Výsledok talianskych parlamentných volieb, v ktorých uspeli euroskeptické strany, považuje Zingales za ešte väčšiu udalosť než britské referendum. „Napokon Briti boli vždy skôr euroskeptici a Európsku úniu nepovažovali za obzvlášť prospešnú. Ale Taliansko bolo ako jeden zo zakladajúcich členov európskeho spoločenstva vždy veľmi proeurópske. Za euroskeptické strany voliči nehlasovali preto, že nemajú radi Európu, oni ju obviňujú zo svojich problémov.“
Výsledok parlamentných volieb ovplyvnila z pohľadu profesora Zingalesa predovšetkým zlá ekonomická situácia v krajine. „V ostatných rokoch skrachovali tri veľké banky, svoju činnosť ukončila takmer tretina firiem a nezamestnanosť stúpla na závratných 12 %. Medzi mladými je potom bez práce dokonca 35 % osôb,“ píše Zingales, pričom Hnutie piatich hviezd a Ligu severu nepovažuje za typicky protestné politické subjekty, ktoré by chceli nekompromisne boriť súčasný systém.
„Hnutie piatich hviezd nie je také ľavicové ako nemecká Die Linke a je určite umiernenejšie než španielska Podemos alebo grécka Syriza. Liga severu je potom umiernenejšia než nemecká Alternatíva pre Nemecko,“ tvrdí Zingales, ktorý odhaduje, že v Taliansku bude vládnuť koalícia zložená z Hnutia piatich hviezd a Ligy severu. „Obe strany síce vyznávajú odlišnú ideológiu, ale túžba vládnuť a vystriedať súčasný vládnuci establishment názorové rozdiely zahladí,“ konštatuje.
Líder Hnutia piatich hviezd (M5S) Luigi Di Maio. Zdroj: TASR
„Koalícia by bola určite zajedno v tom, že s Európou treba dosiahnuť čo najvýhodnejšiu dohodu. Pokiaľ však neuspeje, pozícia Talianska bude silne oslabená,“ myslí si Zingales, podľa ktorého prichádzajú do úvahy ešte dva varianty zloženia koalície. „Ponúka sa koalícia Ligy severu a Berlusconiho strany Forza Italia. A prípadne tiež spoločné vládnutie Hnutia piatich hviezd s Demokratickou stranou. Ale tá v poslednom čase tento variant odmieta tak vehementne, že k nemu pravdepodobne nedôjde.“
Líder Ligy severu Matteo Salvini. Zdroj: TASR
Budúca talianska vláda by sa mala podľa Zingalesa usilovať o reformu Dublinskej dohody, ktorá sa týka prisťahovaleckej politiky. „Aktuálne nemôže žiadateľ o azyl legálnou cestou vstúpiť do Európy, ale len čo sa na kontinent dostane, môže legálne požiadať o azyl. Malo by to byť naopak. Okrem toho by mala byť ochrana európskeho pobrežia zabezpečovaná spoločnými silami a nielen danou krajinou. V neposlednom rade by potom mala platiť sloboda pohybu v rámci EÚ aj pre migrantov.“
Celý text si môžete v angličtine prečítať TU.
