Vojna na východe Ukrajiny trvá už dlho, pozornosť svetovej verejnosti je menšia ako v ostatných rokoch. Znamená to, že je dnes situácia na východe Ukrajiny už lepšia?
Záleží na tom, s čím to porovnávate. Ak to porovnávate so začiatkom konfliktu, teda s rokom 2014, 2015, tak sa konflikt zmiernil. Ak sa front posúva, tak len minimálne a skôr v prospech ukrajinskej armády. Prebieha delostrelecká paľba, ale väčšinou nie je zapojená pechota. Ide často o ťažké guľomety a je to dosť o ostreľovačoch. My sami sme sa raz museli vyhýbať ostreľovačovi z druhej strany.
Keď ste sa mu museli vyhýbať, znamená to, že povstalci strieľajú nielen na vojakov ukrajinskej armády, ale aj na civilných obyvateľov?
Ostreľovači z okupovaných častí Ukrajiny, to znamená ruskí ostreľovači, strieľajú na kohokoľvek, kto sa im z nejakého dôvodu nepáči. To je napokon ruská taktika kdekoľvek, tu si netreba nič nahovárať. Musíme sa tým nebezpečným miestam vyhýbať, nevytvárať problémy sebe a ostatným. Problém tejto vojny je v tom, že línia styku prebieha aj husto osídlenými oblasťami. A že civilné obyvateľstvo žije na fronte, a to na oboch stranách. Sú buď priamo terčom nepriateľskej paľby, aj keď civilisti by mali byť vždy chránení, ale to je ťažké zaistiť.
Civilisti sa stávajú nielen obeťou paľby, ale sú tu aj mínové polia, nástražné výbušné zariadenia. My sme sa stretli s ľuďmi, ktorí boli zranení práve nimi. Práve nástražné výbušné zariadenia sú v sivej zóne, to jest na línii styku, nastražované veľmi pravdepodobne ruskými diverznými skupinami. Sú často na veľmi nečakaných miestach. A hlavne na miestach, kde ľudia môžu pravidelne chodiť. Jeden deň nič a na druhý deň to pod vami vybuchne. Používajú sa väčšinou primitívne metódy – granát, povrázok alebo drôt…
Rusko-ukrajinská vojna už trvá niekoľko rokov, neukončili ju ani dohody z Minska, ani protiruské sankcie. Čo by pomohlo, aby sa vojnový konflikt konečne skončil?
Rusko-ukrajinskú vojnu by bolo jednoduché ukončiť, keby Bezpečnostná rada OSN rozhodla o vyslaní mierovej misie. Tá by mohla vyzerať napríklad tak, že nejaká vzdialená krajina, ktorá nemá s konfliktom vôbec nič spoločné, by postavila svojich vojakov na medzinárodne uznanú hranicu Ruska s Ukrajinou a ku Kerčskému prielivu pri Kryme. S jedinou úlohou: nepúšťať žiadne zbraňové systémy ani neoznačených „zelených mužíčkov“ tam a späť. A konflikt sa za tri týždne skončí, pretože kolaborantom v tzv. ORDLO, teda v niektorých okresoch Luhanskej a Doneckej oblasti, ako sa dnes hovorí okupovanému územiu kontinentálnej Ukrajiny, dôjde munícia, zbrane, peniaze atď. Ale to sa pravdepodobne nestane, lebo v Bezpečnostnej rade OSN má Rusko právo veta.
Situácia na Kryme bude zložitejšia, pretože Rusko Krym priamo anektovalo. Odtiaľ by museli ruských vojakov oficiálne stiahnuť. Republiky „DNR“ a „LNR“, ktoré kolaboranti na okupovanom území a Ukrajinci vyhlásili, Ruskom uznané teda oficiálne nie sú, ale de facto Rusi všetko kontrolujú. Takže je to problém, ktorý bude trvať dlho.
A majú protiruské sankcie, ktoré prijali západné krajiny, Spojené štáty americké a Európska únia, nejaký zmysel, keď neprispeli k ukončeniu konfliktu?
Sankcie zastavili ruský útok na Ukrajinu. Kto hovorí, že nefungujú, nepozná tamojšiu situáciu. Dokonca aj samotní Rusi to priznávajú. A boli to inteligentné sankcie, keď sa siahlo alebo pohrozilo, že sa siahne na financie, na súkromné účty v zahraničných bankách, na nehnuteľnosti v Taliansku, v Španielsku a inde. Dokonca by ešte bolo možné dohľadať na internete istú tlačovú konferenciu švajčiarskeho prezidenta D. Burkhaltera s V. Putinom.
Švajčiarsko v roku 2014 predsedalo OBSE. Ruský prezident bol na tej konferencii značne nervózny. Oni mu tam asi ukázali nejaké účty. To je to, čo aj ruskí nacionalisti a imperialisti kritizujú a ruskej elite vyčítajú: že má peniaze v zahraničí. Veríte Rusku, ale jeho bankám neveríte, hovoria. A to je to miesto, za ktoré vás Západ môže vždy chytiť.
Niektorí obhajcovia Ruska tvrdia, že Rusko nemá potrebu sa ďalej rozpínať, že obavy z Ruska sú úplne zbytočné. Súhlasíte s tým?
Pre Rusov a Rusko je problém v tom, že bez kontroly Ukrajiny nie je Rusko superveľmocou. Na druhej strane by navyše Ukrajina mohla byť pre Rusko dobrým príkladom toho, že spoločnosť sa môže reformovať. Akákoľvek podarená reforma na Ukrajine je z hľadiska súčasnej ruskej moci zlým príkladom pre ruskú spoločnosť, lebo by si mohla povedať, že keď to zvládnu oni, tak to zvládneme aj my. A to by mohlo vyvolať určité revolučné napätie, lebo ruská ekonomika z dôvodu, že je závislá od nerastného bohatstva, ktoré bude čoraz menej potrebné, je ohrozená.
Niektoré automobilky hlásia, že čoskoro skončia s výrobou spaľovacích motorov, a to sú klince do rakvy ruskej ekonomiky, ktorá sa nemodernizuje. Až sa toto skončí, v Rusku sa hovorí, že až nebudeme na ihle plynu a ropy, pôjde to s nami z kopca, môže sa to skončiť vnútornými konfliktmi. Takže dobre fungujúca Ukrajina je v tomto ohľade zlým príkladom pre ruskú elitu.
Ale Ukrajina čelila a stále čelí veľkým problémom, vláde oligarchov, mafii, korupcii, nezamestnanosti. Zlepšuje sa nejako situácia v tejto oblasti?
Myslím si, že sa situácia zlepšuje, aj keď stále dochádza až ku kurióznym situáciám. Napríklad jeden Maďar žijúci v Zakarpatskej oblasti si vytvoril kontakty na skorumpovaný miestny kataster a skúpil pozemky na strane Ukrajiny, ktoré hraničili s Maďarskom. To je nepredstaviteľné, nemohla tam prejsť ani hraničná kontrola, pretože by vstúpila na súkromný pozemok. Z druhej strany hranice boli Maďari podplatení. Majiteľ používal hranicu na pašovanie drog z Maďarska na Ukrajinu a zároveň tú cestu prenajímal ďalším skupinám, ktoré tam prevážali zbrane, hotovosť a tiež cigarety z Donecka.
Potom Ukrajinci urobili veľkú akciu, všetko zavreli, hranica začala byť blokovaná, už sa nedalo nič prevážať a v Donecku sa objavili cigarety s českým zdravotníckym varovaním. To bola asi várka určená na český trh, ktorú sa už nepodarilo previezť. Navzdory všetkým problémom sa darí niektoré veci riešiť. Nie je to, samozrejme, ľahké, mafia má na Ukrajine stále veľký vplyv a je rozšírená, ale mám veľkú radosť z novej polície a NABU – Národného antikorupčného úradu Ukrajiny, lebo je mnoho pozitívnych príkladov, že sa darí kriminálne prípady riešiť.
Ako vidíte priebeh konfliktu na východe Ukrajiny? Kedy sa podľa vášho odhadu skončí?
To je futurológia. Ja ten koniec konfliktu, bohužia,ľ zatiaľ nevidím. Myslím si, že kým bude existovať Rusko v súčasnej podobe, konflikt bude trvať. Ale to sa netýka len Ukrajiny, ale aj Abcházska, Podnesterska a ďalších území, kde sú zamrznuté konflikty. Ale Ukrajina nie je zamrznutý konflikt, tam sa strieľa každý deň, každý deň sú zranení aj mŕtvi.
Je veľký problém, že na línii v sivej zóne, to znamená medzi poslednou ukrajinskou pozíciou a prvou ruskou pozíciou, žije asi 54-tisíc ľudí po celej línii frontu. Sú medzi nimi matky s deťmi, starí ľudia. Často vidíte obrázky, ako sa deti hrajú na kolotoči a okolo nich svištia dávky z guľometu alebo nad nimi lietajú rakety. Guľometom už deti ani nevenujú pozornosť, už sú na to zvyknuté, pretože tie trojročné, štvorročné, ktoré sa tam narodili, nič iné nepoznajú.
To je smutné. Ale prečo ich neevakuujú na bezpečnejšie miesta v rámci Ukrajiny?
Podľa medzinárodného práva by sa v tejto oblasti nemalo nachádzať žiadne civilné obyvateľstvo. OSN to veľmi správne kritizuje. Ale evakuácia je často neuskutočniteľná. Časť občanov tie nebezpečné miesta opustila, ale časť ľudí odísť nechce, pretože sú viazaní k svojmu domovu. Radšej zomrú tam, než by sa odsťahovali. Časť ľudí nemá na presťahovanie finančné zdroje. Myslím si, že ukrajinská vláda by na to mala uvoľniť viac prostriedkov, pretože mnohí ľudia by z tej zóny aj z okupovaných území radi odišli, ale jednoducho na to nemajú zdroje.
Na Kryme ceny nehnuteľností padajú, tam nefunguje normálne podnikanie, pretože nefunguje spojenie s ostatným svetom. Nie je tam medzinárodné letecké spojenie, ľudia tam trpia obrovským nedostatkom vody, Krym schne, pretože bol napojený na Ukrajinu.
Aj v Donecku, Luhansku padajú ceny nehnuteľností. Ako je možné, že v mladých republikách, ktoré sa majú rozvíjať s podporou Moskvy a smerovať do ruského sveta, nechce nikto žiť? Závody nefungujú, šachty sa zatvárajú, život je tam katastrofálny. A ani korupcie sa nezbavili. Perspektívy tohto územia sú prakticky nulové. Doneck bol krásne mesto, mal moderné letisko, boli tam drahé byty, ale keď ich dnes niekto predá, tie peniaze mu ani náhodou nestačia na byt v Kyjeve. Európska únia by mohla pomôcť Ukrajine v rozvoji, keby viac umožnila Ukrajincom pracovať v Únii, aby si tu zarobili a vrátili sa so zarobenými peniazmi a so skúsenosťami, tak, ako je to aj s ukrajinskou menšinou v ČR. Bolo by to v záujme Ukrajiny aj Európskej únie.
