Sympatizujete s bojom tibetského ľudu proti čínskej okupácii, známa je aj vaša schôdzka ako ministra kultúry s tibetským dalajlámom. Prečo treba podľa vás upozorňovať na situáciu tejto krajiny v strednej Ázii? Niektorí zástancovia komunistickej Číny tvrdia, že okupáciou došlo k oslobodeniu Tibetu od feudálneho systému, ktorý tam dovtedy vládol.
Desiateho marca sme si pripomínali 59. výročie okupácie Tibetu vojskami komunistickej Číny, vtedy bolo na strane Tibeťanov zhruba osemdesiattisíc mŕtvych a potom zomrelo asi milión Tibeťanov v koncentračných táboroch. Tie čísla sú otrasné. Ak tam ľudia dodnes protestujú proti čínskej okupácii, len ťažko sa dá hovoriť o nejakom oslobodení, ako to niektorí interpretujú. Vyše stopäťdesiattisíc Tibeťanov odišlo po okupácii do exilu, predovšetkým do Indie, kde žije aj dalajláma. Sú tam aj niektoré kláštory, ktoré vychovávajú mníchov v duchu tibetského budhizmu.
Ja som mal minulý rok možnosť navštíviť himalájske kráľovstvo Bhután, ktoré sa niekedy nazýva Dolný Tibet. Je to miesto, kde si človek môže vytvoriť predstavu, ako by to mohlo v Tibete vyzerať, keby tam nedošlo k čínskej okupácii. Bhután je monarchia, na čele ktorej stojí kráľ. A je to veľmi obľúbený panovník. Je tam veľké prepojenie duchovnej a svetskej moci, ktoré sa prejavuje v mnohých vládnych budovách, ktoré sme navštívili, napríklad tak, že v polovici budovy je štátna inštitúcia a v druhej polovici kláštor. Toto previazanie je veľmi silné. Je tam veľmi zaujímavý štátny projekt „hrubé domáce šťastie“. Uvedomujú si, že duchovné a kultúrne hodnoty sú niečo, čo predstavuje silný moment, ktorý odlišuje túto krajinu od iných častí sveta. A hlásia sa k tomuto budhistickému odkazu.
Samozrejme, hranica s Čínou je uzavretá, nie sú tam žiadne politické kontakty. Krajinu chránia jednak obrovské himalájske veľhory a vojenskú ochranu Bhutánu poskytuje India. Ale ohrozenie zo strany čínskej superveľmoci ovládanej komunistami si tam uvedomujú veľmi výrazne. To sú také moje dotyky s touto oblasťou sveta. A myslím si, že nemožno nechať bez povšimnutia, keď niekto obsadí inú časť sveta, ako napríklad Krym, a treba na to upozorňovať. A pretože v samotnom Tibete za vyvesenie zástavy hrozí väzenie, je potrebné, aby slobodný svet reagoval tak, že bude tibetské zástavy vyvesovať sám. Tak, ako je to napríklad v Českej republike.
Čínsky režim neprenasleduje len Tibeťanov, ale aj príslušníkov iných národností, napríklad Ujgurov alebo príslušníkov hnutia Falun Gong za ich vieru. Dokonca sa zistilo, že politickým väzňom v Číne bez ich súhlasu odoberajú orgány.
Áno, to je strašná vec, že sa komunistický režim uchyľuje k týmto praktikám. To až pripomína osvienčimské lekárske pokusy Josefa Mengeleho. Je otrasné, že ľudia, ktorí žijú zdravým spôsobom života, čo práve príslušníci hnutia Falun Gong praktizujú, napríklad abstinujú, pravidelne cvičia, sú z politických dôvodov zatváraní do väzníc a násilím im odoberajú orgány. A s ich orgánmi režim obchoduje. To je absolútne neprijateľné.
Niektoré štáty, napríklad Izrael, preto priamo zakázali turistiku svojich občanov do Číny pre transplantácie orgánov, zaoberal sa tým aj Európsky parlament, tomuto problému sa venuje aj Kanada. Keď som bol ministrom kultúry, mal som možnosť stretnúť sa s kanadským právnikom, ktorý mal o týchto praktikách v Českej republike veľa prednášok.
Prečo komunistický režim prenasleduje práve hnutie Falun Gong, ktoré je vlastne úplne apolitické?
Hnutie Falun Gong je taká duchovná joga, ktorá sa snaží o kultiváciu ľudského vnútra, kultiváciu človeka, čím sa usiluje o kultiváciu okolia, v ktorom človek pôsobí a žije. Jednoducho sa snaží, aby bol svet lepší. Komunistická strana sa snažila ako v prípade iných náboženských smerov nadviazať akési kontakty s predstaviteľmi tohto hnutia, podviazať ich pod kontrolu komunistickej strany a jej ideologického vedenia. Hnutie to odmietlo, najvyšší predstaviteľ hnutia odišiel do exilu v Spojených štátoch a príslušníci, ktorých sú v Číne desiatky miliónov, sú vystavení tvrdému prenasledovaniu.
Jedným z umeleckých počinov hnutia Falun Gong je oživenie tradičného čínskeho baletu Šen Jun, ktorý je v Číne zakázaný. Je to exilová záležitosť ľudí žijúcich v Spojených štátoch amerických, balet hosťuje v rôznych krajinách sveta, v minulosti bol niekoľkokrát aj v Českej republike. Ja som sa nedávno v Londýne zúčastnil na jednom predstavení a stretol som sa s mnohými predstaviteľmi hnutia Falun Gong.
Ale v Číne prenasledujú aj ďalších, napríklad kresťanov. Vieme to z kauzy čínskych kresťanov, ktorí žiadajú o azyl v Českej republike. Bol som pred časom informovaný vo Vatikáne na zasadnutí pápežskej rady pre médiá hongkonským katolíckym arcibiskupom, že hneď po tom, ako sa Hong Kong stal súčasťou komunistickej Číny a čínske orgány nad ním získali kontrolu, nastala cenzúra a zásahy tohto typu nad rímskokatolíckou cirkvou. Vieme, že sto rokov nemá Vatikán s komunistickou Čínou diplomatické vzťahy, naopak má diplomatické vzťahy so slobodnou Čínou na Taiwane.
Čo hovoríte na to, že české ministerstvo vnútra odmietlo udeliť azyl niektorým čínskym kresťanom v Českej republike? Rozhodnutie síce zatiaľ prišlo len niektorým zo štyridsiatich žiadateľov zo skupiny, ktorá podala žiadosť o azyl v roku 2016, ale podľa advokátky niekoľkých čínskych kresťanov ministerstvo konštatovalo, že prenasledovanie nebolo také vážne, takže je pravdepodobné, že odmietnu aj ďalších.
V uplynulých troch mesiacoch som informovaný len z médií. Ale v čase, keď som bol členom vlády, som o tom hovoril s vtedajším ministrom vnútra Milanom Chovancom. Informoval ma, že tam prebieha skúmanie individuálnych prípadov, pretože to nie je úplne jednoduché. Viem, že niektorí z tých ľudí azyl dostali, niektorí nie, ale odvolali sa, takže to skúmanie pokračuje. Nie som natoľko informovaný, aby som sa k tomu mohol erudovane vyjadriť. Samozrejme, apeloval by som na to, ak tí ľudia zodpovedajú azylovým predpisom Českej republiky, aby im politický azyl udelený bol.
Ako hodnotíte súčasný vývoj v Číne, kde prezident Si Ťin-pching, ktorý nastolil oveľa tvrdšiu líniu v domácej i zahraničnej politike, bude doživotným prezidentom? Možno v takej situácii dúfať v zlepšenie ľudských práv v Číne?
To neviem, ale veľmi by som si to prial. Tie signály veľmi nie sú plné nádeje. Je zaujímavé, že sa nám tu vytvára fenomén akýchsi komunistických dynastií. Vidíme v Číne doživotnú funkciu prezidenta, v Severnej Kórei už vládne tretia generácia Kimovcov, na Kube Fidel Castro odovzdáva moc svojmu bratovi.
Je to zaujímavý fenomén komunistických dynastií, ktoré sa snažia úplne proti duchu parlamentných demokracií si uzurpovať právo vládnuť až do konca života. Je to v priamom protiklade s princípmi slobodnej parlamentnej demokracie, akú poznáme napríklad zo západnej Európy, z našej časti sveta, zo Spojených štátov amerických. To nie je v súlade s princípmi slobodného sveta.
