Husajn v utorok predsedu maďarskej vlády Viktora Orbána opakovane označil za rasistu a xenofóba. Vysoký komisár zdôraznil, že pre tieto vyjadrenia nemieni odstúpiť, ako to už minulý týždeň požadoval Szijjártó. Vysoký komisár OSN sa podľa Szijjártóa snaží presadiť, aby právo na migráciu bolo základným ľudským právom, čo by malo fatálne následky z hľadiska bezpečnosti ľudí.
“Maďarská vláda nesúhlasí s návrhom migračného balíka, podľa ktorého je migrácia pozitívnym a nezastaviteľným procesom, a preto zodvihneme hodenú rukavicu a budeme bojovať,” konštatoval maďarský minister zahraničných vecí.
Vysoký komisár v otváracom prejave 37. zasadnutia Rady OSN pre ľudské práva ostro kritizoval aj maďarskú vládu. “Tí, ktorí nenávidia cudzincov, a rasisti – medzi nimi napríklad aj Viktor Orbán – sa už v poslednom období netaja tým, že nechcú byt viacfarební a že sa nechcú miešať s inými,” pripomenul v utorok vysoký komisár svoj februárový prejav a potvrdil, že si stojí za každým slovom.
Podľa Husajna sa rasová rétorika Viktora Orbána zakladá čoraz viac na bludoch. “Je čas vzoprieť sa tyranom Orbánovho druhu. Nenávisť je horľavá sila, ktorá už dnes v Európe nezvíťazí,” dodal vysoký komisár.
Čím je ešte znepokojený úrad
Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) je znepokojený vývojom vo vyše 50 krajinách po celom svete, vrátane krutostí v Sýrii, Jemene a Mjanmarsku, ale aj politických trendov v západných krajinách ako napríklad Rakúsko, Poľsko či Spojené štáty.
Zajd Raad Husajn Zdroj: TASR
Šéf úradu Zajd Raad Husajn zahrnul súčasné problémové krajiny do svojej výročnej správy, ktorú v stredu predložil Rade OSN pre ľudské práva v Ženeve, informovala tlačová agentúra DPA.
Útoky na civilistov v oblasti východná Ghúta pri sýrskej metropole Damask “spôsobujú apokalypsu, zamýšľanú, plánovanú a vykonávanú jednotlivcami vo vláde, s jednoznačnou pomocou niektorých svojich podporovateľov”, dodal vysoký komisár.
“Bezodkladne treba zvrátiť katastrofický smer a posunúť prípad Sýrie Medzinárodnému trestnému súdu (ICC) v Haagu,” vyzval Zajd.
V Jemene zažíva vyhladované civilné obyvateľstvo útoky povstalcov-húsíov, ale tiež koalície vedenej Saudskou Arábiou, ktorá proti týmto povstalcom bojuje. Zajd však poukázal na to, že nálety Saudskej Arábie sú hlavnou príčinou civilných úmrtí a zranení v tejto vojne.
Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva zhromaždil v Mjanmarsku správy, ktoré “ukazujú, že etnické čistky proti Rohingom v Jakchainskom štáte pokračujú”. Zajd vyzval OSN, aby sa snažila o trestné stíhanie tých, čo sú za pravdepodobnú genocídu proti menšine Rohingov v Mjanmarsku zodpovední.
Pozornosť aj na Európu
Diplomat OSN obrátil pozornosť aj na Európu – varoval, že politickej scéne dominuje xenofóbna a protimoslimská rétorika, keďže v dvoch tretinách parlamentov v členských krajinách Európskej únie sa už nachádzajú strany zamerané proti prisťahovalcom.
Upozornil na silnejúci tlak na moslimov v Rakúsku, kde sa vládna koalícia konzervatívcov a krajnej pravice zaviazala na “boj proti islamizácii”.
Kritizoval aj plány Maďarska sankcionovať mimovládne organizácie, ktoré sa usilujú pomáhajú migrantom, napísala tlačová agentúra Reuters.
Takisto odsúdil diskrimináciu rómskej menšiny v Českej republike a jej program chirurgicky kastrovať sexuálnych delikventov.
Šéf OHCHR je tiež znepokojený reformami v Poľsku, ktoré podľa jeho slov oslabili justičný systém krajiny, a tiež “pasívnym prístupom vlády k narastajúcemu počtu zločinov z nenávisti”.
Pri hodnotení USA vyjadril šok nad surovým zaobchádzaním s neregulárnymi migrantmi, ktorých zadržiavajú na hraniciach, a predovšetkým s deťmi, ktoré odtŕhajú od ich rodín.
Žiaden kontinent nie je bez problémových miest, teda takých, kde sa nedodržiavajú ľudské práva, uvádza Zajd vo výročnej správe.
Vo Venezuele, kde sa budú v máji konať prezidentské voľby, ľudia zažívajú hlad a útlak, pričom v posledných rokoch prišli pri protizákonnom zabíjaní o život stovky ľudí. “Mám vážne obavy, že takáto situácia v žiadnom prípade nespĺňa ani minimálne podmienky pre slobodné a dôveryhodné voľby,” dodal Zajd.
V správe opísal aj málo známy vývoj v niektorých krajinách Afriky, napríklad násilie a údajné popravy civilistov v odľahlej anglicky hovoriacej oblasti Kamerunu, ktorá sa vo francúzsky hovoriacej krajine cíti znevýhodnená.
V Tanzánii úrad OSN zaznamenal nielen tvrdé zásahy proti občianskej spoločnosti, ale aj zosilnené prenasledovanie aktivistov za práva homosexuálnych ľudí.
Zajd však poukázal i na to, že na celej zemeguli sa objavili lúče nádeje. Napríklad Saudská Arábia začína zlepšovať práva žien, v Somálsku zriadili štátny orgán pre ľudské práva a Portugalsko sa snaží začleniť do spoločnosti rómsku menšinu.
