Opozičná poslankyňa spomínala prevrat. Ale 90 poslancov sa nenájde, presviedča Baránek

V komentári sa Ján Baránek zamýšľa nad tým, či by bolo vlastne možné nájsť v Národnej rade SR dostatok hlasov na vypísanie predčasných volieb. Analytik však tvrdí, že 90 poslancov, ktorí by zdvihli ruku za toto riešenie súčasného napätia, sa v parlamente nenájde. Parlamentná aritmetika totiž podľa Baránka v tomto prípade nepustí. 

 

Nasledujú počty poslancov jednotlivých parlamentných strán aj s krátkou analýzou toho, ako budú jednotlivé zoskupenia pravdepodobne hlasovať, ak pôjde o predčasné voľby. Pri strane Smer-SD so 49 poslancami v pléne je to v tomto prípade jasné, ale inak to už môže byť pri hlasovaní o dôvere vláde. „Otázkou by mohol byť M. Maďarič,“ dodáva Baránek. 

 

Most-Híd má v NR SR 14 poslancov a podľa analytika ide o najslabší článok koaličnej vlády. „Toto je najslabšie ohnivo ,koaličnej reťaze'. Žitňanská, Šebej, Kresák. V prípade, že by odišli z klubu, nastala by v NR SR patová situácia 75:75. Dosť dôležité teda bude počkať na republikovú radu Most-Híd. Hoci sa nedá vylúčiť, že vývoj predbehne jej termín, ktorý je 12. 3. Zvyšok poslancov Mosta zrejme nemá záujem na páde vlády a tobôž nie na predčasných voľbách. Lebo – reálne by sa do parlamentu nemuseli dostať,“ odôvodňuje svoje úvahy Baránek. 

 

Analytik dodáva, že toto je zrejme „politická labutia pieseň“ Bélu Bugára. „Takže si to ešte treba aj užiť. A ešte – a to platí, samozrejme, pre všetkých, určite treba dotiahnuť nejaké ,projekty', čo je vlastne aj hybnou silou súdržnosti každej koalície,“ analyzuje Baránek. 

Pozoruhodné je hodnotenie situácie v SNS, ktorá má v parlamente 15 poslancov. Z predčasných volieb by strana Andreja Danka podľa Baránka nič nezískala asi ani preferenčne. „Možnosť, že by sa Danko stal premiérom, sa blíži k pravdepodobnosti 0 (to je nula, nie o). Nevidím dôvod, prečo by SNS malo nevysloviť dôveru vláde, resp. hlasovať za predčasné voľby,“ píše analytik. 

 

Najsilnejšia opozičná strana SaS s 19 mandátmi v národnej rade má podľa Baránka akútny záujem na predčasných voľbách aj na vyslovení nedôvery súčasnej vláde pod vedením Roberta Fica. 

 

„SaS ,hrozí' nárast zisku v možných voľbách a platí pre nich – čím skôr, tým lepšie. Dokonca bez ohľadu na možných koaličných partnerov – to by sa však mohlo stať v budúcnosti fatálne, ale o tom neskôr. Zo všetkých politických strán v parlamente je SaS stranou, ktorá by mala mať najvyšší záujem na predčasných voľbách,“ uvádza Baránek. 

Zaujímavá je podľa analytika situácia v hnutí OĽaNO (17 poslancov), kde sa vraj len chvíľku zdalo, že úlohu lídra na seba preberá Veronika Remišová. Ale netrvalo to dlho. 

 

„Mám pocit, že len dovtedy, kým som verejne nepovedal, že by to snáď OĽaNO mohlo aj pomôcť. Ale možno sa preceňujem. V každom prípade, potom prišiel, resp. sa vrátil, nezdolný nestor insitnej samopolitiky, svojím spôsobom uhrančivo šarmantný Igor Matovič. Sem-tam vidím Remišovú stáť mu za chrbtom,“ konštatuje. 

 

Baránek označuje plán navrhnúť Remišovú ako kandidátku na prezidentku za podobne priehľadný, ako boli Matovičove slová o dýke, ktorú svojou kandidatúrou na post predsedu KDH vraj vrazil Vašečka do chrbta Hlinovi. Líder hnutia OĽaNO si je podľa analytika veľmi dobre vedomý toho, že Remišová by prezidentské voľby nevyhrala. 

 

„Podobne, ako vie, že prípadná výhra Vašečku v KDH by možno znamenala aj odchod ďalších poslancov z OĽaNO do KDH. To by ešte ustál, horšie by to bolo s voličmi. Časť z nich by určite prešla aj so spomínanými poslancami. Napriek tomu, animozita I. Matoviča voči Ficovi je tak silná, že by hlasoval za pád vlády, resp. predčasné voľby, aj keby mal obetovať malíček na ľavej ruke.“

Baránek vo svojom komentári nevynechal ani hnutie Sme rodina, ktoré v parlamente zastupuje 8 poslancov. Analytik v prípade tohto politického zoskupenia pripomína, že aj predseda hnutia Sme rodina a poslanec NR SR Boris Kollár v minulosti viackrát čelil tvrdeniam o možných prepojeniach na podsvetie.  

 

„Tu je to vcelku pikantné. Viem si predstaviť hlasovanie za pád vlády aj za predčasné voľby. Lenže strana musí počítať s tým, že v prípadnej kampani by na 100 % opäť zazneli informácie o možných prepojeniach jej predsedu v minulosti na podsvetie. Čo by v postkuciakovskej dobe ´Ndranghety na Slovensku malo obzvlášť nepríjemné konotácie, a tomu by sa mala strana radšej vyhnúť,“ pripomína Baránek. 

ĽSNS pod vedením Mariana Kotlebu má v národnej rade 14 mandátov a podľa Baránka ide o stranu, v ktorej sa ťažko niečo predpovedá. „Keby som bol jej ,vodcom', určite by som robil to, čo doteraz – Nič! Z viacerých dôvodov. Po prvé – všetci sa od nej dlhodobo a snaživo dištancujú. Vrátane prezidenta, ktorý s nimi odmieta rokovať.“

 

Analytik Ján Baránek (zdroj: TASR)

 

Nezaradených je v Národnej rade SR 14 poslancov a podľa Baránka sa líšia z prípadu na prípad v tom, či by hlasovali alebo nehlasovali za predčasné voľby či nedôveru vláde.  

 

„Beblavý musel povedať, čo povedal, ale evidentne bez nadšenia. Načo by jemu boli predčasné voľby? Aby nemal čas na vybudovanie novej strany? Lenže takýto postoj je aktivizmus a nie politika. A ako viem, či nevieme, aktivizmus môže byť cesta do pekla. Ale o tom inokedy a inde (Mussollini tiež začínal ako aktivista). Ešte snáď Zsolt Simon. Možno by ho zobralo SMK MKP,“ uzatvára počty poslancov Baránek. 

V závere komentára prichádzajú tie pravé parlamentné počty, podľa ktorých Baránkovi nevychádza, že by v parlamente prešlo niečo také, ako sú predčasné parlamentné voľby. Len pripomeňme, že na to je potrebný súhlas 90 poslancov v 150-člennej národnej rade. 

 

Analytik pripomína, že opozícia má bez poslancov ĽSNS len 44 hlasov a spolu s kotlebovcami je to 58 hlasov, ale aj to je v tomto prípade málo. Aj keby sa pridali všetci nezaradení poslanci, je to stále iba 72 mandátov, a to Baránek pripomína, že hovorí len o samotných počtoch a nie o ochote hlasovať za pád vlády. 

 

„Keď k tomu teda prirátam Žitňanskú, Kresáka a Šebeja, je to 75. Pat. Čo ďalej. 75:75 – to nie je, samozrejme, na vyslovenie dôvery vláde – resp. premiérovi. Ale predčasné voľby by sa z toho tiež nevyskladali. To je až 90 poslancov. Čo by sa teda dialo ďalej? Síce bez dôvery, ale vládol by Fico, lebo niekto vládnuť musí, a hľadal by väčšinu. Niečo podobné sme tu mali, keď Dzurinda údajne kupoval poslancov. V aktuálnom prípade ide o počet 1. Zatiaľ. To by našiel,“ myslí si analytik. 

Baránek vidí aj ďalšiu možnosť a tou je takzvaná úradnícka vláda, ale aj s tou musí súhlasiť parlament, ako aj s programovým vyhlásením a to považuje analytik za koreň problému. 

 

„Zrejme aj v prípade ,hľadania' väčšiny, ale najmä v prípade úradníckej vlády bude parlament rozpustený, ak, cit. Ústava SR: ,Národná rada Slovenskej republiky v lehote šiestich mesiacov od vymenovania vlády Slovenskej republiky neschválila jej programové vyhlásenie.' Takže hráme tu o čas, lebo, ak sa nemýlim, prezident nastúpil 15. 6. 2014. A Ústava SR ďalej hovorí, že prezident: ,Toto právo nemôže uplatniť počas posledných šiestich mesiacov svojho volebného obdobia.' Teda, dnes máme marec. Plus 6 mesiacov je september. Do 15. decembra – po tom už prezident nemôže rozpustiť parlament, je to cca štvrť roka. Teda 3 mesiace. To je čas, ktorý dnes potrebuje SMER uhrať. Cca 3 mesiace. Teda do júna,“ zamýšľa sa analytik. 

 

Baránek však dodáva, že toto všetko bolo doposiaľ len a len o aritmetike, ale do úvahy treba podľa neho brať aj ďalšie dôležité skutočnosti. Dve z nich sú verejná mienka a politika. 

 

„Dnes neviem, do akej miery bude ochota a výdrž ľudí ísť do ulíc. Nakoniec, aj keď bude, podstatné sú parlamentné počty. Lebo prevrat, ktorý jedna opozičná politička spomínala, je nesystémové riešenie,“ píše analytik. 

 

Baránek ďalej pripomína, že sa z centra pozornosti médií aj verejnosti vytrácajú obete vraždy a nastupuje politický boj. „Niežeby som chcel tie obete stále vidieť na foto a pod. Nie. Atmosféra sa mení. Mení sa na politický boj. Pieta nás opustila v priebehu pár hodín a politici začali bojovať. Ale to je iný príbeh. O tom inokedy,“ uzatvára Ján Baránek svoj komentár. 

 

Analytik pridáva na záver ešte dodatok, v ktorom tvrdí, že v deň písania komentára, teda v pondelok 5. marca 2018, nepredpokladá, že by sa samotný premiér Robert Fico rozhodol pre predčasné voľby.  „Uvidíme,“ ukončuje Baránek.