Zároveň dodal, že ak by bola pravda, že na Slovensku prebehol koordinovaný pokus o prevrat, znamenalo by to predsa zlyhanie expremiéra Fica, ako aj slovenských tajných služieb. Na poznámku, že protesty akcelerovala dvojnásobná vražda novinára Jána Kuciaka a jeho priateľky Martiny Kušnírovej, s ktorou sotva mohol niekto vopred počítať, Hrabko reagoval, že vražda a údajný pokus o prevrat sú dve rôzne veci.
Predseda Smeru-SD podľa neho poukazovaním na údajný pokus o prevrat mobilizuje voličov. “Je to jedna z taktík, ktorými bude Robert Fico postupovať ďalej. Myslí si, že mu to pomôže,” povedal.
Hrabko sa nestotožňuje s názorom Roberta Fica aj Bélu Bugára, podľa ktorých opozícia politicky zneužila tému vraždy novinára a jeho priateľky. „Hovorí sa to vždy. Ak by bolo obrátené garde… Za celú éru Slovenskej republiky som nepoznal lepšieho opozičného poslanca, ako bol Robert Fico. Viem si predstaviť, aký politický kapitál by z témy vytrieskal on, ak by k takejto vražde došlo za Radičovej vlády, alebo vlády Mikuláša Dzurindu,” upozornil Hrabko.
Nastolenie požiadavky predčasných volieb zo strany opozície je podľa neho v tejto situácii štandardné. “Nevidím nič zlé na tom, že sa opozičné strany snažili dosiahnuť predčasné voľby, veď to je normálna agenda mimovládnych strán. Ich úlohou je získať moc, úlohou vládnej koalície je moc nepustiť, až v čase riadnych volieb,” poznamenal Hrabko.
Za neúspech opozície považuje to, že stranícke mítingy OĽaNO v Bratislave a SaS v Košiciach mali v porovnaní s občianskymi protestami malú účasť a za chybu snahu tlačiť na koaličných a nezávislých poslancov NR SR v čase vyslovovania dôvery novej vláde Petra Pellegriniho (Smer-SD), aby hlasovali proti nej.
„Neviem, prečo k tomu vyzývali, bol to chybný krok. Každému rozumnému človeku, ktorý sleduje politiku, muselo byť jasné, že táto vláda dôveru dostane. Otázny bol iba počet žetónov. Nakoniec sa ukázalo, že ich vláda dostala 81,” poznamenal Hrabko. Opozičný tlak tak podľa neho vyznel ako neúspech.
„S tým tlakom to už bolo v čase, keď parlament hlasoval o dôvere vláde, 's krížikom po funuse'. Bolo ho treba vytvárať a aj bol vytváraný v čase, keď sa vláda skladala,” dodal.
Zároveň upozornil, že alternatívu k vláde Petra Pellegriniho za istých okolností mohli priniesť predčasné voľby, v aktuálnom zložení parlamentu však možnosť rozumnej alternatívy k dnešnej koalícii nevidí. Na otázku, či existuje spoločenská požiadavka na vznik politickej sily, ktorá by bola alternatívou k vláde aj opozícii, Hrabko poznamenal, že takúto požiadavku nemôže nikto vytvoriť „v kaviarni”, ale musí ju generovať reálny politický vývoj.
O nové strany veľký záujem nie je
„Nevidím, že by tu mal niekto záujem zakladať nové strany. Vzniklo Progresívne Slovensko a Spolu a záujem o ne zatiaľ veľký nie je. Pokiaľ spoločnosť nevygeneruje nového politického lídra alebo stranu, tak to bude ako doteraz a nič na tom nezmeníme ani v krčme ani v kaviarni,” povedal Hrabko.
Líder Smeru–SD Robert Fico má dnes podľa neho relatívne pohodlnú pozíciu, lebo vládnu zodpovednosť za prípadné chyby bude mať Peter Pellegrini, ale „na pochvalu tu bude Robert Fico”.
„Myslím si, že spolupráca premiéra Pellegriniho s predsedom Smeru-SD bude dobrá. Do volieb sú už iba dva roky a to si pán Pellegrini veľmi dobre uvedomuje. Sporiť vo vnútri sa môžu, ale musia si dať pozor na to, aby nedošlo k verejným sporom,” povedal.
Na otázku, či by mali na rokovania koaličnej rady chodiť za Smer-SD obaja, predseda strany aj predseda vlády, Hrabko reagoval, že táto rada je iba politický orgán. „Delegácie sú väčšinou také, že ide predseda strany, predseda poslaneckého klubu plus nejaká ďalšia relevantná osoba. Ale nemožno namietať ani voči tomu, keď sa stretnú aj len traja predsedovia koaličných strán,” poznamenal. Účasť premiéra na takýchto rokovaniach je však podľa neho užitočná, keďže sa často priamo týkajú práce vlády.
Podľa Hrabka by bolo správne, ak by sa Slovensko pridalo k tým štátom Európskej únie, ktoré v reakcii na vraždu bývalého dvojitého agenta Sergeja Skripaľa a jeho dcéry Julije nervovo–paralytickou látkou vo Veľkej Británii vyhostili časť ruských diplomatov. „Ja nepoznám pozadie a kto ich otrávil, ale je pre mňa dôležitý akt solidarity s Veľkou Britániou. Ak Veľká Británia dokázala presvedčiť celý rad krajín, aj Česko či Maďarsko, som trochu prekvapený, že nedokázali presvedčiť nás,” poznamenal Hrabko.
