streda, 30 novembra, 2022
1 C
Bratislava
ÚvodArénaVojna s Ruskom kedykoľvek. A viete, pre koho on vlastne pracoval? Tereza...

Vojna s Ruskom kedykoľvek. A viete, pre koho on vlastne pracoval? Tereza Spencerová dopĺňa prevratné fakty k otrávenému agentovi Skripaľovi

Tak nám otrávili Skripaľa, mohla by zalomiť rukami pani Müllerová zo Švejka. Ako vnímate prebiehajúcu aféru, keď bol v Británii otrávený niekdajší ruský agent Sergej Skripaľ? Britská vláda zúri a ukazuje na Moskvu, Moskva vinu odmieta, ale Londýn vyhosťuje 23 ruských diplomatov. NATO oznámilo, že útok považuje za prvý chemický útok na území Aliancie od jej vzniku. Európska únia hovorí o solidarite, padajú návrhy na ďalšie sankcie proti Rusku… Do čoho to môže vyústiť? Čo z toho vyvodzujete?

Myslím si, že treba začať trochu zoširoka. Vlani v polovici decembra britský minister zahraničia Boris Johnson obvinil Rusko, že „destabilizuje Západ“ tým, že „trolluje na Facebooku“, a potom letel až do Moskvy a obvinil ju z toho, že môže za brexit. Koncom tohtoročného januára vrchný veliteľ britskej armády, generál sir Nick Carter, hovoril už rovno o vojne – Rusi vraj predstavujú najväčšiu štátnu hrozbu pre Britániu od konca studenej vojny a konflikt môže prepuknúť kedykoľvek a na základe aj veľmi nečakanej zámienky. No a o mesiac neskôr je tu zrazu Sergej Skripaľ a „NATO rieši otravu exšpióna ako prvý chemický útok na Alianciu od svojho vzniku“, povedané titulkom jedného z českých mainstreamových portálov. Logika vývoja je vcelku jasná, nie? Z tohto pohľadu je potom vyhostenie 23 ruských diplomatov/špiónov ešte vlastne „mierovým riešením“ eskalovanej politiky.

Ale k samotnému Skripaľovi. V prvom rade si nemyslím, že je to ruský agent, pretože kedysi dávno pracoval ako nejaký kádrovák v ruskej GRU a prebehol, takže v skutočnosti je to britský agent. V Rusku ho uväznili a na Západ sa dostal už pred rokmi v rámci širšej výmeny za ruských agentov, takže z hľadiska Ruska už zrejme dávno žiadny záujem nevyvolával. Keby naozaj chceli, nemusel prežiť už to väzení… Britské médiá pripomínajú, že teraz už roky spolupracoval so súkromnou bezpečnostnou agentúrou Orbis Business Intelligence, v ktorej pôsobil aj Christopher Steele, autor väčšiny „zaručených kačíc“, ktoré si objednala Hillary Clintonová, aby dokázala Trumpove väzby na Rusko. Celá tá konštrukcia sa však zrútila už pred pár mesiacmi, a tak sa Skripaľ mohol stať nepohodlným aj pre antitrumpovský tábor, pretože, poznáte to – kto zradil raz, môže sa nechať kúpiť a hovoriť znovu.

Podivná je aj voľba chemickej látky, ktorou mali Skripaľa s dcérou otráviť. Tzv. Novičok je akási binárna záležitosť, ktorú v ZSSR vyvíjali už niekedy v 70. rokoch minulého storočia, a preto Londýn ukázal prstom na Rusko. Ale ruský whistleblower Vil Mirzajanov, ktorý ako prvý informoval svet o jej existencii, chemický vzorec opísal vo svojej knihe, ktorá vyšla v roku 2009 a dá sa dodnes kúpiť na Amazone za necelých tridsať amerických dolárov. Je to látka natoľko nezvyklá, že ani nie je na zozname zakázaných bojových látok Organizácie pre zákaz chemických zbraní (OPCW), čo z nej vlastne akoby robilo látku povolenú, dodal by cynik. Za sovietskych čias sa Novičok okrem iného vyrábal v Nukuse v Uzbekistane a túto prevádzku po rozpade ZSSR „dekontaminovali“ Spojené štáty, čo v praxi znamená, že si celkom iste zaistili aj príslušné vzorky. V roku 1995 bol Novičok použitý ako zbraň v obchodnom konflikte medzi dvoma ruskými bankármi, čo značí, že prinajmenšom v tom čase bol k dispozícii na čiernom trhu a mali ho v rukách zločinecké kartely. Raz ho vraj použili aj čečenskí džihádisti, keď si chceli vybaviť účty s džihádistickými rivalmi v Sýrii. To všetko sa dozviete z otvorených zdrojov, napríklad z Wikipédie. A čo viac, keď už Británia látku identifikovala, musí poznať jej zloženie, a tak si ju vie aj vyrobiť. Poznajú ju aj v USA, pozná ju aj ruský organizovaný zločin alebo čečenský džihád. A bohvie/alahvie, kto ešte. Napriek tomu premiérka Mayová vyhlásila, že „neexistuje alternatíva záveru, že za pokus o vraždu je zodpovedný ruský štát“. Surrealizmus v reálnom živote.

Theresa Mayová

Theresa Mayová Zdroj: TASR

Ale koniec koncov, prečo aj nie? Síce netuším, prečo by Skripaľa napríklad „len“ neprešli alebo nezvolili nejaký menej okatý spôsob, keď by im už nejako prekážal, ale proti gustu žiaden dišputát. Možno chcú v Kremli Západ jednoducho zastrašiť a zraziť ho na kolená, vysvetlili by mi „rusobijci“. Všetko je možné. A keby nebolo takej operácie Gladio, lží okolo irackých zbraní hromadného ničenia, podivnej smrti Davida Kellyho a ďalších vecí, tak by som možno aj uverila, že za všetko zlé na tomto „našom svete“ môžu len Rusi. Pobavilo ma však, keď sa líder labouristov Jeremy Corbyn v parlamente premiérky Mayovej opýtal, či má teda k dispozícii nejaké dôkazy, ktoré by s pokusom o vraždu naozaj spájali Rusko, a odpoveďou mu bolo len hlasné bučanie z jej „kotla“… A kardinálnou sa stáva otázka: Cui bono?

Summa summarum, len čo vyšetrovací výbor US Senátu hodil flintu do žita a po roku – a bez výsledku – ukončil vyšetrovanie ruského zasahovania do amerických volieb, „prichádza“ Británia so Skripaľom, aby napätie ani na chvíľu nepoľavilo. Pritom však platí, že to napätie sa nedá gradovať donekonečna. V určitom bode sa všetko zlomí a príde vojna. Ako som už povedala, vyhostenie ruských diplomatov/špiónov je z tohto pohľadu svojím spôsobom krokom späť od okraja priepasti. Vygradovali to až k „prvému chemickému útoku na NATO“, americká veľvyslankyňa pri OSN Nikki Haleyová už predpovedá, že ak nebude Rusko náležite potrestané, zaútočí chemickými zbraňami aj na New York, ale k rozhodujúcemu – a ak by všetko vyslovené bola pravda, tak aj logickému – kroku sa neodhodlali. Našťastie. Zatiaľ. Možno sa však len pani Mayová chcela vytiahnuť pred svojimi voličmi ako „vojnová premiérka“ – keď už to nedokáže dôstojne uhrať s Bruselom, tak ukáže svaly aspoň Moskve. Neviem, či si nesplietla protivníkov. Mimochodom, aj George Bush bol z hľadiska popularity chudáčik, kým neprišiel 11. september, o ktorom sa už dnes vie, že bol do značnej miery platený a organizovaný zo Saudskej Arábie. Potom ukázal svaly, spôsobil smrť vyše milióna ľudí v Iraku a stal sa „hrdinom“.

Bude zaujímavé sledovať, ako odpovie Rusko. Dosť ich vytočilo už pomerne bizarné ultimátum premiérky Mayovej, aby vraj do 24 hodín vysvetlili, ako sa Novičok dostal do Británie, a teraz to vypovedanie diplomatov, absencia britských politikov a členov kráľovskej rodiny na majstrovstvách sveta vo futbale, zrušenie bilaterálnych kontaktov, zmrazenie ruských štátnych účtov a sprísnenie kontroly všetkých leteckých spojov medzi Britániou a Ruskom…

Čo ma však prekvapilo, je postoj Číny. Peking sa väčšinou do napínania vzťahov medzi Západom a Ruskom nemieša, ale teraz oficiálne varoval Londýn, aby sa neunáhľoval, ak nemá v ruke žiadne „reálne fakty“. Čo tento čínsky prístup v praxi znamená, sa ešte len asi ukáže, ale nezabúdajme, že – len s malou nadsádzkou – platí, že Čína v ostatných rokoch skúpila polku Británie…

Donald J. Trump vyrazil ministra zahraničia Rexa Tillersona, údajne tak trochu aj preto, že hneď obvinil Rusko z otravy Skripaľa. Na jeho miesto dosadil šéfa CIA Mika Pompea, ktorý je považovaný za jastraba. Budú teraz vzťahy s Ruskom ešte horšie? Čo všetko môže Pompeo vyhrotiť na Blízkom východe, súvisiace so Sýriou či Iránom? A čo Severná Kórea?

Netuším, aké budú vzťahy USA s Ruskom za Pompea, ale súčasne platí, že o Tillersonovom konci sa nahlas špekulovalo už zopár mesiacov, a tak ho – nielen Rusi – v mnohých ohľadoch vnímali už len ako „chromú kačicu“, ktorej názory už nemá veľmi zmysel si všímať. Nový minister s pevným mandátom bude z tohto pohľadu určite čitateľnejší, pre Rusko, ale aj pre Európu alebo Čínu a Áziu ako takú.

Zdá sa však, že hlavným dôvodom jeho vymenovania sú vnútropolitické záujmy Donalda Trumpa, ktorý sa tým snaží priblížiť vojensko-priemyselnému komplexu aj politickým jastrabom z oboch tamojších politických strán. A ak sa pýtate, čo všetko môže Pompeo vyhrotiť, tak sa dá odpovedať stručne, že „úplne všetko“, predovšetkým potom vzťahy s Ruskom a Čínou, dosť sa skloňuje aj blížiace sa vypovedanie dohody o iránskom jadrovom programe. Súčasne však platí, že Spojené štáty už v súčasnosti môžu „vyhrocovať“ situácie všeobecne len do tej miery, do akej im svet to vyhrocovanie povolí. Možno to teraz skúsia na princípe „pokus-omyl“. Uvidíme. Nemá zmysel zbytočne špekulovať.

Mike Pompeo

Mike Pompeo Zdroj: TASR

Nová Guernica. To padlo v súvislosti so situáciou v Afrine, kde sa s tým armáda Turecka veľmi nebabre. Možno dokladovať, že tam Turci páchajú zverstvá, o ktorých sa príliš nepíše? Nakoľko sú vojensky úspešní a ako sa premieta ich postup do stavu v Sýrii?

Už som videla spojenie Guernice so Saná, hlavným mestom Jemenu, ktorý už tri roky bombardujú Saudovia za agilnej podpory Západu, ktorý v nádeji na nejaké tie ďalšie zbrojné miliardy snaživo kryje ich vojnové zločiny. Tým chcem povedať, že takýchto „Guerníc“ je aktuálne viac a každý ju asi vidí v mieste, ktoré ho z rôznych dôvodov zaujíma viac než ostatné.

Ale nech. Afrin má smolu, že ho dobýva Turecko, teda člen NATO. A zvyšní členovia NATO teraz nevedia, čo majú robiť: Zastať sa Kurdov, ktorých inak Západ formálne podporuje, alebo stáť po boku svojho tureckého súputníka? A tak sa prevažne len mlčí, aj keď – prinajmenšom Turci – uvádzajú už viac ako tritisíc „zlikvidovaných teroristov“.

Aj keď… Keď hovorím, že Turecko je členom NATO, tak si tým vlastne ani nie som istá a zrejme si tým asi nie sú istí ani v NATO alebo v samotnom Turecku. Inak by asi nepresúvali leteckú základňu z tureckého Incirliku do vraj „istejšieho“ jordánskeho Azraku. Je však v každom prípade neuveriteľné, že USA a s nimi vo vleku aj NATO sa dokázali „premanévrovať“ až do situácie, keď medzi sebou bojujú ich dvaja spojenci. A je vlastne z hľadiska Kurdov neuveriteľné, že nepochopili situáciu, ktorá v regióne predsa nepanuje až od včerajška, a spoľahli sa práve na USA a Západ. Prehliadka zlých volieb… A výsledkom sú masakre, pred ktorými z bezradnosti zatvárame oči. Iste, v západných médiách sa tu a tam objaví nejaký komentár, ktorý Ankaru odsudzuje, občas sa napríklad na FB objaví aj oprávnene rozhorčená výzva na vylúčenie Turecka z NATO, ale zodpovední činitelia mlčia a nekonajú. Boja sa, že Turecko stratia; a to by totiž bol svojím spôsobom koniec Aliancie, ako ju poznáme.

Ešte šialenejšie mi potom pripadá, že zatiaľ čo zatvárame oči nad osudom sýrskych, ale aj irackých a tureckých Kurdov, o to viac sa západní politici a médiá dokážu rozhorčiť nad biednym osudom, ktorý čaká napríklad vo východnej Ghúte pri Damasku al-Káidu a ďalších džihádistov. Len preto, že to nebombardujú „naši“, ale Sýrčania s Rusmi. Pre džihádistov – pod pláštikom obáv o životy tamojších civilistov – Západ sériovo zvoláva Bezpečnostné rady OSN a hrozí „trestnými“ náletmi. Pre Kurdov ani ťuk. Byť na mieste Kurdov (a nielen ich), zvysoka sa na nás vykašlem.

Jemen, zabudnutý kút Arabského polostrova. Publicisti, ktorí nemajú v láske Západ, uvádzajú, že zatvárame oči nad strašnými masakrami, ktorých sa tam dopúšťa Saudská Arábia. Je toto vyhlásenie stále aktuálne? Mimochodom, často sa píše o problematickej situácii Saudov, ktorí akosi nemajú na živobytie nič iné ako ropu. To im spôsobuje problémy. Aké perspektívy má pred sebou púštne kráľovstvo, ktoré svojimi petrodolármi dotuje radikálnych moslimov u nás v Európe?

Problém Jemenu je problémom „prehliadanej“ vojny a prehliadaných vojnových zločinov. Šéfom Rady OSN pre ľudské práva je jordánsky princ, ktorý dlhé roky pôsobil v USA, a tak nedávna správa jeho výboru tvrdí, že vojnové zločiny Saudov, napríklad v podobe zbombardovaných nemocníc a škôl, treba ešte „dôkladne vyšetriť“, vojnové zločiny v podaní USA nie sú vojnovými zločinmi, pretože USA tú či onú školu nezbombardovali „schválne, ale len náhodou“, a jediné vojnové zločiny súčasnosti sa preto týkajú Rusov a Sýrčanov, lebo zbombardovali školu. Očividne zámerne. Názor OSN. Bodka. Keď k tomu pripočítam skutočnosť, že OSN „akoby kúzlom“ prestala počítať obete saudskej agresie už vlani v januári, a tak sa číslo zastavilo na nejakých desiatich tisícoch a odvtedy – na rozdiel od počtu náletov – vôbec nerastie, tak tu máme dokonalú odpoveď na tú slávnu bushovskú otázku: „Prečo nás nemajú radi?“

Iste, problém Jemenu by zaplnil siahodlhú prednášku, ale zhrniem ho parafrázou lídra jemenských husíjských rebelov, ktorí sa odmietajú vzdať miliardovým saudským a západným armádam: Posledná vec, ktorú si Saudovia a ich západní spojenci želajú, je sebestačný, ekonomicky životaschopný, vojensky silný a antiimperialistický Jemen na juhu Arabského polostrova, ktorý by kontroloval Červené more a jeho strategické vodné cesty… Čiže deštrukcia Jemenu bude pokračovať. Musí. Na obete zabudnite, vy kverulanti.

Na Slovensku zatiaľ demonštrácie viedli k pádu ministra vnútra, možno padne aj celá vláda. V Česku sa demonštruje na obranu ČT a ústavných hodnôt. Nemenovaný poslanec sa vyjadril, že ide o „Mejdan“. Často zaznieva meno Georgea Sorosa, napokon zhromaždenie aktivistov v Divadle Archa podporila česká pobočka Open Society Fund. Čo na podobné špekulácie hovoríte?

Iste, všetko čím ďalej, tým viac pripomína „farebné revolúcie“, len asi väčšina z nás netušila, že sa dá takto „buntovať“ aj v zavedených členských štátoch EÚ. Hlúpo sme si mysleli, že je to záležitosť len nejakých rozkolísaných postsovietskych republík. Ale mali by sme si teda zvykať a prestať sa diviť, že demokracia je nanič, keď negeneruje tie „správne“ výsledky. Mňa na tom však najviac zaráža, že „demokratická ulica“ a jej „think tanky“ a peniazmi preplnené nadácie chcú presadzovať heslá a princípy, ktoré neriešia žiadne aktuálne problémy a namiesto nich operujú len so symbolmi. Dobre, tak dosiahnu zvrhnutie vlády. Robert Fico už ponúkol demisiu, ako keby to on zavraždil Kuciaka a jeho priateľku. Napokon, ukázalo sa na neho prstom ako na páchateľa rovnako ľahko ako v kauze Skripaľ na Rusko. To je predsa šialené.

Robert Fico

Robert Fico Zdroj: TASR

A ďalej? Akože pravda a láska, jediné povolené „správne názory“ a zrejme aj následný príval migrantov nás nejako posunú dopredu? Presne nechápem, čo je v pláne. Chaos, spochybnenie volieb ako základného princípu demokracie? A to len štvrť storočia po tom, ako sme sa konečne pridali k demokracii…

Čo by sme mali v najbližších dňoch sledovať?

Každý si tú svoju tému určite nájde. Ponuka krízových situácií je – a dodávam, bohužiaľ, – veľmi pestrá.

728*90
- Reklama -

NAJČÍTANEJŠIE

- Reklama -