„Útočník, medzitým už políciou zastrelený, požadoval prepustenie svojho ,kolegu‘ Abdeslama, strojcu útokov v Bataclane. Čo vôbec robiť s takými Abdeslamami? Ak ich necháte nažive, aj keby vyfasovali doživotie, ich obdivovatelia sa ich môžu snažiť oslobodiť, a to práve týmto spôsobom. Bohužiaľ, občas úspešne, čo potom motivuje ďalších a ďalších teroristov,“ píše Kechlibar.
„Ak ich zastrelíte – a to nie je len hypotetické ,ak‘, pretože aj pri plánovanom zatýkaní, nieto pri improvizovanom zásahu, majú útočiace špeciálne jednotky pár príležitostí na to, aby legitímne stlačili spúšť –, z mŕtvoly nikto nič nedostane ani ten najlepší vyšetrovateľ. Maximálne tak vzorku DNA a SIM kartu, ale žiadne slová,“ pokračuje.
Treťou možnosťou je podľa neho ich zajať živých, vypočuť a následne formálnym súdnym procesom poslať pod gilotínu. Táto možnosť, ako dodáva Kechlibar, je však v Európe právne nemožná. „A pravdepodobne ešte nejaký čas bude, aj keď na večnosť a nemennosť tohto stavu by som sa dlhodobo nespoliehal. Som rád, že váha takého rozhodovania neleží na mojich pleciach,“ uzavrel.
Celý text nájdete na webe Kechlibar.net.