Od začiatku tohto roka je na Slovensku v platnosti novela zákona o hazardných hrách, ktorá zakázala umiestnenie automatov v pohostinstvách a umožnila ich prevádzkovanie len vo veľkých herniach. Hoci AZAH považuje toto riešenie za rozumnú koncentráciu hazardu do miest na to určených, silné regulačné opatrenie podľa nej otvorilo dvere doteraz neznámemu fenoménu.
“Za tri mesiace máme na mape Slovenska 44 nelegálnych herní,” uviedla na stredajšej tlačovej konferencii hovorkyňa AZAH Dominika Lukáčová s tým, že ide aj o mestá, kde legálne podnikanie zrušili úplne prostredníctvom prijatých všeobecne záväzných nariadení. “Pokiaľ budú mestá pristupovať k absolútnej prohibícii hazardu, tak čierny hazard do svojich miest pustia,” doplnila.
Problémom sú kvízomaty
Problémom sú podľa nej hlavne tzv. kvízomaty, ktoré sú na nerozoznanie od klasického automatu. Uviedla, že ich prevádzkovatelia sa pri kontrole vyhovárajú práve na to, že nejde o automat, pretože obsahuje určité percento vedomostných otázok.
“Toto, žiaľ, náš zákon momentálne nemá doriešené,” dodala s tým, že finančná správa má v tejto súvislosti zviazané ruky. Ak aj kontrolóri pristúpia k uloženiu sankcie, otázna je podľa nej jej vymožiteľnosť na súde.
Lukáčová ďalej uviedla, že vláda a hlavne mestá by si mali uvedomiť, že čierny hazard nie je len strašiak. “Je to skúsenosť z okolitých krajín a je to dokonca taký vážny problém, že vo Viedni už ani finančná správa nie je schopná si s týmito automatmi poradiť,” poznamenala s tým, že títo prevádzkovatelia voči nim používajú rôzne praktiky, ako je napríklad slzný plyn. “Bojovať s tým len tak, že to necháme v rukách štátu, nebudeme to púšťať do ilegálnej zóny,” zdôraznila.
Aké sú dôsledky reštrikcií?
Na rozmach čierneho hazardu v zahraničí súvisiaceho s reštrikciami v oblasti tohto priemyslu poukázal na tlačovej konferencii aj majiteľ skupiny Synot Ivo Valenta. “Dlhodobo sme na podobné riziká upozorňovali aj na Slovensku, ale, bohužiaľ, márne,” uviedol.
Dodal aj osobnú skúsenosť z krajín, ktoré zaviedli na hazardný biznis prohibíciu, alebo ho výrazne legislatívne regulovali: “Okamžite sa v nich objavili nelegálne herne.” Valentova spoločnosť Synot dnes pôsobí v dvadsiatich krajinách sveta a najmä v hazardnom biznise zamestnáva tritisíc ľudí.
Petr Mikoška zo Združenia prevádzkovateľov centrálnych lotériových systémov (SPELOS) zaradil medzi dôsledky prehnanej regulácie a zdanenia lotérií a hier likvidáciu domácich firiem, obsadenie trhu nelegálnymi štruktúrami, ale aj to, že štát vyberie menej na daniach. Ľudia budú hrať podľa neho ďalej, ale nelegálne a zvýši sa tiež nebezpečenstvo rizikového hrania.
