Voda, zeleň a vajíčka, ktoré šibači dostávajú ako odmenu, sú považované za sprostredkovateľov nového života, zdravia a krásy.
“Voda má podľa tradície očistný charakter a dotyk s čerstvou tečúcou vodou zaručoval omladnutie dievčat. Dievčatá sa polievali vodou zo studne alebo sa hádzali rovno do potoka. Nie preto, aby sa im urobilo zle, ale práve preto, aby si udržali zdravie, krásu a mladosť po celý rok,” uviedla pre TASR etnologička Katarína Nádaská.
Územím Slovenska prechádza pomyselná kultúrna hranica medzi západnou časťou Európy s rozšírenou obyčajou jarného šibania a východnými oblasťami, kde prevažuje oblievanie. Polievanie na východe súvisí aj s rozšírením tzv. východného obradu, ktorý je mystickejší ako západný a voda v ňom hrá dominantnú úlohu.
Na Slovensku považujeme za domáce obidva tieto veľkonočné zvyky. Do polovice 20. storočia bolo však na západe rozšírené šibanie, na strednom a východnom Slovensku prevažovalo kúpanie a oblievanie, iba na juhozápadnom Slovensku boli známe obidva zvyky.
Oblievanie vodou bolo čiastočne nahradené voňavkami
Oblievačka (iné názvy: polievačka, kúpanie, kúpačka, kuparska) je zvyk spočívajúci v polievaní dievčat a mladých žien vodou. V 50. rokoch 20. storočia bolo však polievanie vodou čiastočne nahradené kropením voňavkami.
Oblievanie vodou a kúpanie dievčat mládencami sa považovalo za očistné, plodonosné a malo dievčatám na celý rok zabezpečiť zdravie a krásu. Oblievačka a šibačka sa začínala hneď po polnoci alebo v skorých ranných hodinách Veľkonočného pondelka. Hlúčiky mládencov chodili po domoch, v ktorých žili dievčatá, aby ich mohli pooblievať čerstvou, studenou vodou.
Odmenou pre kúpačov bolo pripravené pohostenie – varené vajíčka, koláče, víno alebo pálenka. Niekde mládenci dostali maľované vajíčka – kraslice, stuhy na korbáče, menší chlapci dostávali cukrovinky a v súčasnosti sa im ujdú aj finančné odmeny. Na celom Slovensku sa oblievačka a šibačka končila zvyčajne pred obedom, popoludní sa už nepatrilo chodiť polievať. Oblievačky mali dozvuky nasledujúci deň, keď dievčatá na ulici oblievali mužov.
Čerstvej zeleni sa pripisovala schopnosť prinavrátiť životnú silu
Veľkonočné sviatky sú spojené aj so šibačkou, ktorá symbolicky znamenala odovzdávanie sily, zdravia a sviežosti prostredníctvom mladého prútika. Dotyku s čerstvou zeleňou (prúty, zelené vetvičky) sa pripisovala schopnosť prinavrátiť životnú silu a zabezpečiť zdravie.
Chlapci si na Smrtnú nedeľu (dva týždne pred Veľkou nocou) rezali vŕbové prúty a potom plietli korbáče (šibáky). Korbáče boli pletené z jedného až ôsmich (ale aj viacerých) najčastejšie vŕbových prútov. Mnohopramienkový veľkonočný korbáč mal väčšiu hodnotu. Do korbáčov sa vpletali nitky a stužky. Niekde šibačov odmeňovali dievčatá viazaním stužiek na šibák. Dievčatá na Smrtnú nedeľu začali prípravy na výrobu veľkonočných vajíčok.
Tradičná šibačka a oblievačka v Krakovanoch. Zdroj: TASR
Dotykom čerstvého vŕbového prútika prenášal mládenec na dievča všetky pozitívne účinky čerstvo rozvitého prútika. Tento akt mal zabezpečiť, aby boli dievčina a žena mladé, ohybné, svieže, plodné – presne ako celá prebúdzajúca sa príroda. Podľa etnologičky Kataríny Nádaskej bola v minulosti šibačka v malom spoločenstve vecou spoločenskej prestíže a statusu. “Bola by veľká hanba, keby niektorá dievčina nebola vyšibaná,” povedala. Aj preto dokázali dievky dávať mládencom za šibačku krásne vlastnoručne zdobené kraslice, v ktorých ornamentoch bolo neraz zašifrované vyznanie lásky. “Vajíčko bolo v minulosti symbolom lásky, ale aj plodnosti. Aj takto sa mohol mládenec dozvedieť, že dievčina ho nosí v srdci,” vysvetlila.
Etnologička Margita Méryová uviedla, že korbáče chytili do rúk dievčatá po Veľkonočnom pondelku v utorok. “Mládenec svojej frajerke pripravil korbáč, hodil jej ho do dvora. Ona už vedela odkiaľ prichádza, tak išla svojho frajera vyšibať,” spomenula etnologička.
V histórii veľkonočnú šibačku spomínal napríklad už pražský kazateľ zo 14. storočia Konrád Waldhauser: “Manželé a milenci šlehají se metlami a tepají rukou v pondělí a úterý velikonoční”.
Piť s mierou
Šibači a kúpači by na Veľkonočný pondelok mali piť s mierou, mladistvým či chorým netreba ponúkať ani symbolický prípitok. Upozorňuje na to riaditeľ bratislavského Centra pre liečbu drogových závislostí (CPLDZ) Ľubomír Okruhlica.
Mladistvým chýba pri prvých skúsenostiach tolerancia alkoholu, chorým s liekmi sa zase môže zhoršiť zdravotný stav. “Rodičia by mali deťom otvorene porozprávať o účinkoch,” povedal Okruhlica. Nadmerné množstvo alkoholu môže podľa neho spôsobiť problémy aj starším polievačom, ktorí už nie sú voči jeho účinkom takí odolní.
Dospelým Okruhlica odporúča, aby pili symbolicky, maximálne dve deci vína či poldeci tvrdého alkoholu. Ak sa niekto predsa len rozhodne piť trochu viac, mal by jesť po celý čas. Spomalí sa tým vstrebávanie alkoholu a zmiernia sa možné prejavy opitosti. Piť na lačný žalúdok a v krátkych časových intervaloch je podľa Okruhlicu nešťastná voľba.
Ľubomír Okruhlica Zdroj: rp
Následky alkoholu pomôže zmierniť oddych, dostatok spánku a tekutín, približne jeden až dva litre vody. Jeho skoršiemu odbúraniu pomôže aj vitamín C. V lekárňach sa predávajú aj rôzne preparáty, ktoré rýchlejšie rozkladajú alkohol. Ako však poznamenal Okruhlica, tieto preparáty nie sú schválené lieky. “Medicínsky to neodporúčame, na chvíľu sa človeku uľaví, ale organizmus sa nezregeneruje,” upozornil. “Vyrovnávací panák” by vynechal.
K rýchlejšiemu vytriezveniu môže pomôcť aj káva. Kofeín pôsobí ako diuretikum a zrýchľuje vylučovanie alkoholu z tela. Pri normálnych okolnostiach klesne hladina alkoholu v krvi za hodinu v priemere asi o 0,2 promile.
