Historik Pavel Suk sa odborne zameriava na problematiku propagandy v médiách. Parlamentné listy sa Suka opýtali, čo si myslí o aktuálnej situácii v súvislosti s napätými vzťahmi medzi Západom a Ruskom vo vzťahu k sýrskemu konfliktu. Pred niekoľkými dňami USA, Británia a Francúzsko vojenským úderom potrestali režim sýrskeho prezidenta Baššára Asada za údajný chemický útok proti civilistom vo vládnymi jednotkami obkľúčenom meste Dúmá. Útok sa uskutočnil bez mandátu OSN a Rusko, ktoré je v sýrskom konflikte Asadovým spojencom, proti nemu hlasno protestovalo. Experti varovali pred priamym stretom západných a ruských síl, ktorý by mohol mať za následok ďalšiu eskaláciu napätia.
Predminulý týždeň v noci z piatka na sobotu došlo k očakávanému úderu Američanov, Francúzov a Britov na režim sýrskeho prezidenta Baššára Asada. Dôvodom bol údajný chemický útok zo strany sýrskej vlády voči vlastným civilistom. Ako toto potrestanie „zvieraťa Asada“, ako sa o sýrskom prezidentovi vyjadril na Twitteri americký prezident Donald Trump, reflektujete?
Ako už tradične bez toho, aby bolo s istotou zistené, či vôbec k chemickému útoku došlo, kto bol jeho vinníkom, sa ukázalo prstom na jednotky Baššára Asada. Americký prezident, ktorý skôr píše a rozpráva, než sa s niekým poradí, ohlásil letecké nálety na ciele „zvieraťa Asada“. V tejto súvislosti si pripomeňme, ako prezident Trump označoval severokórejského diktátora za raketového muža s jeho zvráteným režimom. A teraz sa s ním chce stretnúť.
Baššár Asad Zdroj: TASR
Bolo možné sa vojenskému úderu vyhnúť?
Bolo jasné, že k nejakému útoku dôjde, aby prezident Trump nestratil svoju tvár. Pripojili sa k nemu prezident Macron a britská premiérka. Bolo veľmi zaujímavé sledovať ich mimiku a štýl reči, s akým ohlasovali, že sa ich krajina pripojí k útoku v Sýrii.
Z prejavov prezidenta Macrona som miestami cítil takmer radosť a nedočkavosť, až bude môcť prvýkrát vo svojej funkcii rozhodnúť o leteckom útoku. A premiérka Mayová, tá sa chce s najväčšou pravdepodobnosťou podobať bývalej premiérke Thatcherovej, ktorá však bola iný formát. Pani premiérka, bohužiaľ, nevie ani poriadne zahrať dramatično a dosť často prehráva.
Sledovali ste, ako s témou útoku pracovali médiá a tiež propaganda?
Vždy sa ponúka jednoduchá otázka „cui bono“, teda v čí prospech. Ten, kto dokázal v tejto situácii premýšľať s chladnou hlavou, si mohol domyslieť, že namiesto „odstrašenia“ Asadovho režimu od použitia chemických zbraní išlo o snahu zakryť aktuálne domáce problémy tých, ktorí dali povel na útok. Pripomeňme Trumpovu aféru s prostitútkou, rozsiahle protesty proti prezidentovi Macronovi doma vo Francúzsku a problémy premiérky Mayovej pri rokovaní s EÚ o brexite.
Trump navyše na Sýriu už raz pre chemické zbrane vojensky udrel…
Musím povedať, že mne sa v súvislosti so súčasnými udalosťami čoraz viac vnucovalo déjà vu z apríla minulého roka. Vtedy ohlásil prezident Trump stiahnutie amerických vojsk zo Sýrie. Nasledoval chemický útok údajne sarinom a chlórom v Chán Šajchúne, pričom riadne vyšetrenie dodnes neprebehlo. Z útoku vtedy takisto obvinili Asadov režim, zo zodpovednosti Rusko. Nasledoval americký letecký útok, aby bol Asad potrestaný a aby mu zabránili v ďalšom použití chemických zbraní.
Donald Trump Zdroj: TASR
Po roku sa takmer ako cez kopirák situácia opakuje, len s tým rozdielom, že sa k útoku pripojili Francúzsko a Veľká Británia. Keď si prečítate minuloročné zdôvodňovanie útoku a to tohtoročné, veľmi sa nelíšia. Ale povedal by som, že niektoré médiá vrátane tých českých na rozdiel od minulého roka už pristupovali k situácii skôr ostražito. Už to nebola prvoplánová vojnová propaganda. Dokonca aj Česká televízia hovorila o údajnom chemickom útoku.
Ako sa k téme stavali ruské médiá?
Ruská strana to mala ľahšie, tá mohla poukazovať napríklad na možnú nelogickosť predpokladu, že v okamihu, keď má Asad na dosah dobytie mesta Dúmá, bude podnikať útok na civilistov pomocou chlóru. Prácu ruským médiám uľahčoval aj nevyvrátiteľný fakt, že útok zo strany Západu nebol v súlade s medzinárodným právom reprezentovaným Organizáciou Spojených národov.
Nadviazal by som na to, čo ste povedali. Ako v médiách rezonoval fakt, že úder USA a ich spojencov na Sýriu neposvätila Bezpečnostná rada OSN?
Niektorí komentátori to v médiách zdôvodňovali napríklad tým, že Rusko vetovalo v Bezpečnostnej rade OSN niekoľko rezolúcií. Opomínali však fakt, že to isté robili aj zástupcovia USA. A najzaujímavejším faktom bola skutočnosť, že sme sa vlastne ani poriadne nedozvedeli, čo bolo obsahom vetovaných rezolúcií.
To sa totiž do propagandistického obrazu nehodilo. A to ani nerozvádzam propagandistické tvrdenia o tom, že pri útoku proti Asadovi boli zničené sklady chemických zbraní! Tí, ktorí to tvrdili, si ani neuvedomili, akí sú smiešni a aké ľahké je zistiť, že klamú. Neuvedomili si, že ak pri svojom zdôvodňovaní využívajú takéto ľahko odhaliteľné lži, spochybňujú všetky svoje predošlé aj budúce vyhlásenia.
V súvislosti s útokom sa potom ponúka otázka, či boli predložené dostatočné dôkazy, ktoré svedčia o tom, že pôvodcom útoku bol skutočne Asad. Napríklad francúzsky prezident Macron tvrdil, že Francúzsko má k dispozícii jasný dôkaz. Ale neskôr vyšlo najavo, že Macronovým jasným dôkazom bolo video, ktoré je voľne dostupné na internete.
Neviem, čo k tomu dodať. To, že prezident Macron, ktorý má k dispozícii informácie francúzskych tajných služieb, použije na preukázanie svojej vierohodnosti spomínané video, svedčí o tom, že dostatočné dôkazy o pôvode údajného chemického útoku zrejme neexistujú. Prezident sa miesto toho, aby sa odvolával na informácie tajných služieb, ktoré „nemôže“ zverejniť, ako to robia napríklad v poslednom čase Briti v súvislosti s kauzou Skripaľ, pokúsil dať verejnosti hmatateľný dôkaz. Lenže namiesto toho sa skôr zosmiešnil.
Emmanuel Macron Zdroj: TASR
Napríklad Rusko tvrdilo, že disponuje dôkazmi, že chemický útok v Dúme bol zinscenovaný a že podiel na tejto akcii má britská rozviedka. Ruská strana tvrdí, že má k dispozícii dvoch očitých svedkov…
V celom konflikte neexistuje ten, kto je „dobrý“, a ten, kto je „zlý“. Tak to v živote nechodí, na rozdiel od propagandy, ktorá práve s týmto modelom pracuje. To, že doteraz neboli doložené nepriestrelné dôkazy o chemickom útoku a jeho pôvodcovi, však neznamená, že môžeme stopercentne veriť napríklad ruskej verzii.
Vždy je nutné informácie overovať z niekoľkých od seba nezávislých informačných zdrojov. A dívať sa na udalosti nie pod vplyvom emócií, pretože tak je človek najľahšie manipulovateľný, ale s chladnou hlavou a skôr hľadať logiku a to, komu prípadné udalosti slúžia na prospech.
Ako v tejto súvislosti rozumiete reportáži ruskej štátnej televízie z konca marca, v ktorej informuje, že ruská tajná služba GRU disponuje informáciami, podľa ktorých majú Američania v Sýrii trénovať rebelov na prípravu zinscenovaných chemických útokov?
Znovu, Američania „majú mať“, „majú trénovať“, to sú zatiaľ všetko len hypotézy bez toho, aby boli predložené dôkazy. My nemôžeme pri hodnotení skutočnosti slepo veriť jednej alebo druhej strane, hoci nám trebárs môže byť sympatická.
Každá strana konfliktu vedie svoju propagandistickú vojnu a obhajuje svoje záujmy. Tak to v histórii bolo a, bohužiaľ, bude aj do budúcna. Ale povedal by som, že ľudia začínajú pristupovať k mediálnemu spravodajstvu čoraz kritickejšie. Ja vždy varujem pred podceňovaním „zdravého sedliackeho rozumu“.
A k informáciám, že sa pripravuje zinscenovaný chemický útok? Niektoré zverejnené skutočnosti tomu nahrávajú, detailne som sa tomu nevenoval, preto nemôžem objektívne povedať, či to je, alebo nie je pravda. Ale spomeňme si na české prostredie a film Adéla ještě nevečeřela, kde komisár Ledvina hovorí Nickovi Carterovi: „To vědí, tady se všecko rozkecá.“ Možno táto hláška niekedy kruto pripomínajúca českú realitu platí aj pre iné teritóriá po svete.
V súvislosti s úderom sa s obavami hovorilo dokonca aj o možnosti prepuknutia tretej svetovej vojny za použitia jadrových zbraní. Mali by sme sa začať báť?
Pokojní by sme byť nemali, ale pripravovať sa na tretiu svetovú vojnu hádam nemusíme. Záleží na zodpovednosti svetových politikov, predovšetkým na ich činoch, nielen na slovách.
Znovu sa vrátim k príkladu vzťahu prezidenta Trumpa a Kim Čong-una. Tiež sa zdalo, že môže dôjsť k vojnovému konfliktu, keď si pripomenieme všetky vyhlásenia a nálepky, ktorými sa obaja muži častovali. A zrazu sa majú osobne stretnúť a rokovať o upokojení situácie.
Keď sa začala občianska vojna v Sýrii a Asadov režim prehrával, zdalo sa podľa vyhlásení mnohých politikov, že to má spočítané a výsledkom môže byť jedine jeho odstránenie. A zrazu počujeme v prípade nedávneho útoku dôrazné a neustále sa opakujúce vyhlásenia, že zmyslom útoku nebola zmena režimu v Damasku.
Ďalšou podobnou záležitosťou, z ktorej je Rusko obviňované, je „kauza Skripaľ“, teda útok na bývalého agenta GRU Skripaľa a jeho dcéru na britskej pôde. Kauza vyvrcholila vzájomným vyhosťovaním diplomatov…
Sám pre seba som si celú kauzu nazval „kauza Škrípaľ“. Nejde z mojej strany o nejakú neúctu k pánovi Skripaľovi a jeho dcére. Vražedný útok na akéhokoľvek človeka odmietam a odsudzujem. Názov som si vytvoril podľa toho, ako to od začiatku celej kauzy škrípe.
V poslednom čase sa začínajú množiť udalosti, pri ktorých mnohí ani nepotrebujú na podporu svojho tvrdenia dôkazy, skrátka oni tvrdia určité skutočnosti a ty im ver a nepochybuj. To je, bohužiaľ, také totalitné myslenie.
Ja som od začiatku celej udalosti voči tvrdeniam zo všetkých strán sporu veľmi ostražitý. Čoraz viac sa mi vnucuje pocit, či nejde o hru „vrtieť psom“ a odvedenie pozornosti od vnútropolitických problémov premiérky Mayovej. Ale nemôžem to tvrdiť, pretože ja sa snažím hodnotiť udalosti na základe faktov. A tých nespochybniteľných v tomto prípade veľa nie je.
Theresa Mayová Zdroj: TASR
Aké rozpory či nejasnosti v kauze Skripaľ vidíte?
Povedal by som, že dosť veľké. Hlavne vo vyhláseniach britských predstaviteľov. Najprv sa odvolávali na svojich expertov na chemické zbrane, tí vo svojom zverejnenom vyhlásení nedokázali, že údajne použitý “Novičok” je ruského pôvodu. V tejto súvislosti sa komické javilo aj ich vyhlásenie, že vzorky Novičoku, samozrejme, majú, ale je nemysliteľné, že by tento jed unikol od nich.
Po vyhlásení britských vedcov sa britskí predstavitelia zaštítil informáciami tajných služieb, ktoré nemôžu zverejniť. Ponúka sa otázka, prečo tento argument nepoužili hneď na začiatku.
A tie obraty v tvrdení, kde bol jed použitý. Už neviem, ktorá teória momentálne platí, či tá, podľa ktorej bol jed na batohu Julije Skripaľovej, na lavičke, na kľučke, na ráme dverí, v dome a tak ďalej.
Bol použitý ako gél, teraz som čítal, že bol jed pre zmenu v kvapalnom stave atď. Takýmito názorovými obratmi znevierohodňujú sami seba. Divím sa, že im to nedochádza. Svedčí to skôr o chaose v celej kauze a o propagandistickej neschopnosti. Ruská strana potom vymyslí 21 ďalších teórií a fakty, dôkazy a logika, to je to posledné, čo môžeme v celej kauze z oboch strán čakať.
Skripaľovci by už dnes podľa správ z médií mali byť mimo ohrozenia života. Aká je podľa vás šanca, že sa vyšetrovanie celej veci dotiahne do konca?
Obávam sa, bohužiaľ, že celá kauza bude prekrytá nejakou inou dôležitou udalosťou. Existuje také príslovie, ktoré hovorí: nič nie je také staré ako včerajšie noviny. A napokon, pre britskú stranu je celá kauza už vyriešená. Premiérka a minister Johnson jasne určili, kde je vina. Tak prečo ešte niečo šetriť.
autor: Jonáš Kříž
