“Uvedomujeme si, že situácia vo vede na Slovensku je dlhodobo neuspokojivá a že máme nízku mieru excelentnosti, nízku mieru zapojenia sa do medzinárodných, najmä európskych projektov a spoluprác. Chceme prijať niektoré cielené opatrenia na to, aby sa táto situácia zlepšila,” povedala ministerka.
Slovensko ako člen EÚ má podľa nej možnosť zapájať sa do mnohých významných európskych a svetových projektov. “MŠVVŠ vyčleňuje ročne okolo 11 miliónov eur na členstvá v rôznych medzinárodných organizáciách a v medzinárodných projektoch. Návratnosť týchto prostriedkov nám kolíše od 40 do 100 percent, v závislosti od druhu projektu, ale často nejde len o možnosť merať alebo byť účastníkom projektu, ale aj o možnosť, aby slovenské firmy, dodávatelia a slovenskí výrobcovia mohli do takýchto medzinárodných projektov dodávať svoje výrobky. Takže spolupráca nemá len vedecký rozmer, ale aj hospodársky rozmer. Potrebujeme zvýšiť návratnosť týchto prostriedkov, a preto sme sa rozhodli zverejniť prehľad výdavkov na členské príspevky v medzinárodných organizáciách,” podotkla Lubyová.
Informovala, že na financovanie vedecko-technickej spolupráce ide v roku 2018 zo štátneho rozpočtu (ŠR) celkom 35,99 milióna eur. Na financovanie projektovej spolupráce ide z uvedenej sumy v tomto roku zo ŠR 26,21 milióna eur, na financovanie mobilít na podporu spolupráce 306.000 eur a na financovanie členstva spolupráce SR v medzinárodných organizáciách 9,48 milióna eur. Na financovanie spolupráce v medzinárodných organizáciách bude podľa Lubyovej treba ešte asi šesť miliónov eur. “Budeme potrebovať zracionalizovať členstvá v medzinárodných organizáciách,” podčiarkla.
“Uvedomujeme si, že jedným zo základných problémov slovenskej vedy je podfinancovanie. Nemáme dostatok prostriedkov na vedu. Vieme, že neplníme odporúčané horizonty do roku 2020 vo vzťahu k HDP. Problém však nie je len v prostriedkoch, ale aj v štruktúre alebo v prioritizácii priorít a prostriedkov u konkrétnych vedných oblastí. Treba sa teda sústrediť na podporu excelentnosti,” dodala.
Pripomenula zároveň, že sa rokuje na úrovni tripartity o platoch vo verejnej sfére na budúci rok. “Vedci a výskumní pracovníci sa v minulosti akoby tabuľkovo odpútali od vysokoškolských pedagógov. Ocitli sa v starých zdravotníckych tabuľkách, ktoré svojho času boli výhodnejšie,” vysvetlila. V dôsledku toho, že sa však učiteľom navyšovali platy rýchlejším tempom, majú napríklad vysokoškolskí pedagógovia zaoberajúci sa vedou vyššie tarifné platy a tabuľky ako vedeckí a odborní pracovníci, ktorí neučia. “Chceli by sme tento stav odstrániť, aby sa rádovo asi 9000 vedcov, ktorí sú veľmi dôležití, dostalo do vyšších taríf,” uzavrela Lubyová.
