Tereza Spencerová vo svojom texte cituje spravodajskú televíziu BBC, podľa ktorej v britskej vláde ešte pred pár dňami panovalo uspokojenie. V kauze Skripaľ vraj všetko išlo „ešte lepšie, než sa predpokladalo“. Lenže potom sa situácia zvrtla a čoraz viac západných štátnikov začalo britskú verziu o vine Ruska spochybňovať.
Nový nemecký minister zahraničia Heiko Maas uviedol, že Rusko je síce neľahký partner, ale netreba z tejto záležitosti robiť medzinárodnú kauzu. Podľa Maasa je to „bilaterálna záležitosť“ medzi Londýnom a Moskvou.
Heiko Maas. Zdroj: TASR
Nasledovalo spoločné vyhlásenie ministrov zahraničných vecí EÚ, ktoré bolo veľmi opatrné, Británii „vyjadrilo solidaritu“, a pokiaľ ide o Rusko, zaujalo nič nehovoriaci postoj: „Európska únia berie mimoriadne vážne závery britskej vlády, podľa ktorých je veľmi pravdepodobné, že zodpovednosť nesie Ruská federácia. Európska únia je šokovaná útočným použitím akejkoľvek vojenskej nervovej látky, látky typu vyvinutého Ruskom, vôbec prvýkrát na európskej pôde za posledných 70 rokov.“
Craig Murray, niekdajší britský veľvyslanec v Uzbekistane, upozornil na formuláciu v oficiálnom britskom stanovisku, v ktorom sa o látke Novičok hovorí ako o „vojenskej nervovej látke typu, ktorý bol vyvíjaný Ruskom“. Podľa neho z nej vôbec nevyplýva, že by Rusko malo s otravou agenta Skripaľa čokoľvek spoločné.
„Britská vláda má však na rozdiel od médií vo veci ďalej jasno, ďalej ukazuje na Rusko a osobne aj na Putina, pričom vývoj situácie ju už zrejme núti uchyľovať sa k obyčajným nadávkam,“ dodáva Spencerová. A ponúka dva výklady správania britskej vlády. Podľa prvého si Briti jednoducho „nabehli na vidly“ a teraz sa z nich snažia zoskočiť, podľa druhého sa rozhodli eskalovať kauzu za každú cenu.
A ako uvádza, v diskusiách o pôvode otravnej látky sa úplne prestalo hovoriť o tom, ako sa vyvíja zdravotný stav otráveného dvojitého agenta a jeho dcéry.
Londýn sa podľa Spencerovej v ďalšom vývoji spolieha hlavne na vyšetrovanie expertov Organizácie pre zákaz chemických zbraní (OPCW). Ako píše Spencerová, v Sýrii táto organizácia obvykle spoľahlivo dosvedčí, že stopy chemických útokov vedú k Asadovej vláde.
A na úplný záver Spencerová rozporuje tvrdenie z vyhlásenia britskej vlády, že k podobnému použitiu chemickej látky nedošlo v Európe od druhej svetovej vojny. Samotná Británia totiž podľa nej v šesťdesiatych rokoch testovala na ľuďoch neznáme nervové látky, a to nielen v kolóniách, ale aj priamo v Británii.
Celý text nájdete na webe Literárky.cz.
