Znovuzvolený ruský prezident Vladimir Putin dosiahol drvivé víťazstvo a v nedeľu tak obhájil už v prvom kole volieb šesťročný prezidentský mandát. Po sčítaní 99,79 percenta volebných lístkov získal 76,67 percenta odovzdaných hlasov, oznámila Ústredná volebná komisia Ruska. Nedeľného hlasovania sa zúčastnilo 67,4 percenta oprávnených voličov, v prepočte teda asi 55 miliónov Rusov. „Po svojom štvrtom zvolení bude Putin ďalej tým istým Putinom. Len s tým rozdielom, že pôjde o oveľa tvrdšieho, nemilosrdnejšieho Putina než doteraz,“ povedal Oreškin.
Podľa politológa je totiž isté, že jeho manévrovací priestor sa značne zúži. Doteraz sa ruský prezident spoliehal na pozitívne aj negatívne stimuly zjednotenia ruskej spoločnosti. „Tých pozitívnych stimulov mu však mnoho nezostáva. Predovšetkým ruská ekonomika stagnuje a jej rast sa neočakáva,“ uviedol politológ, podľa ktorého sa teraz Putin bude musieť oveľa viac spoliehať na negatívne stimuly alebo impulzy: zastrašovanie, propagandu, obmedzené represie.
Že by dnes došlo k personálnym zmenám v Putinovom najbližšom okolí, napríklad, že by sa prezident zbavil premiéra Dmitrija Medvedeva, je podľa politológa možné, ale nepravdepodobné. „Putin sa nerád lúči s ľuďmi, je to jeho zvláštnosť. Drží sa zásady, ´keď sa s niekým rozídeš, vyhodíš ho, môže sa z neho stať nebezpečný človek´,“ pokračoval Oreškin s tým, že Medvedevovi sa zatiaľ darí zmäkčovať ekonomické problémy, ktoré súvisia s militarizáciou Ruska aj sankciami Západu. Ale ak vraj Putin zatúži po ekonomickom rozvoji, bude sa musieť Medvedeva zbaviť.
Dmitrij Medvedev Zdroj: TASR
Jedným z hlavných Putinových cieľov bude podľa Oreškina udržanie moci v rukách korporácií, ktoré on ako ruský prezident predstavuje. „Akokoľvek je kľúčovým problémom Ruska ekonomika. Krajina sa už dlhší čas nerozvíja, jej ekonomika stagnuje. V porovnaní s inými štátmi zaostávame,“ povedal. „V Rusku si možno udržať moc propagandou, podľa ktorej sme obkľúčení nepriateľmi, takže sa musíme zjednotiť, aby sme čelili útokom Západu,“ dodal.
Rozvoj vraj nebol pre Putina nikdy prioritou, aj keď o ňom rád hovorí. Pre skutočný rozvoj krajiny podľa Oreškina zatiaľ nič zásadné nepodnikol, chce si hlavne udržať moc. „Takže sa potrebuje oprieť o silové rezorty, lojalitu špeciálnych služieb, armádu, políciu… Skrátka o ľudí v ozbrojených silách, ktorých je v Rusku veľa,“ spresnil.
Pre Putina je ruská ekonomika druhotná, dobre si vraj uvedomuje, že ak by spájal svoje priority s ekonomikou, dosť by tým riskoval. „Ekonomika je tu slabá. Putin si zachováva mentálny odstup. Rusi si myslia, že prezident nie je zodpovedný za úroveň ekonomického rozvoja,“ uviedol politológ s tým, že to je podľa nich rola premiéra Medvedeva, kabinetu a gubernátorov. „Putin musí byť nad tým všetkým a nad všetkými, rieši globálne problémy, pozdvihnutie Ruska z kolien na úroveň Spojených štátov,“ dodal politológ a poznamenal, že tento imidž je pre Putina víťazným prostredím.
S tým všetkým vraj do značnej miery súvisí aj Putinovo predvolebné oznámenie týkajúce sa nových ruských zbraní. „Ak sa v Rusku nemôžete pochváliť dobrými výsledkami ekonomiky, pochválite sa úchvatnými možnosťami nových zbraní. To je už klasika,“ podotkol politológ, podľa ktorého sú tamojší ľudia masírovaní propagandou typu: „Máme síce dočasné problémy v rozvoji ekonomiky, ale pozrite sa, akými mocnými zbraňami vládneme!“ „Nešlo teda len o odkaz Západu, ale aj ruským voličom,“ povedal Oreškin s tým, že veľa ľudí si neuvedomuje, že ide v značnej miere o fake news, lži.
Úspech Vladimira Putina podľa Oreškina tkvie v tom, že ho Rusko vníma ako silnú osobnosť. „Lenže sa ukázalo, že Putin je tá korporácia, úrad, ktorý sa opiera o KGB. Po reformách v deväťdesiatych rokoch minulého storočia vstúpili do Ruska zahraničné spoločnosti, uchytilo sa podnikanie a tiež osobné vlastníctvo, rubeľ sa stal voľne vymeniteľnou menou. Propaganda tento ekonomický rast pripisuje Putinovi,“ zdôraznil. Tretím dôvodom Putinovho prežitia v ruskej politike je vraj jeho šikovná reakcia na traumu ľudí z rozpadu Sovietskeho zväzu. „Putin ľuďom ponúkol víťaznú rozprávku: víťaznú vojnu v Čečensku, potom v Gruzínsku a najnovšie anexiu Krymu,“ doplnil.
A posledným tajomstvom Putinovho úspechu je vraj jeho zmluva s elitami. „So ´silovikmi´, regionálnymi politikmi, biznismenmi a byrokratmi. Tieto skupiny si Putin kúpil, skorumpoval ich za ich lojálnosť najrôznejšími výhodami,“ povedal. Putinova obľuba navyše podľa politológa v skutočnosti dlhodobo klesá. „Jeho podpora od Rusov je jedna vec a prezidentský rating úplne iná – ten je vždy nižší,“ uviedol.
Oreškin nazval Putina prezidentom zúfalstva. „Ruská propaganda pracuje pre Vladimira Putina tak, že z problémov môže krajinu vyviesť len Putin: ´On možno nie je dokonalý, robí chyby, ale nikoho jemu podobného, kto by ho mohol nahradiť, nemáme.´ Dokážem si predstaviť, že Putin bude aj po šiestich rokoch na ďalšie obdobie stále hlavou štátu bez toho, aby sa menila ruská ústava. Otázka, ako to právne zdôvodniť, je až druhoradá,“ myslí si.
Pre Putina je čoraz ťažšie predkladať Európe pozitívny program. Ruský prezident však môže podľa Oreškina vyrukovať s veľmi širokou paletou negatívneho programu. „Môže hroziť novými zbraňami, podkopávať stabilitu európskych krajín, narúšať ich ekonomické záujmy, presadzovať svoju politiku s pomocou ruských ropovodov a plynovodov,“ povedal a dodal, že svoju slabosť Putin kompenzuje úpornými pokusmi destabilizovať Západ.
„Zlepšiť vzťahy Ruska so Západom nebude možné, kým bude pri moci Vladimir Putin,“ poznamenal Oreškin, podľa ktorého bude Vladimir Putin v najbližších rokoch aj naďalej kontrolovať moc v Rusku. Hrozba jeho možného zvrhnutia je vraj v nedohľadne a to je jeden z dôvodov, prečo sa u Rusov prehlbuje pocit slepej uličky.
„Trajektória či osud Putina sa čoraz viac podobá hybridnému Brežnevovi – lídrovi stagnácie. Len jeho koniec nebude taký šťastný ako ten Brežnevov, ktorý zomrel na vrchole moci a slávy,“ uzavrel politológ s tým, že rozčarovanie z Putina príde oveľa rýchlejšie a asi aj dramatickejšie, nečakajú ho vraj príjemné veci, či už to bude prevrat, pokus o prevrat, prípadne iný spôsob prevzatia moci.
Celý rozhovor nájdete na webe Aktuálně.cz.
autor: nab
