieho dňa,“ dodáva Chmelár.
Kaliňákova hlava nestačí
Všetko ostatné mal premiér podľa analytika riešiť len s koaličnými partnermi. Chmelár si myslí, že pre Fica najmenej bolestné riešenie ponúkol Most-Híd, ktorý požaduje odchod ministra vnútra Roberta Kaliňáka.
„Tento človek je na svojom poste jednoducho neudržateľný. A to napriek tomu, že politická zodpovednosť za kauzu, o ktorej písal zavraždený Ján Kuciak, sa netýka ministerstva vnútra, ale úradu vlády. Po víkende sa však táto alternatíva riešenia krízy stáva čoraz menej reálnou a je zrejmé, že opozícii hlava Roberta Kaliňáka stačiť nebude,“ myslí si analytik.
Podľa Chmelára sa začala neľútostná šachová partia, ktorú rozohral Robert Fico veľmi zle. Odmietnutie rokovaní s prezidentom považuje analytik za taktickú chybu. Rokovania totiž považuje za jedinú cestu, ako udržať zápas v politickej rovine.
Pomoc ulice
„V momente, keď si prezident s opozíciou povolajú na pomoc ulicu, pôjde o všetko. Fico má stále veľa prívržencov a hrá vabank. Prezident má zasa mocných spojencov, o ktorých jeho naivní prívrženci ani netušia a pravdepodobne ani tušiť nechcú. Takýto scenár sa nemôže skončiť dobre,“ dodáva Chmelár.
V závere svojho komentára vyjadruje analytik znepokojenie nad tým, ako sa po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej vyvíja situácia na slovenskej politickej scéne.
„Stotožňujem sa s prezidentom republiky, že nevidieť žiaden plán vyviesť krajinu z krízy dôvery. No nevidím ho ani na jeho strane. Vidím len surový mocenský zápas, v ktorom má každý svoje záujmy a každý hrá o seba – vrátane Andreja Kisku. Ten totiž správne pochopil, že všeobecné znechutenie z Roberta Kaliňáka ho tak oslabuje o dôveryhodnosť, že už sa nemusí báť kompromitujúcich materiálov, ktorými ho minister vnútra vydieral. Môže sa vrátiť do hry a opäť kandidovať,“ píše Chmelár, ktorý sám zvažuje kandidatúru na prezidenta.
Analytik nevidí ani žiaden komplexný záujem o štát, žiadne systémové štátnické uvažovanie. „Vidím len skupinové záujmy, skorumpovanú vládu a neschopnú opozíciu. Táto vláda nemá dlhšiu perspektívu a nebude mi chýbať. V páde Smeru vidím šancu na vytvorenie zdravej ľavicovej alternatívy bez oligarchických deformácií,“ dodáva.
Žiadna farebná revolúcia
Podľa Chmelára najvyšší ústavní činitelia neprispeli v uplynulých dňoch k tomu, aby sa situácia po vražde Kuciaka upokojila.
„Stojíme naozaj v zlomovom okamihu našich dejín a každý z nás si túto zodpovednosť musí uvedomiť. Buď vstupujeme do obdobia totálneho chaosu a úpadku, alebo v sebe nájdeme tú najlepšiu energiu, ktorá v nás je, a oslobodíme sa od doterajšej temnej éry oligarchie previazanej s partokraciou a organizovaným zločinom.“
Chmelár píše, že nechce žiadnu „farebnú revolúciu“, ktorá by vymenila vládnucich a ovládaných. Premiér Robert Fico nemôže už tento zápas podľa analytika vyhrať. Dodáva však jedno veľké ale.
„Ale súčasná opozícia ma dennodenne presviedča, že nie je zrelá na vládnutie a že kým sa tu nevyformuje seriózna alternatíva, predčasné voľby sú až príliš ľahkovážnym experimentovaním s budúcnosťou. A úradnícku vládu, pragmatický kabinet odborníkov, ktorý jediný môže upokojiť vášne a vyriešiť dlhodobé problémy tejto spoločnosti, v tejto chvíli nikto nechce – ani vládna koalícia, ani opozícia, ani prezident,“ píše analytik.
Chmelár považuje slovenskú spoločnosť za dlhodobo polarizovanú a dodáva, že premiér a prezident túto polarizáciu prehĺbili a vyhrotili.
„Dnes je spoločnosť v rozklade, neprodukuje žiadne podnetné myšlienky, iba hnoj, osočovanie, nenávisť a boj bez pravidiel. Toto napätie a zúrivé vzájomné štvanie bez spoločných cieľov nás neposúva bližšie k budovaniu a rozvoju stabilného štátu, ale má potenciál prerásť do občianskej vojny. Voľby dokážu v zdravej spoločnosti prečistiť ovzdušie ako letná búrka. Ale my nie sme zdravá spoločnosť,“ píše.
Analytik ďalej uvádza, že v psychotickej atmosfére, keď si každá okrajová strana myslí, že hovorí za národ, sa nedajú hľadať perspektívne riešenia. Chmelár si želá, aby spoločnosť v sebe našla maximálnu mieru pozitívnej energie na odstránenie korupcie, klientelizmu, mafiánskych praktík, sociálneho útlaku a bezohľadného drancovania zdrojov.
„Toto nie je rozprávkový boj dobra so zlom a takto mocenské sily rozložené nie sú. Ako hovorí klasik, buďme opatrní v tom, čo si želáme, aby sa nám to nesplnilo…“ uzatvára Chmelár.
Celý komentár nájdete TU.
- Reklama -
